Crown of the fallen (Korekcia)

15.kapitola

   Zmenšené vojsko elfského kráľa Amarellysa putovalo voľným priestranstvom medzi spáleným mestom a Yslou. Nikto nič nehovoril, všetci si mlčky užívali ostrý severský vietor, ktorý im vrážal do tvári. Všetky kone sa rútili cvalom, zvuk ich kopýt bol zaiste počuť až do Ysli. Kto vie, možno si jej obyvatelia mysleli, že prichádza kráľovské vojsko. A neboli by ani ďaleko od pravdy. 

   Arrestas bol do svojich myšlienok zahĺbený viac ako ostatní, ktorí rozmýšľali len nad bitkou, ktorá sa odohrala nedávno. On mal myseľ otvorenú viacerým veciam. Minulosti, ktorú prežil, prítomnosti, ktorú prežíval a aj budúcnosti, o ktorej vedel viac ako hocktorý človek. 

   Amarellys sa pokúšal nevnímať svojho priateľa, nesúceho sa na koni povedľa neho. Tušil, čo je dôvodom jeho hlbokého trápenia a dúfal, že mu koniec ich cesty prinesie to po čom jeho srdce túži. Nasilu odtrhol myšlienky od toho, čo sa udialo za posledných pár dní. Príchod Lywellyn všetko zmenil a on sa teraz vrútil rovno do víru vojny, pravdepodobne nesúc väčšinu svojich vojakov na smrť. A čo bolo ešte horšie, nevedel, kde je jeho syn ani čo je s ním. Zostávalo mu dúfať, že je stále s Lyn a bezpečne sa dostali až k Strážnej veži. Dostal síce list od Caldera, ale o jeho synovi, či čarodejnici sa v ňom nič nespomínalo. Keď predniesol svoje obavy Arrestovi, v nádeji, že ho boh upokojí jednou zo svojich múdrych viet, povedal len, že dobre vie ako sa musí elfský kráľ cítiť. Vtedy Amarellysa bodol tŕň viny. 

   Opäť zameral pozornosť na Arresta. Boh svojho koňa neviedol, múdre zviera cválalo samo bez akéhokoľvek podnetu. Arrestas bol príliš uzavretý vo vlastnom vnútri a príliš zamestnaný hľadaním odpovedí na nevyrieknuté otázky. Nemal čas viesť zviera, na ktorom sedel. Amarellys sa mu neprihovoril, vedel, že by jeho slová neboli vítané. Arrestas potreboval byť sám so sebou. 

   Elf premýšľal nad tým, čo všetko sa stihlo zmeniť odkedy prvýkrát usadol na trón. Aké to bolo poprvé zočiť boha Arresta, dobrého priateľa jeho otca, ktorý mu s chladným úsmevom gratuloval ku korune, Lywellyn, ktorá sa na neho povzbudzujúco usmiala, dúfajúc, že z neho bude dobrý kráľ. Zasadol na trón priskoro. Pri elfoch bol ešte len dieťaťom, predsa sa ale chopil moci. 

   Opäť mu myšlienky zabehli k Lywellyn. Na jej oči nezabudol ani vtedy, keď sa mu jej tvár vytrácala v spomienkach. Len tie oči o nej prezrádzali kým skutočne je. Len tie oči boli pravdou v roji klamstiev, ktoré si okolo seba utvorila ako nedobytnú hradbu. 

+++

   Arias zmorene kládol nohu pred nohu, úplne vyčerpaný z dlhej cesty. Anderion za ním zívol, pričom odhalil rad ostrých zubov, o ktoré bolo nanajvýš dobre postarané. Arias zavrčal, prísť do cieľa im obom dalo poriadne zabrať. Rovnako dlho im zabralo nájsť miesto, na ktorom sa Lyn spolu s Caldhonom zdržovala a potom ich vystopovať. Skutočne únavná práca pre dva uťahané zvieratá, ktoré si už pár dní nedožičili spánok. 

   Elfskí strážci v strieborných brneniach a bielych plášťoch vlka spoznali a nechali ho prejsť Hlavnou bránou, leva si premerali trochu podozrievavo, ale keďže sprevádzal Aria, neodvážili sa ho zastaviť. 

   Teraz im už len zostávalo nájsť svojich pánov. 

+++

   Arrestas si pred bránou zložil kapucňu, ktorou chránil svoju tvár pred vetrom. Po nej nasledovala aj čierna šatka, haliaca mu ústa a nos, ktorá slúžila na rovnaké účely ako kapucňa. Oči mu nič nechránilo a tak musel silno žmurkať aby sa zbavil nepríjemnej bolesti. Stráže ho spoznali a hrnuli sa mu otvárať bránu. Tí, ktorí nevykonávali žiadnu prácu sa vrhali na kolená. 

   Ako obaja predpokladali - aj Pán bohov aj elfský kráľ - zaviedli ich rovno ku Calderovi. Amarellysových vojakov si zatiaľ vzali do opatery liečitelia a kuchári sa vrhli na pripravovanie jedál, ktoré by im mohli ponúknuť. Amarellys a Arrestas si ale na jedlo museli počkať, v komnatách druhého elfského kráľa museli prejsť mnoho dôležitých tém. 

   Calder sa s nimi zvítal, nadšený, že po rokoch opäť vidí svojich starých priateľov. 

   ,,Je tu môj syn?" prerušil ho Amarellys, stále sa obávajúc o zdravie svojho jediného potomka. 

   ,,Samozrejme," prikývol Calder. ,,Prišiel s Lywellyn." 

   Arrestas sa nepatrne strhol. 

   ,,Dáš ich zavolať pred tým ako začneme?" spýtal sa Amarellys, nadšený dobrými správami. 

   Calder obratom kývol mladému panošovi...