Finding Real Me

New Life 18

Andy:
,,Andúšik?" Sofi kričala cez celý byt. Len som si povzdychol a odkričal.
,,No?" snažil som sa trochu si konečne oddýchnuť. To posledné turné ma úplne vyšťavilo. Ale dá sa to keď za vami niekto dolieza každých 5 minút?
,,Išiel by si dnes k našim na večeru?" stála vo dverách.
,,Sme spolu koľko....12 hodín a ty ma už chceš predstavovať vašim?!" musel som sa zasmiať. Má to v hlave asi dobre popletené.
,,No a? Naši to pochopia! Sú to múdri ľudia." chcel som jej na to znova odpovedať ale zasekol som sa. Múdri ľudia..... Aj Kim mala relatívne múdrich rodičov. A ako to dopadlo? Nenávideli ma. ,,Andy?" ozvala sa keď som nič nepovedal.
,,Ja neviem Sofi. Ešte musím ísť za chalanmi a dačo poriešiť." postavil som sa a išiel obuť.
,,Je to 6. Tak aspoň zavolaj ako si sa rozhodol."
,,Jasne jasne." už som ju moc ani nepočúval. Len som jej dal pusu a odišiel.

Stretnúť sme sa mali v miestnom nahrávacom štúdiu. Mali sme prebrať len pár vecí ohladom ďalšej tour. Máme na to síce ešte kopu času ale je lepšie to vybaviť hneď. Prišiel som tam ako posledný. Búrlivo o niečom debatovali. Ale akonáhle si ma všimli stíchli.
,,Ohovárate ma?" zasmial som sa.
,,Výnimočne áno." všetci mali taký divný výraz.
,,O čo ide? Vyzeráte akoby ste videli ducha." sadol som si a čakal čo z nich vypadne.
,,Na začiatok. Máš niekoho?" spýtal sa Jake. Takže ide o Joy. Bože tá hubu nedokáže zavrieť.
,,Chápem máte mi dohovoriť. Ale Johana má smolu lebo Sofia nie je jednorázovka." všetci svorne prikývli. Šibe im dnes? Začali sa medzi sebou rozprávať akoby som tam ani nebol.
,,Vidíte je to jedno. Dostal sa z toho. Môžeme mu to povedať." začal Jinxx.
,,Načo mu chceš hovoriť ďalšie klamstvá? Nadarmo ho to bude len trápiť." oponoval CC.
,,Nepočuješ? Má frajerku bude mu to u prdele!" ani Ash sa nedal.
,,Tak fajn!" zasiahol som do toho. Táto debata začínala byť horšia a horšia. ,,Ak mi do 5 sekúnd nevysvetlíte o čom sa hádade tak nakopem jedného za druhým!"
,,Dnes Joy ku mne doniesla Kimberly. Vysvetlila totiž ako sa veci mali. Prečo vlastne neprišla a že tú sms vôbec neposielala ona." zase. Zase len ona! Odkedy sme sem prišli sa celý svet točí len okolo nej! Mám toho už plné zuby.
,,Ak ju ešte niekto v mojej prítomnosti spomenie, končím! Rozpúšťam celé BVB! Nemám za potreby vkuse riešiť nejkú štetku!" cítil som ako mi šklbú snáď všetky nervy v tele.
,,Andy ale čo ak za tým všetkým boli naozaj jej rodičia?" nechápem ako sa jej Jake môže ešte zastávať.
,,Pitts chceš byť prvý koho vykopnem?!" všetci zostali ticho. ,,Dobre. A teraz späť k robote." musel som sa ukludniť. Sú to predsa moji priatelia. Rodina. Musím sa vedieť ovládať. Celý čas čo sme potom riešili papiere boli ticho a hovorili len minimum. Chcel som sa im aj ospravedlniť ale nemohol som. Ak od nej chcem mať navždy pokoj musia na ňu zabudnúť aj oni. Nie len ja.

Bolo pól 6. Prišiel som do bytu a našiel tam Sofi. Myslel som, že už dávno odišla.
,,Nemala si byť už na večeri?" spýtal som sa.
,,Čakám na teba." prišla ku mne a začala sa na mňa liepať. ,,No tak Andúšik poď so mnou!" bola ako malé decko čo žobre o hračku. Len som pretočil očami a povzdychol si.
,,Idem do sprchy. Za chvíľu som hotový." začala skákať a tlieskať. Nechápem prečo to vlastne robím.

Prišli sme pred veľký oranžový dom. Vonku stálo ešte jedno auto. Možno auto jej rodičov. Ale prečo by ho nemali v garáži?
,,Zlato je tu ešte niekto okrem tvojich rodičov?"
,,Len brat a jeho snúbenica." mávla rukou. ,,Ale ich si všímať nemusíš obaja sú to povýšenci. Keby bolo po mojom nikdy mu dedovolím oženiť sa." ale sa nám to pekne začína. Vošli sme dnu a hneď nás privýtal jej otec.
,,Ahoj synu! Nevedeli sme sa dočkať kedy ťa Sofi konečne predstaví. Patrilo by sa keď už ste tak dlho spolu." podal som mu ruku. Dlho spolu? Čo mu preboha nakvákala.
,,Iste. Sme spolu strašne dlho." povedal som ironicky. To však on nemohol tušiť.
,,Len si choďte sadnúť do jedálne. Stôl by mal byť už pripravený." len čo odišiel otočil som sa na Sofi.
,,Čo si mu preboha povedala?"
,,Nič len že sme spolu už niečo vyše roka." toto je snáď vtip.
,,Kolko?! Vravela si, že im to nebude vadiť. Vraj múdri a pochopia to."
,,Áno ale čo som ti mala povedať? Neprišiel by si keby ti poviem pravdu!" neprestávala ma udivovať.
,,Máš pravdu. Neprišiel. Lebo sme spolu len od včera večera!" chcel som sa otočiť a odísť ale nemohol som. Nechcel som byť za úplného idiota.
,,Prepáč! Mrzí ma to. Ale ja som už nedokázala zniesť tie výčitky! Prečo nemôžeš byť ako brat? Kedy si niekoho nájdeš? Prosím vydrž to aspoň dnes." pretrel som si oči a nadýchol sa. Fajn Andy a teraz zistíme aký dobrý herec si. Už ma nemôže nič prekvapiť. Vošli sme do jedálne a ja som sa skoro prepadol. Zostal som stáť vo dverách a zízať na ňu. Si zo mňa robíte piču?!
,,Andy toto je Kim. Kim Andy." Sofia nás začala predstavovať. Ale my sme zízali jeden na druhého v úplnom šoku. Tak fajn! Toto nemôže byť skutočnosť. Teraz by spoza rohov mali povyskakovať chalani a Joy a zaričať niečo ako prekvapenieeeee. Alebo ja neviem. ,,To je Samova snúbenica." prečo som zo všetkých domov na svete musel prísť práve sem. Keď si Sofia všimla naše pohľady zamračila sa. ,,Poznáte sa?" vtedy akoby som sa prebral.
,,Nie." povedali sme naraz. Skôr ako som stihol povedať niečo viac Kim zdrhla preč.
,,Vravela som ti. Je divná." chytila ma za ruku a posadila za dlhý stôl.
Bola to naozaj nepríjemná večera. Kimberly sedela oproti mne ale ani raz sa na mňa nepozrela. Len sa špárala v tanieri. Dokonca som si všimol ako sa jej trasie vidlička.
,,Kimi ako idú prípravy na svadbu?" spýtala sa Sofiína mama.
,,Fajn." usmiala sa. Ale nebol to úprimný úsmev. ,,Mama sa o všetko postará."
,,Tvoja mama je hotový poklad." Sofiina mama sa len usmiala. Ostatní si asi mysleli, že má z toho všetkého radosť. Lebo nič ďalej nepovedali. Ale mne stačil jeden pohľad a vedel som, že je to len pretvárka. Čakal by som všeličo ale že sa bude vydávať to nie. Na druhej strane prečo nie? Nikdy ma nemilovala takže ju nemalo čo trápiť celé tie roky. Dojedli sme a bol čas na dezert. Kim sa ale ospravedlnila, že jej nie je dobre a odišla.
,,Mám pocit, že sme sa už stretli." prehovoril Sam. ,,Nebol si náhodou na autográmiádu v Starej Knihe?" fíha. Chlapec má pamäť ako slon.
,,Nie. Musel si si ma pomýliť." povedal som s kľudom.
,,Som si istý, že si to ty kto rozplakal Kim." všetky pohľady boli razom na mne.
,,To ťažko. Nikdy som to dievča nevidel." nebral som to ako klamstvo lebo som chel aby to tak naozaj bolo. Ale prečo ma pichlo keď som to povedal. Žeby svedomie? ,,Kde tu máte WC prosím?" musel som odísť lebo ešte jedna blbá otázka a už by som nebol kľudný.
,,Na konci chodby v pravo." povedala Sofi a usmiala sa. Konečne som vypadol od stola. Ako som išiel po chodbe zastavil som sa pri presklených dverách von na terasu. Sedela na zemi a....fajčila? Mám pocit, že za tento zlozvyk môžem ja. Len som tam tak stál a díval sa na jej chrbát. Zmenila sa. Zo zadu by ju človek ani nespoznal. Bolo to akoby mi vypol mozog. Otvoril som dvere a vošiel na terasu.
,,Vieš, že ťa to zabíja?" povedal som presne to isté čo vtedy ona mne.
,,Raz tam skončíme všetci. Na niečo umrieť musím." neotočila sa. Len tak kľudne sedela a ďalej poťahovala z cigarety. Bolo to ako dejavu. Ale úplne naopak.

Hell-o! :D
Myslím, že sa neurazíte lebo je to celé z Andyho pohľadu. Či?
StripeMonik ;)