Crown of the fallen (Korekcia)

22.kapitola

Oblohu prekrývala tmavomodrá prikrývka, zdobená žiarivými hviezdami. Lywellyn spoznala súhvezdie Draka, Bojovníka a Vlka, ktoré boli vždy najjasnejšie. Na chvíľu sa zastavila a zahľadela sa na súhvezdie Vlka - jej najobľúbenejšie. Najžiarivejšia hviezda sa nachádzala na špičke jeho chvosta a určovala sever. Jej meno bola Santyia, čiže Severka.

Do jej odevu sa zaprel nočný vetrík, ktorý odniekiaľ z ďaleka priniesol jasnú vôňu dažďa. Opäť vykročila, počúvajúc symfóniu svrčkov. Vietor sa pohrával so zástavami, narýchlo priviazanými ku kopijám, stojacimi pred väčšinou stanov. Spoznala Arrestovho strieborného havrana v uhľovočiernom poli, strieborného jednorožca v červenom poli a čierneho jeleňa v lesnej zelenej. Stany boli neveľké, zväčša jednofarebné a nevýrazných zemitých farieb. Človek, ktorý o elfoch len počul, by bol zaiste sklamaný, tým ako ľudsky ich stany pôsobia. Jedinou vyzývavejšou vecou bol šiator elfského kráľa. Chlopne šiatru boli spustené a pred ním postávali dvaja strážcovia, ktorým kráľ veril najviac. Lywellyn im krátko kývla, keď prechádzala okolo.

Presne ako predpokladala - v šiatri boli len elfskí králi, Arrestas a Caldhon. Skutočne nepredpokladala, že by tu mohla stretnúť aj elfských generálov.

Caldhon sedel v kúte, tváril sa neprístupne a hlavu si podopieral rukou. Oči sa mu rozžiarili, keď zbadal Lywellyn, ale následne aj pohasli. Jeho otec si na sebe nechal striebornú krúžkovú košeľu, ale prehodil si cez ňu hodvábny plášť s rukávmi, vínovočervenej farby, vyšívaný zlatými niťami. Vlasy mu zdobila elfská čelenka, zdobená v letnom štýle.

Calder si brnenie nezvliekol, vyzeral úplne rovnako ako keď ho videla naposledy. Na Arrestovi taktiež nebolo badať rozdiel, napriek tomu, že sa jeho odev výrazne líšil od brnenia. Vzhľadom na to, že bol stále v čiernom, si ale nikto na prvý pohľad zmenu oblečenia nevšimol. Mal kvalitný jazdecký odev, z jedného pleca mu splýval čierny plášť.

Sama Lywellyn sa mu dosť podobala - čierny jazdecký odev a plášť rovnakej farby, podšitý kožušinou z medveďa. Cez plecia mala prehodenú ďalšiu medvediu kožušinu, čiernu ako uhoľ, zastrihnutú tak, aby jej dokonale sadla na útle plecia. Pod plášťom ukrývala hrušku meča, ktorého pošva sa občas zablysla, keď sa pohla prirýchlo.

Pristúpila k dreveným krabiciam, v ktorých sa niesli elfské zásoby. Teraz ich použili ako stôl a rozložili na ňu zašlú mapu Južných kráľovstiev. Jej okraje sa skrúcali, takže na ne elfovia položili kamene, ktoré našli v neďalekom lese. Až na pár drobností bola mapa úplne rovnaká ako terajšie postavenie kráľovstiev. Netušila kde ju elfovia našli, ale rozhodne nepatrila medzi výrobky elfských kartografov.

Arrestas ju privítal strohým kývnutím hlavy, ktoré mu úsečne opätovala. S ostatnými sa pozdravila rovnako krátko, bez zbytočných slov.

,,Máte už niečo vymyslené alebo ste čakali na mňa?" spýtala sa.

,,Máme takmer všetko," odvetil jej Calder. ,,Čakáme len na súhlas."

,,Tak si to rada vypočujem. Spusť."

,,Utáborili sme sa neďaleko Rázcestia," ukradol mu slovo Amarellys. ,,To znamená, že nás čaká aspoň dvojdňový pochod k Verysu, ak sa budeme držať pri brehoch Dorie...."

,,A neskôr pri brehoch Bretty," doplnil ho Calder.

,,Áno, presne tak. Ľudské mestá necháme v mieri, zaútočíme len na Verys. A aj to nie plnou silou, rozdelíme vojská na dve polovice a útok na prvé kráľovstvo bude viesť Calder. Naše vojsko zatiaľ prejde skryté pod tieňmi Aridských lesov po Calderskej ceste. Odtiaľ sa nám naskytne dokonalý pohľad na Merdhear, ktorý môžeme obkľúčiť zo všetkých strán. Dokonca aj z jazera. Nasledujúci plán je prostý - kým vypukne boj v meste, ty sa skrytá v tieňoch dostaneš až ku kráľovskej sieni a vykonáš, čo treba."

,,Zatajuješ mi podrobnosti?" spýtala sa Lywellyn, pretože rýchlo usúdila, že verzia, ktorú jej podali je neúplná.

,,Nie, len ťa nezaťažujem zbytočnými podrobnosťami."

,,Zaťaž ma," odvrkla mu. ,,Už dlho som nepočula skutočne dobrý plán."

,,Ako si želáš. Náš útok bude mať štyri smery, čiže jeden z každej strany. Vo voze nesieme lode, na ktorých lukostrelci preplávajú jazero a zaútočia na nechránenú časť hradu..."

,,Pridaj k nim aj kopijníkov. Zadnú stenu hradu chránia početné sily mestskej hliadky. Lukostrelci nebudú stačiť," zašomrala Lywellyn.

,,Dobre, vykonám. Druhý útok z východu nebude útočiť, bude to len ďalší oddiel lukostrelcov, ktorí budú držať vojakov v šachu, aby nemohli ustúpiť. Zo západu budú tiež postavené lukostrelecké oddiely, ale budú mať prístup k člnom, ak by sme potrebovali ich pomoc. Hlavný útok vytiahne rovno na brány, čo je jediná najlogickejšia možnosť."

Lywellyn mykla plecami, dobre vediac, že stále nevie všetko. Plán sa jej zdal príliš prostý, príliš...detský, ale nenamietala.

,,Hlavne ich zdržte, aby si ma nevšimli. Nesmú ma veľmi spomaliť, inak Agnar ujde a nechá boj na svojich mužov."

,,Kráľ, ktorý nevedie svojich mužov nie je kráľ."

,,Skús mu to vysvetliť."

Calder kapituloval a opäť sa sklonil na mapu, pričom začal niečo vysvetľovať Amarellysovi po elfsky. Lywellyn rozumela každému slovu, napriek tomu sa otočila ku Caldhonovi s úmyslom spýtať sa ho na priebeh ich porady pred jej príchodom. Zastavil ju ale Arrestas, ktorý ju chytil za predlaktie a otočil k sebe.

,,Potrebujem sa s tebou pozhovárať," prehovoril zastretým hlasom, oči mal chladné.

,,O čom?" spýtala sa, kým sa pokúšala vymaniť z jeho zovretia.

,,O ničom dôležitom."

,,Tak to môže počkať."

,,Nechápeš. O ničom dôležitom pre teba. Pre mňa to je dôležité."

,,Tak sa pozhováraj sám so sebou, nikdy si predsa nepotreboval spoločnosť."

,,Teraz ju potrebujem a musím s tebou hovoriť. Musíme si vyjasniť veľa vecí, ktoré sa stali."

,,Vyjasníme si aj veci, ktoré sa nestali?"

,,Ak na tom trváš, môžeme."

,,Dobre, pôjdem. Ale nech to je rýchle."

Arrestas prikývol a podržal jej chlopne stanu nech môže vyjsť. Potom ju nasledoval. Caldhon sa za nimi díval so zlosťou v očiach.

,,Žiarliš?" zaujímal sa Calder s miernym úsmevom, prezrádzajúcim, že by sa vôbec nemusel pýtať. ,,Nie je to potrebné, Amarellysov syn. A myslím, že raz ti prezradí prečo."