Finding Real Me

Finding Real Me 3

Bola som vo svojej izbe. Prezerala som si svoju novú náušnicu v zrkadle. Ešte stále to dosť bolelo. Asi prvý krát v živote som sa cítila, že som to ja. Že to tak proste má byť. Farebné vlasy, odvážna náušnica a k tomu všetkému super priatelia. Nikdy som nemala veľa kamarátov. Joy bola pre mňa ako záchrana z nebies. Omylom som jej zlomyla jej obľúbený skate. Bola strašne nahnevaná. Myslela som, že ma na mieste zabije. Ale prežila to. A odvtedy bez nej proste nemôžem byť. No a teraz je tu ešte aj Andy. Je neuveritelné ako mi za tých pár dní prirástol k srdcu. To ako sa mi stále snaží vykúzliť úsmev.... Je neuveriteľný. Vybrala som mobil a zavolala Joy.
,,Joy mohla by som prísť?" spýtala som sa hneď ako to zdvihla.
,,Jasné že hej. U nás máš predsa vždy dvere dokorán. Už nemáš zaracha?"
,,Mám. Ale veď pôjdem oknom. Mama si to ani nevšimne." jednou rukou som držala mobil a tou druhou sa obúvala.
,,Ty chceš zdrhnúť z domu?!" bola dosť prekvapená.
,,No a? Už som to tak raz urobila."
,,Práve si znela presne ako Andy. Asi vám obmedzím stretávky ľudia! Aha čo s tebou robí." zasmiala sa. ,,Ja to nechápem. Presne o toto sa pokúšam odkedy sme sa poznali a ty nič. Potom príde on a za necelé 4 dni ťa úplne zmeni?! Ako da fak?! To ako?!"
,,Nezmenil ma. Som to stále ja." zasmiala som sa. ,,Len....mi trochu otvoril oči."
,,Nech urobil čo urobil hurá. Konečne je s tebou trocha srandy."
,,Čo tým chceš povedať?! Že predtým nebola?" do postele som hádzala vankúše a zakryla ich paplónom.
,,Vieš čo? Račej sa už dotrep. Toto vyriešime inokedy." zložila mi. Len som pokrútila hlavou. Otvorila som okno a šup do sveta.
U Joy som neklopala. Vošla som rovno dnu. Joyiny rodičia sú strašne super ľudia. Berú ma ako súčasť rodiny. Dokonca mám aj kľúč od ich domu. Preto povedali že nemusím nikdy klopať.
,,Čawte!" zakričala som na celý dom. Z obývačky na mňa vykukla Anne. Mama Joy.
,,Kimberly?" ústa mala dokorán. Akoby nemohla veriť, že som to ja.
,,Ahoj teta An." usmiala som sa.
,,Toto....ako....kedy?" koktajúc ku mne prišla a prehrabla mi vlasy. ,,Aj náušnica?! Bože čo to tá Joy s tebou robí." zasmiala sa. ,,Rodičia musia byť "nadšený"."  veľmi dobre vedela ako sú natom naši a Emo štýl.
,,To teda sú." pritakala som ,,Ale nemá to nasvedomí len Joy. Výrazne k tomu dopomohol aj Andy. "
,,Počkaj, náš Andrew? Tak to si sa dostala do tých správnych rúk." znova sa zasmiala. ,,Prosím len nezačni drogovať a piť lebo tvoja mama mi príde nakopať zadok." spoločne sme sa zasmiali a ja som potom išla hore do Joyinej izby.
,,No čaw rebelis." stála opretá o zárubne. ,,Doma si nikto nič nevšimol?"
,,Asi ešte nie. Keby áno už dávno mi volá. Aspoň vidíme ako veľmi im chýbam." prešla som okolo nej a hodila sa na posteľ.
,,Kimi?" pomaly sa blížila k posteli.
,,Hm?"
,,Ako si natom ty a náš los debilos ala Andy?" jej otázka ma dosť zaskočila.
,,Nechápem čo myslíš. Je fajn." mykla som plecami.
,,Aha. A ako veľmi fajn?" zas ďalšia debilná otázka.
,,Čo sa pýtaš také debilné otázky? Čo cheš vedieť?!" posadila som sa.
,,Ja nič ale Andy chce. Volal mi. A až moc veľa sa na teba vypytoval. Tak sa pýtam teraz ja." sadla si vedľa mňa.
,,Tak to si si teraz vymyslela." dvihla som jedno obočie a čakala kedy začne smiať. Robí si predsa srandu, nie?
,,Nope. Myslím to smrtelne vážne." môj mozog to ešte stále spracovával.
,,Čo chcel vedieť?!" hneď zo mňa vyletelo. Joy sa len zasmiala.
,,Pozrime sa. Takže je asi viac ako fajn čooo?" našpúlila pery a nakláňala sa ku mne akoby mi chcela dať pusu. Ja som veľmi dobre vedela kam tým mieri.
,,Prestaň!" odtlačila som jej hlavu. ,,Je to len kamarát."
,,Tak sa to vždy začína." mrkla na mňa. ,,Ale chápem ťa. Je sexy. Vie spievať. Škoda že je rodina." kusla si do spodnej pery.
,,Johana prestaň!" okríkla som ju jej celým menom. Neznáša to. Videla som ten jej kyslý výraz.
,,Fuj nevolaj ma tak!"
,,Tak prestaň trepať blbosti!"
,,Netrepem! Len konštatujem. Ale späť k téme. Čo sa pýtal? Len také základné otázky." začala sa hrať s prstami. Ona mi to robila naschvál.
,,Typu?!" liezlo to z nej ako z chlpatej deky.
,,Akú farbu máš rada. Kolko máš súrodencov. Či máš frajera..." tú poslednú vetu skoro zašepkala.
,,To sa ťa normálne takto spýtal?" srdce mi išlo vyskočiť z hrude.
,,Nie priamo ale z tých idiotských otázok to tak vyplynulo."
,,A čo si mu na to povedala?!"
,,No čo asi? Pravdu. Že oblúbená farba je modrá. Si jedináčik a nesnívaš o ničom inom len o tom ako ho pretiahneš." moje ústa padli až na zem.
,,ČO ŽE SI POVEDALA?!" vybuchla som.
,,Kľúúd! Vieš ako sa smial? Povedal, že raz možno bude aj to. No nie je to super?" usmievala sa ako debil a kryla si telo pred mojimi ranami vankúšom.
,,Boha ty si mu to vážne povedala?" tvár som si zaborila do vankúša. ,,Už nikdy vživote sa mu nebudem môcť pozrieť do tváre!" riadne som si zakričala do vankúša. ,,A za všetko! Môžeš! Ty!" po každom slove som ju znova buchla vankúšom. Joy sa ale nie a nie prestať smiať. Akoby som ju šteklila. Našu bitku prerušil môj mobil. Joy sa nadoň nahla a prečítala meno.
,,Mr.Funny? Bože to je ako kto?"
,,Andy." hodila som sa po mobile. Dvihla som to a už len videla Joyn sladký úsmev. Krava.
,,Ahoj Kimi. Máš čas?" úsmev v jeho hlase bol zreteľný.
,,Jasné. Čo by si rád?" Joy sa vedľa mňa začala ticho smiať.
,,Vyfajčiť. Asi." zašepkala a ešte viac sa začala smiať. Ja som na ňu len znechutene hladela. To úchylné prasa!
,,Zajtra máme veľký koncert. Príde tam jeden chlap a ak sa mu budeme páčiť zabezpečí nám turné po Európe. A...bol by som naozaj rád....keby nás prídeš podporiť." úsmev prišiel sám od seba.
,,Samozrejme, že prídem. Také niečo si nenechám ujsť." prameň vlasov som si začala namotávať na prst.
,,Výborne! Teším sa na teba."
,,Aj ja." chvíľu bolo ticho. ,,Ako sa máš? Čo fotrovci na náušnicu?"
,,Ešte ju nevideli. A ani tak rýchlo nebudú. Momentálne som u Joy. Takže sa mám fajn. Asi." hodila som na ňu vražedný pohlad. Zaslúži si. ,,Čo ty?"
,,Tiež sa to celkom dá. Aj keď to nové tetovanie začína svrbieť. Budú to dlhé dni kým sa to zahojí." z telefónu som počula nejaký hluk. ,,Asi budem musieť končiť. Chalani robia kokotiny. VYPADNITE Z MOJEJ IZBY!" musela som si odtiahnuť mobil od ucha. ,,Prepáč. Musím. Ešte ti zavolám." zložil.
,,Awwww! Vy ste taaaaak sladkyyyy! Asi z vás chytím cukrovku." pišťala vedľa mňa Joy.
,,Joy? Začni sa modliť. LEBO TOTO SÚ POSLEDNÉ MINÚTY TVOJHO ŽIVOTA!!" takú vankúšovú vojnu ako sme mali teraz som asi ešte nezažila.
Domov som prišla až neskoro v noci. Nechcelo sa mi ísť domov. Ale musela som. Mala som predsa školu. Ach tá sprostá škola. Život by bol oveľa ľahší keby sme sa nemuseli učiť.
Na druhý deň
Mala som po škole. Konečne. Bola som na ceste domov keď mi prišla SmS.
Andy: neviem sa dočkať večera. Začíname o 9. Joy som už všetko povedal takže sa nemusíš báť. Drž nám palce ;)
Musela som sa nad tou správou pousmiať. Áno včera som si ho premenovala. Ale to ste mali vidieť ten boj. Joy mi to asi 300 krát zmenila na lásočka, srdiečko, miláčik a kto vie čo ešte. Hrôza. Tak ma napadlo, čo si vlastne oblečiem? Moja skriňa práve neprekypovala vecami na metalový koncert. Takže jedinou možnosťou boli nákupy. Nakoniec to bola sranda. Mali ste vidieť tie pohľady ľudí čo nakupovali. Aj na Joy sa vždy všetci otáčajú. Bože ľudia sú to len vlasy! Ale užívala som si tie pobúrené pohľady starých ľudí. Veď počkajte. Keby som mala tetovanie je to ešte horšie. Nakoniec som si kúpila čierne šortky a čierne tričko so srdiečkom. Do toho som našla ešte super prsteň. Nevedela som sa dočkať večera. Budem úžasná! Trocha samochváli neuškodí. Prišla som domov. Všetko som nahádzala do jednej tašky aby si to moc mama nevšímala.
,,Čo to máš?" aj tak sa spýtala keď prešla okolo mňa.
,,Veci." odvrkla som a išla ďalej do izby. Nech si nemyslí, že jej tak ľahko odpustím ten zákaz Joy.
,,A aké veci?" drzo mi vošla do izby.
,,Na oblečenie? Proste veci." len som pretočila oči. Schmatla mi tú tašku a vysypala ju.
,,Hej!" vážne to urobila?!
,,Toto chceš ako nosiť?" v ruke držala šortky a prsteň.
,,To je snáď moja vec. Nie? Môžem si nosiť čo chcem!" začala som zvyšovať hlas. Už ma začínala srať.
,,Neziap po mne!" zahučala.
,,Ja že ziapem?! Tak ty potom čo? Jediný kto tu ziape si TY. A teraz láskavo vypadni z mojej izby!" ostala v šoku. Dokonca aj pustila veci čo držala. Ešte nikdy som na ňu nekričala. A čo horšie ešte nikdy som ju nevyhodila. Keď sa nie a nie pohnúť prišla som k nej a normálne ju otočila a potom vysotila von cez dvere. Zabuchla som dvere a pre istotu som ich aj zamkla. Tak a to by sme mali. Keď sa už asi spametala začala mi búchať na dvere. Ja som si len strčila sluchádka do uší a pustila si pár pesničiek čo mi Joy poslala. Sorry mamy ale nepočujem ťaaa. Zasmiala som sa v duchu.
Večer
Začala som sa obliekať.

Vyzeralo to fakt dobre. Ešte som si trochu natočila vlasy a namalovala sa. Všetko bolo perfektné! Otvorila som okno a už po tretí krát som ušla z domu. Začína sa z toho stávať zvyk. Mala by som si na to dávať pozor. Zasmiala som sa. Ale bol to úžasný pocit. To že ste voľný. Že si môžete robiť čo sa vám zachce. Ten adrenalýn v krvi z toho či vás chytia alebo nie. S Joy sme sa stretli v polovičke cesty. Obe sme sa na to tesili. Prišli sme medzi poslednými. Všade už stáli ľudia. Ale vďaka VIP lístkom čo mala Joy sme sa prepchali až dopredu. Čakali sme kým to všetko začne. Joy do mňa drgla.
,,Pozri sa na hentoho chlapa." ukázala na ujka v obleku len pár metrov od nás. ,,Čo tu ten robi. V obleku na koncert?" zasmiala sa.
,,Nie je to ten čo o ňom hovoril Andy? Vieš čo im má vybaviť to turné."
,,Myslíš?" ďalej sme už o tom neuvažovali lebo sa to začalo. Andy vybehol na pódium a chalani začali hrať. Bolo to úžasné. Naozaj sa snažili. Ten koncert predtým bol fajn ale na tento to nemalo. Vždy keď okolo nás prešiel žmurkol na nás. S Joy sme mu vždy zakývali a tancovali do toho. A keď som sa pozrela na toho v obleku.... hoci sa mračil poklepkával si nohou do rytmu. Takže sa mu to muselo páčiť. Keď sa koncert skončil bola som unavená asi ako ešte nikdy.
,,Bože necítim si nohy." zasmiala som sa.
,,Nemala si tolko skákať." vyčítala mi Joy. Išli sme okolo pódia dozadu za chalanmi. Práve tam bol ten pán v obleku a triasol si rukou s Andym. Obaja mali na tvári obrovský úsmev. Odišiel a my sme k nin pribehli.
,,MÁME TO! PÁČILI SME SA MU!" Andy ma vydvuhol do vzduchu a zatočil sa so mnou. Držala som sa ho ako kliešť. Obaja sme sa smiali. Chalani si s Joy dávali skupinové objatie. Potom ma Andy položil na zem a než som stihla čokoľvek spraviť pobozkal ma. Jeho teplé pery boli nalepené na mojich. Telom mi prešiel elektrický výboj a moje telo sa nevedelo pohnúť. Bola som ako socha. Potom sa zrazu odtiahol akoby sa prebudil z tranzu.
,,P-Prepáč! Ja-J....nechcel som." díval sa všade okolo len nie na mňa. Ja som stiahla pery do tenkej čiarky. Cítila som len ako mi studený vzduch naráža do červenej tváre. Všetci na nás civeli ako na zjavenie. Nemohla som vystáť tie pohlady. A tak som proste ušla. Otočila som sa a utekala kam ma nohy niesli. Srdce mi bilo ako o preteky a v hlave som mala zmätok.