Finding Real Me

Revolt 21

Kim:
So Samom máme od včera tichú domácnosť. Je to naozaj divné lebo ešte nikdy sme sa takto nepohádali.
,,To sa budeme takto obchádzať navždy?" založil si ruky na hrudi a postavil sa do dverí. Nič som mu na to nepovedala. ,,Tak už sa nehnevaj! Aj tak nechápem prečo ťa to naštvalo. Tak som jej povedal o Sofiinom frajerovi a čo! Veď ho ani nepoznáš!" len som si povzdychla. Keby si tak vedel.
,,Sľúb mi, že jej už nič nepovieš." povedala som nakoniec.
,,Prečo mi to nechceš vysvetliť?" vyzeral tak.....zúfalo? Nie! Určite sa len pretvaruje aby zo mňa dostal čo chce.
,,Stalo sa to už dávno. Nič čo by si potreboval vedieť."
,,Takto vzťahy nefungujú! Ty vieš o mne všetko. Mám právo vedieť čo sa stalo! Keby to bola nepodstatná maličkosť nechováš sa takto." našťastie ma z tejto situácie zachránil mobil. Pozrela som sa na dislej a svietilo tam Joyne meno. ,,Kto to je?" spýtal sa.
,,Max. To ti musím hovoriť aj o pracovných veciach?" po tejto vete zostal zaskočený.
,,Nie..."
,,Tak uhni!" vysotila som ho z dverí a išla to dvihnúť hore. Tak som mu trocha klamala. Je tam toho. Zase by sa len vypytoval. ,,Čo je?" Joy sa len zasmiala.
,,Neštekaj hneď ako dvihneš." zasmiala sa. ,,Máš dnes čas?"
,,Asi áno. Prečo?" dávala som si pozor aby ma Sam náhodou nepočul.
,,Fajn. Vieš, už dlhšie som rozmýšlala, že si kúpim byt. Bývať u mamy je super ale chce to niečo vlastné. Tak že či by si sa so mnou dnes išla na pár pozrieť." ak to znamená celý deň mimo tohoto blázinca beriem.
,,Prečo si vlastne chceš kúpiť byt tu? Nebývaš v LA? Na tých pár dní čo sem prídeš je škoda kupovať celý byt." bolo to troška na hlavu ale to viete. Joy.
,,To áno ale......proste......musíme to riešiť?! Chcem byt a hotovo!"
,,Fajn Fajn. Nečerti sa. Kde sa stretneme?"

Joy:
,,Stretneme sa oproti tej starej továrni na topánky. Vieš kde to je? Tá odľahlá časť mesta." Jake vedľa mňa sa usmieval ako blázon. Bol totiž ako jediný ochotný mi pomôcť s týmto plánom.
,,Prečo chceš byt práve odtiaľ? Nie je to dobrá štvrť." len som pretočila očami. To dievča sa priveľa vypytuje a mne už dochádzajú výhovorky.
,,To je jedno. Proste mi tam dali dobrú ponuku a chcem sa tam ísť pozrieť. Tak ideš alebo nie?" povedala som znudene.
,,Áno idem. Tak za pol hoďku?"
,,Mhm....čakám ťa." a zložila som jej. ,,A teraz ešte druhého." Jake už vytáčal číslo.
,,Mám to dať na reprák?" spýtal sa.
,,Kľudne. Aspoň sa zasmejem." po pár pípnutiach to zdvyhol.
,,Čo je Pitts?"
,,Ahoj Andy. Potreboval by som malú pomoc. Už minule som ti hovoril, že by som sa presťahoval. A chcelo by to pomôcť pri výbere." čakali sme na jeho odpoveď. Ozvalo sa len povzdychnutie.
,,Prečo si nezavoláš Joy? Alebo ja neviem....mamu. Budeme chodiť a hladať byt ako dvaja teploši." len som sa uchechtla. Pochybujem, že by si niekto o Andym myslel, že je gay. To ani nejde!
,,Andreeeeew! Nebudeme tak vyzerať! Pôjdeme tam len my dvaja. Žiadny maklér." videla som na Jakeovi, že má čo robiť aby sa nerozosmial.
,,Bože si jak upišťané decko. Ako som sa k vám len dostal ľudia." to posledné si povedal viac menej pre seba. ,,Máš šťastie, že ťa mám rád. Kedy teda?"
,,Tak.... o pól hodinu."
,,Ale nezvykaj si na to! Žiadne také že Andy pomôž a ja doletím. Nabudúce sa na teba vieš čo."
,,Čo ti poviem." Jake sa zasmial. ,,Sme na tebe závislí." zložil to a s Jakom sme si tlapli.
,,Ak nám toto víde budú nás milovať." zasmiala som sa.
,,No len aby sme tam stihli prísť skôr ako oni." hneď sme vyrazili na miesto. Nebolo to zrovna najbližšie takže sme mali naponáhlo. Odomkli sme byt a čakali na nich.
,,Budú na seba moc kričať?" spýtal sa Jake po chvíli.
,,Netuším. Len dúfam, že nič nerozbijú. Teta by ma zabila." tento byt patril otcovej sestre. Ale keď sa odsťahovala nechala ho tu len ako prespanie keď občas príde. Teraz sa nám ale perfektne hodí. Hneď na to mi volala Kim.
,,Už je tu! Padajme von!" s Jakom sme sa ponáhlali na koniec chodby kde sú schody hore. Dvihla som jej to. ,,Áno zlato?" nevedela som sa prestať smiať.
,,No kde si?"
,,Poď dnu. Tretie poschodie byt 23." a hneď som ju zrušila. Len dúfam, že Biersackovi to nebude trvať večnosť. Počuli sme klepot topánok po schodoch. Takže Kim už máme vybavenú. Ešte viac sme sa schovali za schody a pozorovali ju ako vošla do bytu. To začal zvoniť mobil aj Jakovi.
,,Čaw Andy. Hore. 3 poschodie byt 23. Hej hej už ťa čakám. A makaj." zložil mu a vymenili sme si široké úsmevy. Andy rýchlo vybehol hore schodmi a stratil sa v byte. To sme my vybehli z našej skríše a zamkli ich tam.
,,A teraz sa môžu stať len dve veci." zasmiala som sa. ,,Buď zabije Kim Andyho alebo Andy Kim." a s tým sme odišli preč. O hodinku ich prídeme otvoriť a uvidíme.

Hey wattpad!
Tak čo myslíte? :'D Čo sa asi stane?
StripeMonik ;)