Finding Real Me

Prišla mi správa od Joy. Sedela som v kuchyni a mama varila za sporákom. Hneď ako začula ako mi zazvonil mobil po mne skočila pohľadom.
,,Kto ti píše?" hneď sa spýtala.
,,Joy." povedala som a otvárala od nej správu.
Ideme na koncert. O 8 pre teba prídem. Joy :*
,,Kim.... To dievča nie je osoba, s ktorou by si sa mala stýkať." povedala a ja som len pretočila očami. Je to tu zas. Joy nikdy nemali naši radi.
,,Prečo? Lebo má ružové vlasy a oblieka sa trocha inak? Každý sme nejaký." Joy je emo. Má sýto ružové vlasy a piercing v nose a jazyku. Väčšinou je v čiernom a rada nosí vybíjané veci. Bola u nás len pár krát. Keď ju naši prvý krát videli, zľakli sa jej. A odvtedy to nie je vhodná kamarátka.
,,To je pravda ale to dievča.... proste...." snažila sa nájsť vhodné argumenty ale nešlo jej to.
,,Nikdy mi nič zlé neurobila. Nikdy som neprišla domov neskoro alebo opitá alebo nadrogovaná keď som bola s ňou." na toto mi už nič nepovedala. Hneď som jej aj odpísala.
Vážne si myslíš, že ma mama pustí? Zem volá Joy! Zlez z toho oblaku dievča.
Len čo som to odoslala mi prišla ďalšia správa.
Bože veď je to len koncert! Neopijem ťa! Možno len pár pohárikov ale prídeš domov triezva! Prosiiim!
,,Mami? Mohla by som dneska spať u Joy?" spýtala som sa. Ak ma chce mať na koncerte musíme si dačo vymyslieť.
,,Ja neviem Kim." bolo jasné, že ma nechce pustiť.
,,Prečo? Mami je to len tvoja zaujatosť voči nej!" začínalo ma to štvať.
,,Tak dobre." povzdychla si. Už som chcela urobiť svoj víťazný tanček keď dodala ,,ALE opovážte sa piť Kimberly! Alebo robiť nejaké iné hlúposti, jasné?" to mi úplne stačilo. Odišla som do svojej izby a hneď volala Joy.
,,Tak čo? Dovolila?" spýtala sa hneď ako mi to dvihla.
,,Nie." povedala som.
,,Čože?! Ale noták! Kimi! Presveč ju nejako!"
,,Ale veď kľúd. Nedovolila mi to, lebo som sa jej to ani nepýtala. Namiesto toho som si vybavila, aby som u teba spala." povedala som nadšene.
,,A to ti už ako dovolila. Tvoja mama prekvapuje. Každopádne SUPEEEER! Vela veci sme týmto vyriešili. Kedy prídeš?" aj keď som ju nevidela na sto percent robila svoj víťazný tanček.
Večer
Sedela som u Joy na posteli. O chvíľu sme mali vyrážať. Ona mala na sebe dlhé čierne nohavice s roztrhanými kolenami a čierne tričko s nápisom. Vyžehlila si vlasy a namaľovala sa. Vyzerala naozaj sexy. Zatiaľ čo ja som mala na sebe len obyčajné modré rifle s vyťahaným tričkom.
,,Toto. Nemyslíš. Vážne. Naozaj tam chceš ísť takto? Veď budeš ako burina medzi ružami." asi by som sa mala uraziť. Takto chodím stále!
,,Čo iné si mám na seba dať?" nič nepovedala len otvorila svoju skriňu a začala sa v nej hrabať. Vybrala čierne šortky a roztrhané tričko.
,,Toto." podala mi to.
,,Ale veď v tom zamrznem!" protestovala som. Nie že by to nebolo pekné. Joy sa obliekala vždy pekne. Ale toto bolo na mňa moc.
,,Fajn dám ti aj koženku." pretočila očami. Keď som sa obliekla namaľovala ma. Bol to úplne iný štýl líčenia než na aký som zvyknutá. Bol taký....viac rebelský. Môj konečný vzhlad bol úžasný. Nemohla som uveriť, že som to stále ja. ,,No neobdivuj sa tolko ty dračica." zasmiala sa mi. ,,Musíme už ísť.
Na mieste, kde sa konal koncert bolo plno ľudí. Všetci vyzerali skoro rovnako. Čierna, čierna, čierna a poprepichovaný asi každý centimeter ich tela. Odlišovali ich od seba len vlasy. Necítila som sa tam najlepšie.
,,Joy? Čo je to vlastne za koncert?" držala som sa tesne pri nej. To posledné čo teraz chcem je stratiť sa.
,,Black Veil Brides. Budeš ich milovať! Uvidíš!" široko sa usmiala a ďalej sa drala medzi dav. Po pár metroch sa mi ale medzi luďmi stratila. Bola som v koncoch. Snažila som sa nájsť jej ružovú hlavu medzi ostatnými ale nič. Nevedela som čo mám robiť. Nezostávalo mi nič iné len ju začať hľadať. Chodila som sem a tam. Nejakým zázrakom som sa ocitla za plotom vo VIP zóne. Tak tu určite nebude. Chcela som sa vrátiť keď ma zastavil niečí hlas.
,,Čo tu pobehuješ ako kura vo výbehu." bol to zvláštny hlas. Behali mi po chrbte zimomriavky.
,,Jaaaa...mmm....stratila som sa. Asi." otočila som sa a zbadala čiernovlasého chalana s modrými očami. Vyzeral presne ako všetci čo sem prišli. Potetovaný s krúžkom na perách a fakt sexy.
,,Asi?" zasmial sa.
,,Prišla som sem s Joy, kamarádkou, a stratila sa mi v dave. Neviem čo mám teraz robiť." povedala som úprimne.
,,Joy Reed?" spýtal sa. Odkiaľ ju preboha pozná? Len som prikývla ,,Hneď som vedel, že by si sem sama neprišla. Veď sa na seba pozri. Vôbec sa sem nehodíš. Vytŕčaš ako kôl v zemi." zamračila som sa a prezrela sa. Veď mám Joyne veci. ,,No poď. Pôjdeme nájsť tú štetku." povedal s úsmevom.
,,Joy nie je žiadna štetka!" zastala som sa jej. ,,Odkiaľ ju vôbec poznáš?"
,,Sme si veľmi blízky. Dalo by sa povedať." pomaly som ho nasledovala.
,,Chodíte spolu?" nikdy mi nehovorila, že niekoho má. Ale človek nikdy nevie.
,,Preboha nie!" rozosmial sa. ,,Naozaj si jej kamarátka? Mala by si vedieť s kým spáva, nie? Vy dievčatá si hovoríte také veci." hypnotizovala som mu chrbát.
,,Nie vždy." pípla som. Nato už nič nepovedal zrazu sme prišli k veľkým schodom. ,,Naozaj vieš ako ju nájdeme?" nezdal sa mi práve ako dôveryhodný typ.
,,Ver mi. Toto je najrýchlejší spôsob." široko sa usmial. ,,Až po tebe." a ukázal na schody. Pomaly som išla hore. Bol tesne za mnou. Prešla som cez záves a objavila sa na ......PÓDIU?!! Zostala som stáť ako obarená. Stovky ľudí kričali, reflektory sa stočili priamo na mňa. Nevedela som čo robiť. Vtom spoza mňa vyskočil ten chalan a dav sa ešte viac rozkričal. Užíval si ich pozornosť. Potom ma schmatol za ruku a ťahal do stredu pódia. Nechcela som tam ísť! Najradšej by som sa zahrabala pod zem. Bolo to trápne. Zobral si mikrofón a začal rozprávať.
,,Joy? Ty ružová gebuľa kde si?! Stratila si svoj prívesok." a zdvihol moju ruku. V dave začal niekto skákať a mávať rukou. Bola to Joy. ,,Koľko krát ti mám hovoriť aby si si dávala na veci pozor?!" naozaj ma práve nazval vecou? ,,Ľudia prosím dopravte toto káčatko k tamtomu ružovému chumáču." povedal a ťahal ma ku kraju pódia. Nechápala som čo po mne chce. To ma chce zhodiť?! Dole?! Veď ma zabije! ,,Nevspieraj sa. Je to sranda. Nič sa ti nestane." zasmial sa a sotil ma dole. Z hrdla sa mi vydral krátky výkrik. Potom som len ucítila ako ma ruky ľudí nesú preč. Nakoniec ma postavili rovno pred Joy.
,,Kto to do riti je?!" bolo prvé čo som sa spýtala.
,,Andrew Biersak. Najväčší idiot tejto planéty. Nuž čo. Asi to máme v krvi." zasmiala sa.
,,V krvi?" nechápala som.
,,Áno. Andy je môj bratranec." mykla plecami. Práve začali spievať a Joy si to užívala. Takže takto to myslel. Sú rodina! Zozačiatku mi tá hudba pripadala divná. Ale asi po tretej pesničke som sa do toho začala dostávať. Užívala som si to rovnako ako Joy. Koncert sa skončil skoro. Teda aspoň podľa mňa. Kludne by som vydržala ešte ďalšiu hodinu.
,,Bože bolo to super! Stálo to za to klamstvo mame." zasmiapa som sa.
,,Ty dračicaaa! Myslela som si, že sa budeš nudiť. Ale prekvapila si." všetci sa odoberali preč. Len my sme išli opačným smerom. ,,Joy? Východ je tam." ukázala som za seba.
,,Ale my ešte nejdeme domov." zasmiala sa a v očiach sa jej nebezpečne zablyslo.
,,Začínam sa báť." povedala som úprimne.
,,Ale no! Ideme len na after party. Mala by si byť podstená je to len pre členov skupiny..... a mňa." dodala. Ťahala ma k veľkému bielemu stanu za pódiom. Vonku stál dáky týpek. Asi ochranka. Joy ho len potľapkala po pleci a vtiahla nás do stanu.
,,Aloha debili!" zakričala na všetkých. Bolo tu 5 chalanov. Všetci členovia skupiny. Niektorí sa napchávali pri stole, iní zas sedeli na stoličke a oddichovali.
,,Kto ju sem zas pustil?!" jeden z nich si pretrel spánky.
,,Aj ja ťa rada vidím Jinxx." usmiala sa na neho a prišla k stolu. Začala z neho ujedať a mňa nechala stáť na mieste.
,,A kto je toto?" spýtal sa niekto.
,,Stratená kačička." začula som ten zvláštny hlas. Andy stál len pár metrov odo mňa.
,,Skoro som zabudla. Chalani toto je Kimi. Kimi toto su Andyho debili. Alebo konkrétne Jinxx, Jake, Ash a CC." predstavila nás.
,,Prečo nám FURT nadávaš?!" spýtal sa Jake.
,,Lebo." zasmiala sa. ,,Je ľahšie dať vám skupinové ponenovanie. A mimo to je to pravda." začali sa hádať. Až kým ich Andy nestopol.
,,Bože držte huby! Joy prestaň! Lebo nabudúce si rozmyslím či ti dám posledné lístky!" všetci boli ticho. Potom sa Andy otočil znova na mňa. ,,Ako sa ti páčil koncert?" už som otvárala ústa keď ma Ash predbehol.
,,Určite sa nudila. Veď aha čo má chúďa na sebe. Prečo si ju do toho preboha navliekla Joy?! Už na prvý pohľad je vidno, že je to slušňáčka z bohatej rodiny čo ešte stále býva s rodičmi. Pochybujem že počúva metal."
,,Popravde.....vaša hudba sa mi páčila. Aj keď všetko ostatné sedí." sklopila som pohlad. Naozaj sem nepatrím. Aj oni si to všimli hneď na prvý pohľad.
,,Naozaj bývaš s rodičmi?" Andy tomu akosi nemohol uveriť.
,,Je na tom niečo zlé? Mám ich rada."
,,Kokso, ja som zdrhol z domu už tak dávno, že ani neviem ako naši vyzerali." zasmial sa a prišiel ku stolu. Znova som tam len stála.
,,Nestoj tam ako socha a poď si niečo dať." prikázala mi Joy. ,,Inak, nemala byť toto after party?" spýtala sa.
,,Veď aj je. Nevidíš to žrádlo?" povedal Jinxx.
,,Ja len...inokedy je s vami väčšia sranda. Teraz tu len sedíte ako také mŕtvoli."
,,Skús ty dve a pól hodiny skákať a revať do mikrofónu ako taký trtko a potom sa ešte rozbi v zákulisí. Som zvedavý čo mi na to potom povieš sesternička." ja som zatiaľ prišla ku stolu. Uvidela som tam zvláštne zelené koláčiky. Vyzerali tak zlato. Musela som si jeden zobrať. Bol naozaj fantastický. Nikdy som taký nejedla. Neviem prečo ale zrazu mi tá výmena názorov medzi Joy a Andym prišla strašne smiešna. Nemohla som si pomôcť a rozrehotala som sa na celý stan. Všetci sa na mňa dívali ako na debila. Ja som si zobrala ďalší fantastický koláčik a utierala si slzy čo mi tiekli od smiechu.
,,Kimi čo to ješ?" spýtala sa Joy a vytrhla mi koláčik z ruky.
,,Hej! To je moje!" načahovala som sa preň.
,,CC!" zakričal na neho Andy. ,,To sú zas tie tvoje marišove koláče?!"
,,Čo je?! Veď sú chutné!" bránil sa.
,,To má pravdu. Sú božské!" vytrhla som Joy svoj nedojený kúsok a celý si ho napchala do pusy.
Ráno
Zobudila som sa okolo 11. Mala som strašné sucho v ústach a žalúdok sa hlásil o svoj denný prídel stravy. Nevedela som či mi je tak zle alebo som tak hladna až mi je zle. Joy ležala rozvalená vedľa mňa. Z úst jej tiekla slina a mala poslintaný už celý vankúš. Znechutene som sa postavila z postele a šla do kúpeľne. Bola som ešte riadne rozospatá takže som išla viac nenej poslepiačky. Keď som sa ocitla pred umývadlom pretrela som si oči a pozrela sa do zrkadla.
,,Ó MÔJ BOŽE!!" skrýrla som na celý dom. Nemohla som uveriť tomu čo som videla. Musel to byť ešte sen. Musel!

Mala som fialovo modré vlasy. Môj krásny špinavý blond sa zmenil a FIALOVO MODRÉ čosi! Ledva som to rozdýchavala. Pri všetkých svätých čo sa včera stalo?! Snažila som sa rozpomänúť si ale nič. Od toho incidentu s koláčikmi proste nič. Vbehla som naspäť k Joy do izby. ,,Ako som k tomuto prišla?!" zakričala som tak hlasno až ňou myklo.
,,Hmm?" pretrela si oči.
,,Moje vlasy!! Ako je možné že sú takéto?!" vzala som pár prameňov a prezrela si ich. Stále to tam bolo.
,,Aha...no....ja netuším. Proste ste si s Andym zdrhli zo stanu a keď ste sa vrátili už to tam bolo." povedala a znova si ľahla.
,,Prečo si ma s ním nechala?! Joy ja nemôžem takto prísť domov! Naši ma zabijú! A to nehovorím o tom, že si kurva fakt nepamätám čo sa včera stalo!" zrútila som sa na posteľ vedľa nej. Nevedela som čo mám robiť.
,,Póóčkať počkať! Vážne som z tvojich úst počula slovo kurva?! "Pozrela som na ňu ako na debila.
,,Joy. Teraz tu riešime vážnejšie veci! Koho zaujíma, že som zahrešila?! Aj ja som len človek!"
,,Bože čo to ten debil s tebou porobil." dívala sa na mňa ako na zjavenie.
Doma
Pomaly som otvorila dvere a nakukla dnu. Nikde nikoho. Rozbehla som sa rovno do svojej izby. Nanešťastie ma v polovici cesty stopla mama.
,,Kim. Konečne si doma." ja som si len viac pritiahla čiapku na svoju hlavu.
,,Ahoj mamy." pípla som a chcela pokračovať v ceste. Ale nedovolila mi to.
,,Prečo máš na hlave tú čiapku? Veď je vonku teplo." a doriti
,,Vieš....nie je mi moc dobre." odkašlala som si. ,,Vidíš? Asi na mňa niečo lezie. Idem si radšej lahnúť." obišla som ju a zavrela sa v izbe. Tak toto bolo len o chlp. Ale čo ďalej? Nemôžem mať stále čiapku na hlave. Z úvah ma vytrhol mobil. Zvonil a tak som ho vytiahla z vačku. Mr.Funny svietilo na obrazovke. A kto je zas toto?! Zdvihla som to.
,,Ano?"
,,Ahoj stratená." hneď som spoznala ten hlas.
,,Andy?" odkiaľ má ten chlap moje číslo?
,,Jop. To som ja." zasmial sa. ,,Volám ti aby som zistil ako si na tom. Pochybujem, že si niečo po včerajšku pamätáš."
,,Moja hlava je úplne vygumovaná. Ako je to vôbec možné?"
,,Zjedla si všetky CC-ho koláčiky. Takže si sa nám pekne zhúlila dievča." znova sa zasmial. Mne to ale vôbec neprišlo smiešne.
,,Prosím však som nerobila žiadne hlúposti!" už len pomyslenie na to a začínala ma bolieť hlava.
,,Nie. Konečne si bola sama sebou. Už si len nepostávala v rohu ale normálne si sa bavila ako každý mladý človek."
,,Mhm a preto mám teraz fialovú hlavu a na nič sa nepamätám."
,,Ale notak. Pristane ti to." cítila som ako sa jemne červenám. Bolo to divné.
,,Kim! Poď sa najesť!" kričala na mňa moja mama.
,,Budem musieť končiť." povedala som mu. ,,Volá ma mama. Bože ani nechcem vedieť ako bude šalieť, keď ma zbadá."
,,Pre toto som sa odsťahoval. Žiadny rodičia, žiadne priblémy." rozlúčili sme sa.