Crown of the fallen (Korekcia)

30.kapitola

Bývalý nájomný vrah mlčky sledoval svoju sesternicu. Čarodejnica si hrýzla peru, ponorená v svojich myšlienkach, chladnými očami si premeriavala zlatý prívesok, takmer akoby sa ho pokúšala zastrašiť. Retiazka, na ktorej kedysi visel sa jej prerezaná krútila okolo štíhlych prstov.

,,To môže znamenať čokoľvek," povedala nakoniec. ,,Môže to byť len znak toho, že vyznáva staré božstvo."

,,Tomu ani sama neveríš," zavrčal Vernyl, podráždený z dlhej cesty a nedostatku spánku. ,,Z toho prívesku sála mocná mágia a má tvar blesku - čo je ak si náhodou zabudla znak nášho strýka."

,,Viem koho znakom je blesk," odsekla mu Lywellyn. ,,Ale to nemusí nutne značiť, že Agnar je synom Brennusa. Alebo, že sú si akokoľvek blízky."

,,Zabudla si na staré proroctvo o troch božích deťoch?"

,,Zabudol si, že si adoptovaný?"

,,To od teba bolo odporné, sesternička. Nič menej, nezabudol."

,,Dobre. Ak by sme brali ohľad na to, že si synom Valdemara...proroctvo by bolo..."

,,...platné," dokončil za ňu Vernyl. ,,Starý otec raz predpovedal, že súboj o korunu medzi bohom zla a bohmi dobra nezvedú oni, ale ich deti. Teraz nadišiel ten čas. My máme začať a ukončiť vojnu."

,,Budem sa tváriť, že ti verím, ale ako vysvetlíš pôvod kráľa?"

,,Ľahko. Brennus rád spáva s ľudskými ženami, syna mohol splodiť kedykoľvek. Navyše na seba vždy berie podobu iných, ak sa vydával za predchádzajúceho kráľa..."

,,Zabúdaš, že bol zviazaný a vždy pod dohľadom."

,,Možno nebol."

,,Hlúposť. Počúvaš sa vôbec, bratranec? Brennus nevystrčil z Hory bohov ani špičku čižmy, pochybujem o tom, že by mohol lietať po ľudskom svete a zabávať sa s každom, ktorá mu ochotne vlezie do postele."

,,Aj Arrestas občas potreboval spať, Lyn."

,,Vtedy strážil Valdemar."

,,Valdemar ťa kontroloval a to mu niekedy trvalo aj pár dní. Arrestas medzitým musel spávať. Neviem ako sa Brennus oslobodil, ale nejako to dokázal a teraz po svete behá jeho bastard."

,,Bastard, ktorého musíme doraziť."

,,Tak sa mi páčiš viac, sesternička."

,,Ak by sme obišli Verys a zamierili rovno na Merdhear, mohli by sme zaútočiť bez toho aby sa o tom mali šancu dozvedieť skôr. Síce by sme tým zruinovali svoje predchádzajúce plány, ale pozriem sa čo sa s tým dá robiť."

,,Som rád, že si so mnou súhlasila tak rýchlo."

,,Musela som. Nepoľavil by si, kým by si ma nepresvedčil."

,,Takže som ťa nepresvedčil?"

Lywellyn na neho pozrela, v ľavej ruke stále zvierala prívesok vo výške svojich očí. Jej ľadový pohľad sa do neho zabodol, akoby do neho vrazila meč a jeho duševný štít sa rozštiepil. ,,Nie."

Bola presne taká akú si ju pamätal. Oči chladné a neprístupné ako ľad, tvár ako vytesaná z kameňa, pery pevne zovreté, dokonale upravené obočie stiahnuté v zamračenej grimase. Čierny jazdecký odev, pôvodne určený pre mužov jej perfektne sedel, Vernyl nepochyboval o tom, že si ho dala ušiť na mieru od najlepších krajčírov. Plášť mala zbytočne pridlhý, zopnutý pod krkom brošňou so strieborným havranom, pravou rukou v rukavici zvierala jeho okraj, čím si ho pritiahla pred telo a odkryla si ľavé plece. Na jazdeckých čižmách mala strieborné ostrohy, ktoré cengali pri každom jej kroku. Na ľavom stehne jej visel meč v čierno - červenej pošve, jeho hruška bola ozdobená hlavou havrana s obsidiánovými očami.

Hodila mu prívesok a ruku podvedome položila na hrušku meča. Pohodila plášťom, čím ho dostala na obe plecia a sama si premerala Vernyla. Ich stretnutie bolo len hrou očí, vzájomným hodnotením po rokoch.

Čarodejnica sa vo svojom bratrancovi veľmi nesklamala, ostatne vyzeral presne tak ako očakávala. Vo väzení poriadne schudol, lícne kosti mal výraznejšie a bradu ostrejšiu, strnisko mu už pohltilo celú dolnú sánku a jeho oči nabrali zvláštnu kalnú farbu, akoby celý vybledol. Naposledy keď ho stretla mal vlasy ostrihané nakrátko, umne rozstrapatené a žmurkal na každého tvora, ktorý mal sukňu. Teraz pred ňou stál muž s vlasmi dlhými po plecia, v očiach mal vážnosť a ani stopy po jeho bývalej ohnivej náture. Odev zemitých farieb by mohla prirovnať k rovnošate kráľovského služobníctva, špinavý sivý plášť mal roztrhaný, zbrane šikovne skryté pod oblečením. Zjavne sa musel skrývať pred kráľovými vojakmi. Nikde ani stopy po jej starom horkokrvnom bratrancovi.

Rovnako aj Vernyl v jej správaní našiel pár drobností, ktoré mu nesedeli so starou Lywellyn. Starou Lyn, ktorá sa osamote rada usmievala, žiarila ako orol medzi husami a svojou krásou dokazovala, že je dcérou najmocnejšieho z bohov.

Teraz prvýkrát pochopil, čo z nich Brennus stvoril. Vrahmi sa nestali z vlastného presvedčenia, dohnal ich k tomu Brennus. Zabíjali aby prežili. To bolo to jediné, čo vedeli. A teraz mu to dokážu.