Rodičia z nás chcú mať dokonalých mladých ľudí. Už keď sme sa narodili vybrali nám našu budúcnosť. Očakávajú od nás, že ju budeme nasledovať. Ale čo ak to nie je to čo chcem?
Kim: Čakala som na Sama. Ešte stále som bola riadne nahnevaná za to čo všetko povedal mame. ,,Som doma!" buchli dvere a objavil sa v obývačke. ,,Ahoj zlato." prišiel ku mne a chcel mi dať pusu. Ale ja som uhla. ,,Deje sa niečo?" zamračil sa. ,,Prečo si povedal mame, že bol včera na večiri aj Andy?" vychŕlila som. ,,Myslíš Sofiinho priateľa? Nechápem prečo ťa to hnevá. Proste sme sa rozprávali ako bolo." ustúpil dozadu. ,,Ale nemusel si jej hovoriť každý detajl! Potrebovala snáď vedieť, že bol za mnou vonku na terase?! Alebo, že som bola celú večeru rozladená lebo mi nebolo dobre?" možno som si na ňom nemala vylievať všetku zlosť. Ale môže si za to sám. ,,Kimberly čo sa deje?! Nikdy ti nevadilo keď som sa s tvojou mamou rozprával!" ,,A čo som mala robiť?! Tak či tak vedela o každom mojom kroku! Ale teraz to zašlo priďaleko!" začínali ma páliť oči. Pane bože len neplač. Začala som si hrýzť peru. ,,Presunula dátum svadby." ,,Kimi ale čo je na tom? Nie je jedno či sa vezmeme niekedy v novembry alebo o pár dní? Nič sa na tom nemení. Stále to bude najlepší deň v našich životoch." chcel ma objať ale nenechala som sa. On to vôbec nechápe. Ako by aj mohol? Zavrela som sa v spálni a zavolala Joy. Musela som sa niekomu vyrozprávať.
,,Sam má možno pravdu. Nie je jedno kedy to bude? Aspoň to budem mať skôr za sebou." sedela som na zemi opretá o posteľ. ,,To teda nie je jedno! Už len z princípu. Čo vám má ona čo kecať do toho kedy sa budete brať? A ty si tiež riadne na hlavu. Aspoň to budem mať skôr za sebou?? Svadba nie je nejaká blbá oslava na ktorú po pár dňoch aj tak všetci zabudnú. Ak to raz spravíš už to nemôžeš zobrať späť. Jasné dá sa aj rozviesť ale ako ťa poznám nikdy by si to nedotiahla do konca." prečo má to dievča vždy pravdu.
Joy: Robila som si kávu a rozmýšľala nad všetkým čo mi Kim povedala. Tá jej matka ma začína srať čím ďalej tým viac. A úprimne? Myslím, že ten kretén Sam v tom ide s ňou. Pred pár rokmi sa na Kim nemohol ani pozrieť a teraz je to láska jeho života. Niečo tu nehrá. Musím to chúďa odtiaľ dostať hneď a navždy. Ale ako? Z toľkého rozmýšľania ma rozbolela hlava. Trela som si spánky a snažila sa na niečo prísť. ,,Bolí ťa hlava?" objavila sa za mnou mama a pohladila ma po chrbte. ,,Daj si tabletku. To prejde." konvica zabublala a vypla sa. Skôr ako som si stihla zaliať kávu urobila to za mňa ona. ,,Na takúto bolesť nepomôžu ani všetky tabletky sveta." zobrala som si hrnček a sadla si za stôl. ,,Ide o Kimi?" sadla si oproti mne. Ako to vedela? V poslednom čase ide vždy len o ňu. ,,Tá sučina im preložila svadbu. Budú ju mať o 2 týždne. A vieš prečo? Lebo ten jej idiotský snúbenec si pustil hubu na špacír a povedal jej o Andym. Nesmiem ju už dlhšie nechať medzi nimi! Ak si vezme Sama bude to najväčšia chyba jej života." radšej som si odpila z kávy. Teraz to chce chladnú hlavu. ,,A čo ona na to?" ,,Nič. Proste sa zase podriadila ako vždy. Vraj aspoňtobudemmaťskôrzasebou. Rozmýšla takto zamilovaný človek? Nie! A prečo?! Lebo Sama nemiluje! Berie si ho len preto lebo jej to povedali!" keď mama videla ako naštvaná som len sa usmiala. Čo mi v tejto chvíli nepripadalo vhodné. ,,A ako ťa poznám určite chceš aby sa dala zase dokopy s Andym." ,,To je snáď jasné nie?! Dokonalejší pár ako sú oni dvaja neexistuje! Kim je mi ako sestra a Andy zase ako brat! Je pochopiteľné, že pre nich chcem len to najlepšie." mama len prikyvovala. ,,Je ti ale jasné, že by to bol vlastne incest? Keď je Kim tvoja sestra a Andy brat znamená to, že aj oni sú súrodenci navzájom." [a/npresnetutomá 666 slov >.< náhoda? :'D] ,,Mama vôbec mi nepomáhaš!" ona sa len zasmiala. Niekedy mám pocit, že má 14 a nie 40. Ale preto ju mám tak rada. Aj z vážnych vecí vie urobyť srandu a odlahčiť tak situáciu. ,,Prepáč zlatko ale prišlo mi milé ako sa o nich tak moc staráš. A myslím, že mám riešenie." vidíte?! Proste naj mama na svete! Ktorá iná matka by pomáhala svojej dcére spriadať diabolské plány? Dámy a páni predstavujem vám Anne Reed. ,,Som samé ucho." bola som naozaj zvedavá s čím prišla. ,,Musíš ich nejako prinútiť aby sa začali stretávať. Keď nie dobrovolne tak nasilu. Musia začať komunikovať. A je jedno či na seba budú len ziapať alebo ignorovať jeden druhého. Ak to bude dostatočne často prelomia sa ľady a možno znova preskočí iskra." malo to niečo do seba. Ale ako ich k tomu dokopať. ,,To je síce pekné ale ako ich natlačím do jednej miestnosti?! Nemajú nič spoločné. Bude ťažké nájsť nejakú zámienku." oprela som sa o stoličku a pozrela na strop. ,,Nuž....to už musíš vymyslieť sama." mám pocit, že po tomto zostarnem minimálne o 20 rokov.
Hellowattpad!
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
