Finding Real Me

New Life 14

Kim:
Ráno som sa zobudila na lahodnú vôňu. Pretrela som si oči a zišla dolu do kuchyne. Sam stál za sporákom a robil lievance.
,,No toto." usmiala som sa a prišla k nemu. ,,Začína sa mi to páčiť. Už aj varíš.....v kúpeľni je kopa na pranie a ani žehlenie by ti neublížilo." len sa zasmial a podal mi tanier plný lievancov. ,,Ďakujem." dala som mu rýchlu pusu na líce a sadla si za stôl.
,,Aký máš dnes program? Chcel by som ťa niekam zobrať."
,,Prepáč zlato ale dnes to určite nepôjde. Mám autogramiádu. A podla ohlasov to bude vážne na celý deň." pri pomyslení na tie davy som si len povzdychla.
,,Nevadí. Možno nabudúce." zobral si tanier a sadol si oproti mne.

Vystupovala som z auta pred vydavateľstvom. Skôr ako pôjdem do kníhkupectva na autogramiádu musím ísť ešte niečo vybaviť. Už som bola skoro pri dverách keď ma zastavil nieči hlas.
,,Ale ale. Žeby to bola naša zradkyňa Kimberly?" zamrzla som. Hneď som spoznala ten hlas. Zostalo mi až zle.
,,Ahoj Joy." povedala som ale neotočila sa.
,,To sa na mňa ani nepozrieš?" bola naozaj podráždená. Otočila som sa. Nevedela som čo čakať. Po takom čase stretnúť sa zoči voči. Hlavne po tom čo sa stalo... 
,,Joy ja viem čo si myslíš ale nemohla som inak! Urobila som to pre vás." poslednú vetu som skoro zašepkala.
,,Iste. Zničiť Andyho rovno pred takým veľkým krokom v jeho živote....áno robila si pre nás len to najlepšie. Nebyť nás celé by to zrušil a išiel revať niekam do kúta. Doslova!" nechcela som to počúvať. Proste som nemohla.
,,Ak si mi prišla len vynadať tak dotoho. Ale poponáhľaj sa nemám čas." snažila som sa udržať si kamennú tvár. Ale nie som si istá či mi to išlo.
,,Kedy sa z teba stala takáto krava?" povedala nakoniec. ,,Toto nie si ty." pokrútila hlavou a odišla. Mala som pocit, že sa neudržím na nohách. Zhlboka som sa nadýchla a pomaly sa vybrala dnu do budovy.

Andy:
Zobudil som sa na bolesti hlavy. Chcel som si pretrieť oči ale keď som pohol rukou zistil som, že ju niečo drží. Alebo skôr niekto. Pozrel som sa vedľa seba a uvidel hnedovlasé dievča.
,,No do piče."Vôbec som nechápal čo sa stalo. Až kým sa to dievča nezačalo preberať.
,,Dobré ráno zlatko." zamrmlala a prisunula sa ku mne bližšie.
,,Pozri žena... očividne tu prišlo k jednému veľkému omylu. Takže, ak by si bola taká láskavá, možeš zo mňa zliesť a vypadnúť?" viem. Čo sa vyháňania dievčať z postele týka som najlepší. Ona sa len zasmiala.
,,Ale no.... Taký mrzutý hneď z rána?" posadila sa a zo zeme zdvihla tričko ktoré si následne obliekla. Až vtedy som zistil, že je to moje tričko.
,,Hej!" okríkol som ju.
,,Sekne mi. Však?" len na mňa mrkla a zmyzla v kúpelni. Posadil som sa a pretrel si tvár. Pomaly som sa dotackal do kuchyne a dal si nejaký prášok od bolesti. Pozrel som sa na mobil. Bola tam jedna správa.
Joy: Hádaj s kým som dnes hodila reč?
Len som pretočil očami. Úprimne ma to vôbec netrápi.
Ja: S Obamom? Mám pocit, že ma to ani nezaujíma.
Hneď na to mi prišla aj odpoveď.
Joy: Ale malo by. Bola to Kim.
Len som zízal na obrazovku. Prečo ma s ňou stále trápi?! Už je to predsa dávno za mnou! Zrazu som len ucítil ako zo zadu objali tenké ruky.
,,Kúpelňa je už volná." povedala milým hlasom.
Ja: Je mi to jedno Joy. Žijem už iný život ako predtým! Nezáleží mi na nej.
Myslel som, že je to už dostatočná odpoveď a dá mi pokoj.
Joy: Poznám ťa Andy. A poznám aj ju. Ale fajn. Keď je to tak ako vravíš tak ti bude jedno, že má dnes autogramiádu v Starej Kihe.
Tá mrcha ma pozná naozaj až príliš dobre.
,,Čo budeme dnes robyť?" spýtala sa bruneta čo ma ešte stále držala okolo pásu.
,,Neviem čo budem robiť ja ale viem čo urobíš ty." striasol som ju zo seba. Je naozaj doterná. Len nadvihla obočie a čakala čo poviem. ,,Tam sú dvere. Dovidenia!" vydel som ako jej poklesli kútiky.
,,Fajn. Ale keby si to rozmyslíš." zobrala pero čo bolo na linke a na vreckovku napísala číslo. ,,Zavolaj." a konečne odišla. Hodil som sa na gauč a rozmýšlal. Joy velmi dobre vedela čo robí, keď mi poslala tú poslednú sms. Vŕtalo mi to v hlave až som sa nakoniec rozhodol. Veď tam len nakuknem.
Keď som vošiel dnu všade bola kopa ľudí. A potom som ju zbadal. Vysmiata sedela za stolom a podpisovala knižky. Vyzerala taká šťastná. A hlavne taká iná. Stisol som svoju knihu a pomaly sa vydal ku stolu kde podpisovala. Zobral som si ju zo sebou ale neplánoval som si ju dať podpísať. Ale teraz...mal som strašné nutkanie počuť jej hlas. Rad sa zmenšoval až som prišiel ku stolu. Podal som jej knihu ako všetci predomou.
,,Pre koho to bude?" stále sa na mňa nepozrela. Len sa usmievala a čakala čo poviem.
,,Čo tak 'pre chlapa ktorému som zlomila srdce'?" celá stuhla. Roztriasla sa jej ruka a pomaly sa na mňa pozrela.

Kim:
Ten hlas. To čo povedal.... Telom mi začali prechádzať rôzne pocity. Strach, radosť, úzkosť... Pero mi vypadlo z ruky a ja som pomaly dvýhala zrak. Keď som uvidela tie modré oči bola to posledná kvapka. Rukou som si zakryla ústa a snažila sa neplakať.
,,Takže podpis nedostanem?" nadvyhol obočie. Jeho hlas sa mi zabodával do tela ako malé ihličky. Roztrasene som tam naškriabala podpis a zavrela knihu. Zobral si ju a venoval mi posledný pohlad. Nevydržala som to a odvrátila som sa. Toľko nenávisti a opovrhnutia... Oči ma štípali asi ako ešte nikdy. Videla som už len jeho vzďalujúci sa chrbát. Našťastie bol posledný. Sedela som tam sama so zakrytou tvárou. Slzy sa liali samy. Až kým som neucítila Samove objatie.
,,Kimi čo sa stalo." ani neviem kedy prišiel. Len som zaborila tvár do jeho hrude.
,,Musim odísť." skoro ma nebolo ani počuť.
,,Odísť? A kam? Kimberly čo sa deje!" zatriasol mnou a pozrel sa mi do uslzených očí. Zotrela som si slzy a postavila sa. Je na čase sa vzchopiť Kim.
,,Prepáč Sam. Naozaj mi je to ľúto. Dnes možno neprídem domov ale zajtra ráno už budem určite." a s tým som vybehla von z kníhkupectva. Musela som sa niekomu zveriť. Vyplakať na pleci. Niekomu kto vedel o všetkom. Sam nemal ani tušenia, že niekto ako Andy existuje. Naši tiež nepripadali do úvahy. A Joy....neviem ani kde je. Len ona mi mohla pomôcť. Stála som pred dverami a zvonila. Otvorila mi žena okolo 40 a ja som sa jej hodila okolo krku.
,,Teta Anne!" bola chvílu v šoku ale tiež ma objala.
,,Kim? Pane bože čo sa stalo?" raz za čas som k nej ešte dobehla.
,,Nenávidia ma. Tata An prosím pomôž mi." plakala som jej na pleci.
,,Ach zlato moje. Minulosť nás vždy dobehne." len ma pohladila po chrbte a vtiahla dnu.

So. Nazačiatok ahoj.
Že som nepridala vyše mesiaca? Ano hrozné. Ale táto časť ma zabíjala. Stále som to prepisovala a menila a stále to bola úplna p*****na. Pardón za výraz. A aj teraz sa seriózne hambím za to aké to je. Ale už fakt nemám nervy na prepisovanie. Povedzme si úprimne. Lepšie by to aj tak nebolo. Možno, že po tejto časti to už pôjde ľahšie. Predsa len už sme za tou horšou časťou. ( dúfajme) každopádne prijímam akúkoľvek kritiku.
StripeMonik ;)