Ráno to bol jeden veľký horor. Ešte som ani poriadne nerozlepila oči a už som cítila ako si včerajší obed razí cestu von. Stihla som sa len nahnúť dole z postele a už to bolo vonku.
,,Blé! Už si skončila?" začula som Joy. Sedela vedľa mňa a dávala na mňa pozor.
,,Ani náhodou." znova ma naplo ale tento raz som to už udržala.
,,Ešte, že si sa zobudila. Už som si myslela, že máš otravu alkoholom. Museli ste sa tak strieskať?!" vyčítala mi. Pomaly som si sadla. Hlava mi išla prasknúť a cítila som sa ako na kolotoči. Pozrela som vedľa seba a našla tam spiaceho Andyho.
,,Čo tu robí on?" zamumlala som.
,,To isté čo ty. Snaží sa neumrieť. Po tom ako ste išli tancovať usúdil, že asi nemá v sebe dosť alkoholu tak ťa dobehol. Samozrejme na čo tebe stačilo 6 pohárikov jemu stačilo asi 60." až teraz som si všimla jej kruhy pod očami a strhaný výraz.
,,Ty si nespala?" bolo na nej vidieť ako je unavená.
,,A mohla som? Každých päť minút som dávala pozor na to či dýchate. Doslova som vás musela dotiahnuť domov. Nevedeli ste ani stáť. Už v ŽIVOTE s vami dvoma nikam nejdem." prerušilo ju až hlasné zabručanie.
,,Kurva stlm sa Joy!" zdá sa že aj Andy sa nám zobúdza.
,,Dobré ráno." povedala štiplavo. Aj on sa posadil. Jednu ruku mal na bruchu a druhou si držal ústa. Joy pod neho hneď hodina vandlík. ,,Ogrcaj mi postel a si mŕtvy!" hodil na ňu vražedný pohlad.
,,Čo som decko? Ja viem piť!" chytil sa za hlavu. Musela ho riadne bolieť. ,,Dones sem radšej nejaké tabletky a kyslé uhorky. Alebo vieš čo? Rovno kilo citrónov." Joy zmyzla dole v dome. Andy sa ledva postavil. Mal na sebe len tričko a boxerky. Keby mi nebolo na umretie tak nad ním možno aj slintám. Ale teraz som sa nevedela sústrediť vôbec na nič. Chcela som si spomänúť na to čo sme včera robili ale nič. Proste som mala okno. Takže takto sa človek cíti keď sa doslova ožerie ? Mám pocit, že zo mňa bude abstinent.
,,Andy? Čo sme to včera vlastne robili?" on sa len zasmial.
,,Na nič sa nepamätáš? To sú tie najlepšie žúrky. Strieskaš sa tak, že ešte týždeň potom zisťuješ čo si robil. Ale v tom je to umenie. Opiť sa tak aby si si pamätal na všetko." moc som nechápala tomu čo hovorí.
,,Takže....ty vieš čo všetko sme včera stvárali?" bol ticho. Až po hodnej chvíli sa na mňa otočil s divným úsmevom.
,,Nie. Nemám ani poňatia." to sa už Joy objavila vo dverách aj s vodou a tabletkami.
Andy:
Od Joy som si zobral tabletku a vodu. To hlavybolenie bolo na nevydržanie. Nuž ale raz debil navždy debil. Nemal som toľko piť. Aj keď bez alkoholu v krvi by som ten večer asi nezvládol. Hoci som stiahol asi celú flašu vodky a kto vie čoho ešte nezabudol som. Takže áno. Klamal som Kim, že si na nič nepamätám. Ale je to len pre jej dobro.
Flashback:
Pozorovať Kim ako sa opito kníše do hudby bolo na nezaplatenie. Aj keď nemala poňatia kde je alebo čo robí stále bola úžaná a krásna. Zrazu sa len zničoho nič oprela o mňa.
,,Boha ja som tak unavená. Andyyy odnes ma preeeč." musel som ju trochu pridržiavať aby nepadla.
,,A kam by si chcela ísť?"
,,Neviem." mykla plecami. ,,Niekam." potom sa postavila na špičky. Niekedy si neuvedomujem aká je malinká. ,,Niekam kde budeme len my dvaja." zašepkala mi do ucha. Trochu som stuhol. Ale nebral som to moc vážne. Je predsa na mol. Netusí čo hovorí. Čo mi bolo na jednej strane aj trocha ľúto.
,,Aj tu sme len my dvaja. Joy si sedí niekde v boxe." povedal som nakoniec.
,,Ach vy chlapi! Vôbec nechápete tomu čo vám my ženy hovoríme. Vy to proste potrebujete po lopate. Však? Tak teda Biersack toto od teba chcem!" kým som si stihol uvedomiť o čom to vlastne točí spojila naše pery. Bol to jemný ale sladký bozk. Najskôr som sa chcel odtiahnuť. Keby nebola pod vplyvom alkoholu nikdy by to neurobila. Ale bolo to po čom som túžil odkedy som ju pobozkal prvý krát. V hlave sa mi ozval akýsi hlas. Zajtra si na to aj tak nebude pamätať. Tak prečo to nevyužiť? Splníš si sen aspoň na chvíľu. Jasné, že som si uvedomoval aké je to nechutné využívanie. No chcel som to tak veľmi, že som si ju k sebe ešte viac pritiahol a prehĺbil bozk. Rukou mi rozhrabla vlasy a vôbec sa nebránila. Rád by som povedal, že to bolo niečo úžasné ako to ľudia popisujú. Ale nebolo. Iste užíval som si to, mal som z toho radosť. Keby však bola pri zmysloch bolo by to oveľa lepšie. Keď sme sa od seba odtiahli prišli na scénu výčitky. Čo ak si to bude pamätať? Alebo jej to niekto povie?! Napríklad Joy. Tá nás mohla vidieť! Bude ma nenávidieť. Mal som chuť jednu si vraziť. Andrew obdivujem tvoju schopnosť dojebať veci.
,,Vieš čo? Asi si idem dať ešte jeden." alebo rovno 10. Prišli sme do boxu kde Joy unudene sŕkala svoj drink.
,,To ste už aj dotancovali?" nadvihla obočie. Ja som do seba hádzal jedného panáka za druhým. ,,Andy! Spomal trocha! Piješ to ako vodu." ohriakla ma. Ale mbe to bolo jedno. Musel som z hlavy dostať to čo som práve urobil. Miešanie jedného alkoholu s druhým malo účinok. O pár minút som bol totálne spitý aj ja. A čo by môj prechľastaný mozog neurobil?
,,Baby vstávať! Ide sa tancováááť!" z boxu som vytiahol Kim a držal ju okolo pása. Joy bola tesne za nami. Ale nie preto, že chcela tancovať. Ledva sme stáli. Ja aj Kim. Takže predpokladám, že len dávala pozor aby sme sebou nedrbli na zem. Následné tancovanie bol skôr len pokus o udržanie rovnováhy. S Kim sme boli nalepený jeden na druhom. Dav nás nakoniec vytlačil až niekde ku stene.
,,Bože Andy ty si tak sexy! Ako to robíš?" zasmiala sa a oprela sa o stenu.
,,Neviem. Proste to prišlo tak nejak samo." tiež som sa zasmial. Potom do mňa niekto vrazil a ja som stratil rovnováhu. V tomto stave na to stačilo aj málo. Stihol som sa zastaviť len pár centimetrov od jej tváre. Ona sa len zachichotala a znova ma pobozkala. Bol to len krátky bozk. Skoro nič. Ale mojej opitej hlave to stačilo na to aby som ju pritlačil na stenu a začal tak bozkávať ako ešte nikdy. A teraz, s toľkým alkoholom v krvi, som si to aspoň vychutnával. Vášnivo sme sa bozkávali až kým nás nenašla Joy. Zoslalo ju samo nebo. Keby neprišla určite by bolo došlo k oveľa horším veciam ako je len bozkávanie.
,,Čo to....preboha!" normálne sa musela na chvíľu otočiť. Nečudujem sa jej. Kim mala jednu nohu obtočenú okolo mňa a ja som jej rukou šmátral pod šatami.
,,Čo je Joy? Chceš sa pridať?" rozosmiala sa Kim.
,,Okamžite zo seba zlezte!" dokonca aj mne prišlo jej správanie smiešne. S nevôlou som ju pustil a odstúpil od nej. ,,A teraz padajte von! Ide sa domov. Ten čerstvý vzduch vás hádam trocha prefacká."
,,Ale Joy! Veď sme nič zlé nerobili." Kim ku mne pristúpila. ,,Máme sa len radi." objala ma a ja som svoje ruky tiež omotal okolo nej.
,,Bože dievča. Keby si triezva nafackuješ si aj sama." Joy už pomaly strácala nervy.
,,Čo tým chceš povedať? Že pre ňu nie som dosť dobrý?!" trochu sa ma to dotklo.
,,Nie Andy! Si pre ňu až tak dobrý, že ju teraz láskavo vytiahneš von a dáš mi kľúče od auta!" vybuchla.
,,Ale veď si pila. Nemôžeš šoférovať." zasmial som sa.
,,Tie. Kľúče. Biersack. " len som pretočil očami a podal jej ich.
Koniec flashbacku:
Pamätám si na každý detail tej noci. A úprimne je mi zo seba na vracanie. Ako som jej to mohol urobiť? Chvala bohu ona nemá ani šajnu čo sa dialo.
,,Joy? Čo sme vlastne včera robili?" jej otázka ma bodla tak ostro až som prestal dýchať. Rýchlo som sa pozrel na Joy ktorá jej to už už išla povedať. Uvidela môj zničený výraz.
,,Prečo ti to nepovie Andy?" hodila po mne vražedný pohľad.
,,Ani on sa na nič nepamätá."
,,Vážne?" keďže mi bola Kim chrbtom spojil som ruky a ústami naznačil prosím. Joy si len povzdychla a potom sa znova obrátila na Kim. ,,No. Keď si opitá si veľmi prítulná."
,,Prítulná? Bože hádam som neurobila žiadnu hlúposť."
,,Vieš niekedy, keď ťa prejde bolesť hlavy a uľavý sa ti, si človek spomenie na to čo v opitosti stváral." no ja som dúfal, že nie. Joy odišla zase preč. Išiel som za ňou teda aj ja. Musím sa s ňou porozprávať. Zbadala ma za sebou ale nazastavila.
,,Neukazuj sa mi ani na oči." zabočila do kuchyne.
,,Joy musím sa s tebou porozprávať. Viem, že to čo som včera urobil je neospravedlniteľné ale bol som opitý a...." nenechala ma ani dohovoriť.
,,Opitý? Videla som vás aj prvý krát Andy! A to si ani zďaleka nebol opitý! Dobre si vedel čo robíš. A tá stávka? Kto vypije viac....ako vážne? Nikto nedokáže vychlastať viac ako ty a to dobre vieš! Chcel si ju len opiť aby si si s ňou potom mohol robiť čo sa ti zachce!" tak toto zabolelo.
,,Naozaj si myslíš, že som ju opil naschvál?!" bože čo som nejaký uchylák? ,,Ano, priznávam. Mal som sa ovládať! Je to moja vina! Ale nič z toho som neurobil naschvál! Nechcel som. Ale už si kurva nieviem dať rady! Nekokážem okolo nej donekonečka chotiť ako pes okolo kosti! Chcem ju! Joy chcem ju tak veľmi ako ešte nikdy nikoho! Už sa proste nevládzem len pozerať na to aká je krásna a úžasná. Chcem ju držať v náručí a preležať s ňou celý deň v posteli." hnev v Joyinych očiach opadol. Zrazu tam bolo pochopenie a možno aj ľútosť.
,,Andy....tak choď za ňou. Povedz jej to. Možno potom...."
,,Myslíš, že som to už neurobil? Dala mi jasne najavo ako to cíti. A láska to nie je." povzdychol som si. ,,Asi sa len musím zmieriť s tým ako to je." vyšiel som hore schmatol nohavice a potom zase zmyzol dole. Nemôžem tu zostať. Nie keď je tu aj ona. Otvoril som dvere a uvidel policajné auto a z neho vystupovať dvoch policajtov. Čo to má doriti zmanenať?
,,Dobrý deň pane." oslovil ma jeden. ,,Je toto váš dom?"
,,Nie. Práve som na odchode. Prečo sa pýtate? Je nejaký problém?" nenávidím polišov. Sú vždy taký arogantní.
,,Rodičia slečny Kimberly Terensovej nahlásili jej zmyznutie. Domnievajú sa, že by to mohol byť aj únos. A podľa všetkého by mala byť slečna Terensová v tomto dome."
,,To je pravda. Je tu ale o žiadnom únose nemôže byť reč. Prišla dobrovolne."
,,O tom sa presvečíme osobne. Môžem?" doslova ma vysotil z dverí.Ahojte! 😁
Áno viem táto časť mala byť zlomová. Ale nie je lebo som si uvedomila, že sa mi to sem celé nemestí. Ale aj tak si myslím, že to nie je najhoršia časť. Každopádne sa psychycky pripravte, že po ďalšej časti ma budete všetci nenávidieť. Bože ja som tak rada zlá 😂😂
Lúbim vás 😉
StripeMonik

YOU ARE READING
Finding Real Me
FanfictionRodičia z nás chcú mať dokonalých mladých ľudí. Už keď sme sa narodili vybrali nám našu budúcnosť. Očakávajú od nás, že ju budeme nasledovať. Ale čo ak to nie je to čo chcem?