Finding Real Me

Finding Real Me 10

Zobudila sa som sa na teplé bozky na tvári. Široko som sa usmiala ešte skôr ako som otvorila oči.
,,Dobré ráno princezná." doslova zaspieval. Bozkami si tvoril cestičku dole krkom až na moje plece. Rukou mi prešiel po obnaženej koži na bruchu a ja som sa zasmiala. Som totiž strašne šteklivá. A teraz si poviete počkať! Obnažena? Ráno? V posteli? Áno včerajšia bozkávačka sa nám troška zvrtla. Ale to iste chápete.
,,Na takéto budíčky by som si vedela zvyknúť." pretočila som sa na bok a pobozkala ho na pery. ,,Dobré ráno aj tebe."
,,Dobré? Ach zlato toto je to najlepšie ráno v mojom živote." a zastrčil mi prameň vlasov za ucho.
,,Vieš, včera sme sa k tomu nedostali ale jedným z dôvodov prečo som prišla bolo aj to vaše turné. Ešte stále platí tá ponuka?" zrazu som si nebola celkom istá, že ma ako manažérku chce.
,,Žartuješ? Jasné že platí. Hádam by som ťa teraz nenechal tu. Teraz keď si už konečne moja." vytiahol naše prepletené ruky a pobozkal na na vršok dlane. ,,Odteraz sa odo mňa nepohneš ani na krok. Chcem ťa mať pri sebe už navždy." musela som sa zasmiať.
,,Hmm...navždy je celkom dlho." vyliezli sme z postele a najedli sa. Pozrela som sa na mobil a mala som tam dva zmeškané hovori od Joy aj Andy mal tiež pár. Myslela som, že jej budem chýbať viac. Andy sa ponúkol, že ma k nej zavezie. Aj keď nebol spokojný s tým, že ho chcem tak rýchlo opustiť.
,,Zostaň teda s nami. Aj tak som dnes chcela ísť k rodičom pre veci. Musím sa nejako zbaliť aj ja. A všetko je u nich. Pomoc by sa zišla. Hlavne tá psychycká." nechcela som tam ísť ale nemohla som donekonečna nosiť Joyine veci.
,,Pôjdem rád. Aspoň konečne uvidím čo sú zač." vošli sme do Joynho domu. Ležala na gauči takže nás zbadala hneď ako sme prešli dverami.
,,Čaw-te." povedala sekane a skúmala nás pohladom.
,,Chýbala som ti?" spýtala som sa. Andy ma zatiahol k sedačke. Sadol si a potom ma stiahol na jeho kolená. ,,Asi veľmi nie keď si mi volala len dva krát." vyzeralo to, že ma vôbec nevníma. Len na nás civela. ,,Joy?" už to bolo divné.
,,Vy dvaja ste spolu spali!" bolo to skôr konštatovanie ako otázka. S Andym sme sa len zasmiali. Nečakali sme od nej takúto reakciu.
,,Nečakal som, že na to prídeš aj sama." povedal Andy.
,,A čo som slepá?! Nakráčate si to sem vysmiaty jak slnká na hnoji, drzíte sa za ručičky jak deti v škôlke a Kim....chodíš ako keby máš medzi nohami pomaranče. Keď do toho zoberiem fakt, že ste mi ani jeden v noci nebrali mobil čo iné z toho vyplýva?!"
,,No fajn ty náš genius. Ale nabudúce nehádž také ksichty." upozornila som ju.
,,Keď ja si neviem pomôcť! Ako by si sa cítila, keby tvoji dvaja naj kamoši začnú spolu chodiť? Úplne na umretie. Ale v tom dobrom. Mám z toho takú istú radosť ako vy. Len to ešte spracovávam."

Stáli sme už asi 5 minút pred domom mojich rodičov. Prechádzala mnou taká divná triaška. Je pravda, že odkedy som spoznala Andyho veľa sa toho zmenilo. A hlavne ja som sa zmenila. Som silnejšia a odvážnejšia ako predtým. Ale teraz akoby sa to všetko vytratilo. Zrazu som si prišla taká malá a slabá.
,,Tak poď." dal mi bozk na líce a povzbudivo stisol ruku. Vykročili sme k dverám. Zazvoniť či klopať? Alebo rovno vojsť dnu? Nakoniec som zvolila tretiu možnosť. Vošli sme do predsiene a ja som Andymu ešte viac stisla ruku. Mama asi začula otváranie dverí a tak rýchlo vybehla na chodbu. Najskôr bola natešená, že ma vidí. Potom si ale uvedomila, že nie som sama a všetky city sa mávnutím ruky vytratili.
,,Takže si sa vrátila?" založila si ruky na prsiach.
,,Nie. Prišla som si zbaliť veci a navždy vypadnúť." prekvapilo ma s akým kľudom to hovorím. Zrazu sa moje nohy začali samy od seba hýbať. Mierila som do svojej izby, keď ma mama zastavila.
,,Ale bez neho."
,,Čože?" to nemyslela vážne.
,,Počula sa. Ty si môžeš ísť zbaliť čo chceš. Ale tento potetovaný fagan tu nemá čo robiť." len som na ňu vyvalila oči.
,,Tak tento potetovaný fagan matka je môj frajer! Takže tu má čo robiť! Dovolíš?" chcela som ju obísť ale znova sa mi postavila do cesty.
,,Takže spolu chodíte? Aww...aké nechutné." usmievala sa ako blázon. Ako keby hovorila ako nás má oboch rada. ,,Ešte stále je toto môj dom a JA rozhodnem kto tu zostane a kto nie." prebodávala som ju pohladom.
,,To je vpohode Kim. Počkám ťa v aute." dal mi rýchlu pusu na temeno hlavy a odišiel.
,,Múdry chlapec." ustúpila a ja som mohla prejsť. Zpoza skrine som vybrala dva kufre a začala do nich hádzať všetko čo som našla. Keď som otvorila šatník trocha ma prefackala jeho farebnosť. Za ten čas u Joy som si na čiernu tak zvykla, že všetka tá biela a modrá mi ťahala oči. Ledva som to všetko zapla. ,,Tvoj odchod som si predstavovala inak." objavila sa vo dverách. Ale teraz už nebola usmiata ani nemala ten nepríčetný výraz. Vyzerala zranená. ,,Mala si behať po dome a hľadať posledné veci. Všetci sme mali plakať a obímať ťa. Naša malá Kimberly vyrástla. Ale namiesto toho tu stojíš a ani sa na mňa nepozrieš. Povedz Kimi. Nenávidíš ma?" tačil jeden pohlad na ňu a bodlo ma pri srdci. Ona plakala?
,,Mami...." ak je niečo čo nenávidím najviac na svete je vidieť ju plakať. Ale čo to všetko čo mi urobila?! Čo urobila Joy a Andymu! Už nikdy ju nebudem ľúbiť tak ako pred tým. Ale stále je to moja mama kriste! Prišla som k nej. ,,Pozri. Teraz to medzi nami nie je najružovejšie. Ale pochop, že si za to môžeš sama. Nechovala si sa práve najlepšie. Nehovoriac o ocovi." utrela si slzy a smrkla. Toto nemohla hrať. Nikto nie je taký dobrý herec.
,,Takže odchádzaš navždy? Myslím...uvidíme ťa ešte niekedy?" doteraz som bola pevne rozhodnutá, že nie. Ale teraz...
,,Najbližie tri mesiace asi nie. Odchádzam zo štátov." vyrazilo jej to dych. ,,Ale potom sa uvidí."
,,Dobre. Nechcem ťa do ničoho nútiť. Len, ak by si mohla, prišla by si sa ešte rozlúčiť predtým ako odídeš? Stačí len krátke ahoj. Žiadne dlhé lúčenie." mohla som jej povedať nie? Ľudia sa môžu uvedomiť ak im ukážete, že to myslíte vážne. A to je asi aj mamin prípad. Keď si uvedomila, že to myslím naozaj vážne proste sa spamätala.
,,Prídem."
Hodila som oba kufre do Andyho auta a nasadla. Rezignovane som sa hodila na sedačku a zapásala sa.
,,Ako to šlo?" pomaly sme vychádzali z našej ulice.
,,Divne. Rozplakala sa mi tam a poprosila ma aby som sa pred odchodom prišla ešte rozlúčiť." pretrela som si oči. Ešte stále som pred sebou videla ten uplakaný výraz.
,,Je fakt dobrá herečka." Andy si len odfrkol.
,,Nemyslím, že to hrala. Bola naozaj zničená mojim odchodom." neč na to nepovedal. Keď sme prechádzali okolo ulice kde býva Joy neodbočil. Kam to ide? ,,Vieš, že si mal odbočiť však."
,,Hádam si nemyslíš, že tie tri dni budeš u nej. Nie nie mladá dáma. Teba už nikomu nedám. Ani na tri dni." len som sa usmiala bol taký zlatý.