Finding Real Me

New Life 12

Andy:
Nakoniec z tej žúrky nič nebolo. Vystúpili sme z lietadla a nasadli do ďalšieho tour busu. Bol som dosť dolámaný. Spánok na sedačke nie je nič moc. Tak som vyšiel hore kde máme postele kde som si chcel trocha pospať. Samozrejme Joy mala s nami iné plány.
,,Všetci dole! Mám tu program."
,,Ani náhodou! Práve som sa vyškriabal hore!" zakričal som na ňu.
,,Fajn tak všeci hore." takto sa to robí. Keď nemôže ísť Mohamed k hore, ide hora k Mohamedovi. Každý si sadol na svoju posteľ. ,,Takže. Prvá zastávka je naše mestečko."
,,Wow...kolko sme tam neboli? 3,4 roky?" zamyslel sa CC.
,,3 roky, dva mesiace a 14 dní. Odkedy sme začali našu prvú tour." Joy počíta asi všetko. Musel som sa pousmiať nad tým ako má všetko zaškatulkované. Po tých troch mesiacoch sme prišli do LA kde sme začali nahrávať. Takže už ani nebol dôvod vracať sa do toho zapadákova. Kúpili sme si domy tam a tam aj zostali. ,,Začneme autogramiádov v kníhkupectve Stará Kniha. Potom nejaké to fotenie, rozhovor pre magazín The Rock a večerný koncert." čítala všetko čo mala napísané.
,,A pauza na spanie je kde?" spýtal sa Ash.
,,Nikde. Do harmonogramu sa už nevošla."
,,Vieš aký je časový rozdiel medzi Amerikov a Nórskom?! Ani ja nie ale viem, že som nespal už minimálne dva dni. Prepáč ale ak mi teraz nenecháš aspoň 3 hodiny normálneho spánku môžeš rovno hladať nového speváka! Lebo JA už nevládzem!" skončil som svoj preslov a zaboril hlavu do vankúšov.
,,Myslíš si, že ten blbý harmonogram tvorím ja? Keby to záležalo na mne dám vám aj týždeň voľna Andy! Mne len strčia do ruky tento zdrap papiera a povedia nech vám to prečítam." asi som ju urazil postavila sa a odchádzala. Na schodoch ešte zastala a otočila sa. ,,A vieš čo? Dobre ti tak! Keby každú noc nežúruješ a neopíjaš sa so štetkami vládal by si! Prečo to nepovie Jake alebo Jinxx, že nevládzu?! Lebo to nie sú taký idioti ako ty a namiesto naháňania šlapiek s Ashom idú spať!"

Kim:
Vyliali sme flašu šampanského na tú nevinnú knihu a urobili pár fotiek. Keby bolo po mojom týmto by sa celý tento nezmysel končil. Ale matka sa rozhodla z toho urobiť veľkú párty ako videla dakde v telke. Nehovorím, je to už 5 kniha za 2 a pól roka čo je celkom slušné číslo a patrilo by sa ho osláviť. Ale nemala som chuť oslavovať vydanie práve tejto knihy. Je to pokračovanie k mojej úplne prvej knihe Modré oči s čiernou dušou. Vždy keď si spomeniem na to ako som začala písať tú knihu vrátia sa mi všetky spomienky na neho. Áno, ako ste si už mohli domyslieť je to o nás dvoch. Bolo to súčasť terapie. Napísať to všetko na papier a urobyť za sebou hrubú čiaru. Avšak nedopadlo to tak ako som chcela. Z tej knihy sa hneď stal bestseler. Milióny kópií predaných po celom štáte už prvý mesiac. Čo malo za následok množstvo rozhovorov či do novín alebo telky. A tak som sa k tej bolestivej časti minulosti musela stále vracať. Nechápala som ako sa ľuďom môže niečo také páčiť. Hlavnú postavu Alexa som totiž na konci knihy zabila pádom lietadla. Ľudia nemajú radi smutné konce. Preto bolo o to ťažsie napísať k tomu pokračovanie. Pokračovanie ktoré bude úplný prepadák. Ale čo už. Nie každá kniha musí byť naj. Zastavila ma nejaká reportérka. Ach tí novinári!
,,Dobrý deň slečna Terensová. Môžeme na chvíľu?" nahodila som úsmev. Pekne tak ako ťa to učili Kim.
,,Iste."
,,Prečo ste sa rozhodli napísať pokračovanie ku svojej prvej knihe až teraz?"
,,Ak by to záležalo na mne vôbec by som ju nepísala. Ale záujem čitateľov bol taký velký, že sme sa s vydavateľstvom dohodli na malom dodatku."
,,Malý dodatok? Môžete nám prezradiť čím je tento dodatok výnimočný?" zadrhával sa mi hlas. Nemysli na to. Šepkalo mi podvedomie.
,,Je to....je to celé písané z And- teda Alexovho pohľadu. Celé vnímanie deja." nemysli na to! ,,To ako celú situáciu prežíval on. T-To ako reagoval na správu ktorá sa mu omylom odoslala." NEMYSLI NA TO! Nemohla som už ďalej pokračovať.
,,Ďakujeme za rozhovor. Určite to bude ďalšia z vasích hviezdnych kníh." potriasla si so mnou rukou a odišla. Hviezdnych? Tak to ťažko. Ako môžete niečo písať z jeho pohľadu, keď nemáte ani šajnu ako sa cítil.

Andy:
,,Prečo musí byť autogramiáda práve v kníhkupectve?!" sťažoval som sa CC-mu.
,,Netuším kámo. Ale je mi to vpodstate jedno."
,,To nemohli roztiahnuť niekde stan? To množstvo kníh ma deprimuje." na to sa on len zasmial.
,,Čítal si ty vôbec niekedy niečo? Neviem si ťa s knihou v ruke ani predstaviť." nestihol som mu ani odpovedať pretože sa k nám už blížil dav fanúšikov. Autogramiády sú oveľa kludnejšie ako meet&greet. Tu sedíte za stolom a oni vám len donesú CD či tričko na ktoré chcú podpis. Poprípade sa len usmejete a je to. Ale na meet&greet vás všetci chytajú, chcú fotku s tým ako vám dávajú pusu na líce. Človek z toho môže raz zdva chytiť chrípku. Nehovoriac o tom čo všetko môžu chytiť oni, keď ma bozkávajú stále na to isté miesto. Som vlastne niečo ako živý prenášač baktérií. Po 2 hodinách sme mali konečne menšiu prestávku. Necítil som si už ruku. Nečakal by som, že ich príde až tolko. Len čo som sa postavil z tej hnusnej stoličky zaprašťal mi celý chrbát. Čo CC-mu nebolo dva krát pochuti.
,,Bože ty chodiace vrece kostí! Znie to ako by ťa niekto lámal." naschvál som sa ešte trocha ponaťahoval aby to praskalo viac. ,,Nerob! Vieš aké je to nechutné?!" len som sa zasmial a vydal sa na prieskum kníhkupectva. Bolo to tam pekné. Človek si mohol objednať kávu, niečo si prečítať.... Taká pohodka. Moju pozornosť upútal velký plagát s nápisom novinka. Pod plagátom bola pekne naaranžovaná kôpka kníh. Prišiel som bližsie a jednu si zobral. Bola to tá istá kniha čo malo to dievča na meet&greet. Ale táto bola tenšia a pod názvom mala ešte dopísané z Alexovho pohľadu. Pretočil som knihu a tam na mňa vykukla fotka ženy. Ale nie hocijakej. Bola to Kim. Krátke čierne vlasy ju úplne zmenili. Nebyť toho úsmevu asi by som ju ani nespoznal. Hneď vedľa fotky bol velký nápis jednotka v rebríčku najlepších spisovateľov New York Times. Takže toto sa z nej stalo? Spisovateľka? Zdá sa, že nie len ja som celé tie roky makal na svojom sne. Už som tam chcel tú knihu položiť naspäť. Ale niečo ma nútilo si ju zobrať. Bože Andy má necelých 200 strán. To chceš radšel to 600 stranové hovädo čo mala tá baba?

Ahola mi amigos ;)
StripeMonik