Finding Real Me

Revolt 24

Zavolala som Maxovi a všetko mu povedala. Bol v riadnom šoku. Ale povedal, že mi niečo pohladá. Začo som mu bola veľmi vďačná. Teraz som bola doma a hádzala rýchlo veci do najväčšej cestovnej tašky akú som našla. Mala som šťastie, že tu nikto nebol. Čakala som, že aspoň Sam ma sem príde hladať. Lepšie pre mňa. Keď už bola plná na prasknutie zobrala som si kľúče od auta a vydala sa k Biersakovmu bytu. Bola som dosť nervózna. Čo mu poviem? Bože to bude trápne. Mala som chuť to aj otočiť ale neurobila som to. Musí sa to urovnať raz a navždy. Keď som zastavila na parkovisku ešte som chvíľu sedela v aute aby som nabrala aspoň trocha odvahy. Stále som si opakovala, že to bude fajn. Veď čo mi môže urobiť? Zabiť ma nezabije. Keď som išla hore tými schodmi triasla som sa ako ratlík. Už som si až pripadala smiešna. Zaklopala som na jeho dvere a čakala. Toľko prekrásnych spomienok čo sa mi vynáralo v mysli. Neubránila som sa ani úsmevu. Ale z tohoto krásneho snenia ma vytrhlo otvorenie dverí. Stál v nich Andy. Očividne riadne šokovaný mojou prítomnosťou.
,,Andy..." ani som nestihla riadne otvoriť ústa a už chcel zavrieť dvere. Našťastie som ich stihla zadržať. ,,Prosím aspoň ma vypočuj!" povedzme si úprimne. Keby chcel, tie dvere zavrie raz dva. Proti jeho sile nemá moje slabučké telo šancu. No neurobil to. Pustil dvere a čakal. ,,Nezobrala som si Sama." len sa uchechtol.
,,To mi došlo. Inak by si tu asi nestála." povedal ostro. Zabolelo ma akým tónom so mnou hovoril. Ale nečudovala som sa mu.
,,Prišla som ti len povedať, že odchádzam. Neviem kam a ani na ako dlho ale sem sa už nevrátim." čakala som, že sa aspoň nejako zatvári. Že po týchto slovách uvidím aspoň štipku emócií v jeho tvári. No ním to ani nepohlo. ,,Chcem aby si mi odpustil  všetko čo som ti spôsobila. Viem, že som sa ti ospravedlnila už veľa krát. A je ťažké to len tak hodiť za hlavu. Chcem začať odznova. Nechcem sa už viac trápiť kvôli minulosti." nemala som ani odvahu pozrieť sa mu do očí. Proste som so zvesenou hlavou čakala na jeho odpoveď.
,,Takže chceš utiecť? Ver mi skúšal som to a moc to nevyšlo." prekvapilo ma s akým nadhľadom to bral.
,,Nemá zmysel tu ostávať. Len sa pozri čo všetko som spôsobila! Tebe, Samovi aj ostatným. Do nového chcem ísť s čistým štítom. Aby som sa nemusela trápiť, že niekomu niečo dlžím." chvíľu bolo ticho ktoré následne prerušil jeho povzdych.
,,Ak je to to čo chceš.....odpúšťam ti. Vlastne som to urobil už keď si sa prvý krát ospravedlnila." stavím sa že bolo počuť ako mi padol kameň zo srdca. Tvár sa mi rozžiarila ako vianočný stromček. Nerozmýšlala som a jednoducho sa hodila na Andyho. Objímala som ho tak silno, že urobil jeden krok dozadu aby nepadol.
,,Ďakujem." znamenalo to pre mňa naozaj veľa. Viac ako si vedel predstaviť.
,,Dúfam, že si ten nový začiatok neposerieš mladá dáma. Jedna dráma je na celý život viac než dosť." pustila som ho a urobila krok dozadu.
,,Ďakujem Andy! Za všetko."
,,Užívaj si nový život Kim. Zabudni na nás a buď konečne tým kým chceš." Keď som sem išla predstavovala som si mnoho scenárov v mojej hlave. Dobré aj zlé. Ale žiaden nebol blýzko tohoto. Cítila som sa ľahučká ako mráčik. Už ma nič netrápilo.

PREDPOSLEDNÁ ČASŤ ĽUDIA!
Je to tu. Ďalší diel bude officiálne posledný. Niečo ako epilóg. Chápete :'D. Ako krásne si Kim žije. Kto čakal takýto koniec? :'D. Ja áno.
StripeMonik ;)
P.S.
Pardón že je tento diel taký krátky. <3