Finding Real Me

Finding Real Me 5

Bola som u Andyho v byte. Mobil som si musela vypnúť lebo ma naši spamovali správami a hovormi. Nevedela som čo ďalej. Domov nepôjdem ani keby ma bili. Naši sa momentálne odpísali. Kto im dal právo vyberať mi kamarátov?! Ale ani tu nemôžem byť naveky! Andy je naozaj super a povedal, že tu môžem byť tak dlho ako chcem. Nemôžem však zneužívať jeho pohostinnosť. Bola som v koncoch. Nemám nikoho okrem Joy a našich. A momentálne mám len Joy. Aj keď tá je kto vie kde. Povzdychla som si a zvalila sa na gauč.
,,V koncoch?" Andy prišiel s dvoma šálkami kávy.
,,Horšie. Neviem ako ďalej. Prečo musí byť život tak komplykovaný?!" 
,,Život by bol príliš veľá nuda keby šlo všetko tak ako chceme." podal mi šálku a ja som si z nej odpila. ,,Ale....mal by som riešenie ak by si chcela." momentálne som bola ochotná pristúpiť na hoci čo.
,,Tak hovor!"
,,O 2 týždne by sme mali ísť na to turné po Európe. Bude to cca na 3 mesiace." len čo to dopovedal zovrelo mi žalúdok. 3 mesiace bez Andyho? Tak som si na neho zvykla, že si to neviem ani predstaviť. ,,No a ak by si chcela.... mohla by si ísť s nami."
,,S vami?" bolo to šialené. ,,Ale.... to len tak? Veď by som bola len na príťaž!"
,,Prestaň! Nebola by si žiadna príťaž. Nič v zlom ale dokedy chceš visieť na rodičoch? Je načase aby si sa postavila na vlastné nohy. Začať sa starať o seba a zarábať." mal pravdu. Je na čase dospieť. Ale teraz? Tak rýchlo? Vždy som uvažovala nad tým aké to bude, keď budem chodiť s mega krabicami po dome a sťahovať sa preč. Ale malo to byť až po vysokej! A ja som ešte ani zďaleka výšku neskončila.
,,Ja viem. Ale keď odídem s vami ako si nájdem prácu? Budete predsa chodiť kade tade po svete."
,,Mohla by si pracovať pre nás! Napríklad....taká manažérka! Si pekná, múdra, vzdelaná a máme ťa radi! Čo viac treba k manažérovi?"
,,Napríklad nejakú školu zameranú na manažment. Alebo nejaké tie kontakty vo svete. Nedokázala by som vám vybaviť ani zmluvu so štúdiom!" predstavoval si to až príliš jednoducho.
,,Iste, začiatky by asi neboli najľahšie, ale potom by to bolo ako splnený sen! Išlo by to samo. Pomáhal by som ti so všetkým! A chalani určite tiež." nevedela som povedať áno ani nie. Bolo toho na mňa naraz veľa.
,,Ja...neviem Andy. Proste neviem či by som to zvládla."
,,Nemusíš sa rozhodnúť hneď. Stačí ak si to premyslíš pokým neodídeme." pokým neodídeme....no to budú krušné dva týždne.
V noci:
Boli asi dve hodiny ráno a ja som nevedrla spať. Hoci bola Andyho posteľ naozaj pohodlná nešlo to. Možno to boli výčitky  z toho, že musí spať na gauči. Presviedčala som ho, že mi nevadí ak by aj spal vedľa mňa. Posteľ je dosť veľká. Ale odmietol. Takže teraz sa tu prevalujem z jednej strany na druhú. Nakoniec som to vzdala a šla sa napiť. Bosé nohy vydávali divný mlaskavý zvuk na drevennej podlahe. Išla som čo najtichšie ale aj tak som robila hluk. Do kuchyne svietil mesiac takže nebolo treba zažínať svetlo. Naliala som si do pohára vodu a napila sa.
,,Zlé spanie?" ozvalo sa za mnou. Nadskočila som. Nečakala som ho tu. Otočila som sa aby som na neho videla. Len čo som uvidela jeho črty v mesačnom svetle trocha som sa pridusila vodou. Odkašlala som si a ďalej skúmala jeho telo. Bol len v pyžamových nohaviciach. Hruď posiata tetovaniami sa leskla v slabom svetle. A roztrapatené vlasy mu len pridávali na kráse. Vlastne som ho polonahého videla prvý krát. Aj keď nečakala som že bude až tak chudý. Keď má na sebe tričko a bundu vizerá o dobrých pár kíl ťažšie. A hrozivejšie. Teraz je......ako bezbranný anjel zoslaný z neba. Keď som nič nepovedala znova prehovoril. ,,Ani ja toho dneska moc nenaspím. Je spln." ukázal von oknom na strieborný kruh. ,,Nerobí mi to dobre. Asi som vlkolak alebo čo." zasmial sa.
,,Možno preto neviem spať ani ja. Joy vždy hovorí, že som ako upír. Vnoci hore a cez deň pod perinou." teraz sme sa zasmiali obaja.
,,Takže, čo urobíme s touto nočnou námesačnosťou madam upírka?"
,,Neviem pán vlkolak. Čo robíte keď neviete spať?"
,,Vybehnem von a zožeriem pár okoloidúcich." povedal to tak vážne, že keby sa nerozosmeje asi by som tomu aj uverila. ,,Pozrieme si nejaký film?" spýtal sa.
,,O druhej v noci?"
,,Je 2:18. Máš lepší nápad?" keďže ma nič lepšie nenapadlo išlo sa pozerať. Netuším čo to bolo za film. Sedeli sme vedľa seba na gauči prikrytý dekou čo mal Andy namiesto paplóna. Z ničoho nič mi začali klipkať oči. Ale nechcela som spať. Ten film ma celkom zaujal a chcela som to dopozerať. Ale keď som to nevidržala padla mi hlava na hruď a ja som sa zase prebudila. Andy sa len ticho zasmial.
,,Môžeš sa o mňa oprieť ak chceš." jeho plece bola naozaj lákavá ponuka. Ale len čo by som tak urobila zaspala by som.
,,Len na chvíľu." zamrmlala som. Veď len troška privriem oči. To ešte nezaspím. Len čo som to tak urobila upadla som do rýše snov.
Ráno:
Cítila som ako mi studený vánok naráža na krk. Pomaly som začala vnímať okolie a tlkot srdca. Ale nie môjho. Otvorila som oči a zistila som, že ležím na Andym. Ležali sme na gauči prikrytý dekou. Jeho ruky boli okolo mňa obtočené ako okolo plyšáka. Trochu som sa pohla. Chcela som sa vyslobodiť ale držal ma pevnejšie ako som čakala.  Zrazu len otvoril tie svoje modré oči a rozospato zažmurkal.
,,Dobré ráno." usmiala som sa. Aj keď to bolo naozaj trápne. Predstavte si, že sa ráno len tak zobudíte na chalanovi. Pričom ste len kamaráti. Naozaj divné.
,,Prepáč." keď zbadal ako ma drží hneď ma pustil. Okamžite sme sa odtiahli. A potom sme tam len tak sedeli a čumeli do blba. Bolo to fakt trápne ticho. Prerušil ho až jeho otázkou.
,,Idem urobiť raňajky. Nejaké špecialne želanie?"
,,Niečo jedlé prosím." nedokázala som si ho predstaviť ani s varechou v ruke nie ešte variť za sporákom.
,,Neveríš mojim kuchárskym schopnostiam? Som najlepší kuchár v skupine. Uvidíš." celý natešený odišiel do kuchyne. Ja som zatiaľ odišla do spálne pre telefón. Chcela som ešte raz zavolať Joy. Len ona mi môže pomôcť.
,,Ano?" ozvalo sa skôr zamumlanie. Asi som ju zobudila.
,,Joy potrebujem pomoc."
,,Ježiš to si ty Kim? Ja že zas otravuje mamka." zívla si. ,,No čo leží mojej milovanej na srdci?"
,,Vyzerá to tak, že som bezdomovec. Mohla by som u vás zostať na pár dní?"
,,Jasné že hej. Si sa nemusela ani pýtať. Rovno si k nám mohla nacupitať s kufrom. Veď vieš, že mamka ťa verie ako svoju." chvala bohu za ľudí ako sú Reedovci.
,,Ďakujem. Naozaj Joy. Neviem čo by som inak robila."
,,Na to sú predsa kamošky, nie? Inak...teraz si doma?"
,,Nie. U Andyho. Zvolila som strategický únik. Bože Joy ani si nevieš predstaviť v akej kaši som." hodila som sa na posteľ.
,,No to vidím. Náš Andrew býva vždy útočiskom pre ľudí v núdzi. Taký milosrdný samaritán. Bože nemali by sme z neho urobiť farára alebo tak niečo?" začala sa strašne smiať. ,,Predstav si ho v tom farárskom. Kokos čo ti peče?" a ešte viac sa rozosmiala.
,,Nemyslím že by z neho bol dobrý duchovný otec. Ale to teraz neriešme. Hneď ako sa najem k vám prídem."
,,Aww! Romantika jak sviňa. Budete papať pri sviečkach? Davaj pozor aby nevytasil snubák." len som pretočila očami. Dneska jej asi naozaj šibe.
,,Vieš čo? Ahoj." kým som ju stihla vypnúť ešte niečo nesúhlasne zapišťala.

Hello :)
Ano načakali ste sa. A je mi to ľúto. Ale už sa buden snažiť! Naozaj!
Každopádne veľké ďakujem Yeloon za krásny koment vďaka ktorému som toto dopísala.
StripeMonik ;)