Finding Real Me

Finding Real Me 9

Počula som ako sa Andy s Joy o niečom hádajú. Ale nepočula som čo presne je vo veci. Potom zrazu Andy vošiel dnu, vzal nohavice a zase odišiel. Chcela som sa ho opýtať o čo išlo ale nestihla som. Tak som sa pomaly dostala na schody a išla dole. Zrazu dnu len vleteli nejaký dvaja týpkovia. Schmatli Joy a nasadzovali jej putá. Ostala som v šoku.
,,Johana Reed. Máte právo nevypovedať. Všetko čo poviete môže byť použité proti vám." poliši?!
,,Hej! Au! O čo tu kurva ide?!" bolo vidno ako jej uťahujú želiezka aby ju to bolelo.
,,Pustite ju! Na toto nemáte právo!" len čo sa ozval Andy chmatli aj jeho.
,,To isté platí aj pre teba mladý muž."
,,Čože?!"
,,Ste obvinený z únosu Kimberly Terensovej." ja som len čumela s otvorenými ústami.
,,Aký únos?!" konečne som sa na niečo zmohla. Obaja policajti sa na mňa otočili.
,,Slečna Terensová?!" spýtal sa jeden.
,,Osobne! Okamžite pustite mojich priatelov!"
,,Ale slečna sú to vaši...."
,,Únoscovia?! Nebuďte smiešny! Stála by som tu len tak keby ma uniesli? Asi by som bola uviazaná niekde o radiator alebo ja neviem! Som tu z vlastnej vôle. Žiadny únos! A teraz ich pustite." chvíľu tam len tak stáli a potom vytiahli klúčiky od pút. O chvíľu boli volní a Joy si šúchala bolavé zápästia.
,,Kto má toto na svedomí?!" nechápala som koho mohla táto šaráda napadnúť.
,,Vaši rodičia si mysleli..." stačilo mi počuť slovo rodičia a bolo mi všetko jasné. Že som sa vôbec pýtala.
,,Nemusíte ani pokračovať. Viem si predstaviť čo všetko vám nahovorili. Ale teraz, keď viete, že žiadny únos sa nestal, vás poprosím aby ste odišli."
,,Iste. Ale aj tak vás potrebujeme na stanici aby sme spísali zápisnicu." len som si povzdychla. Bože prečo mi to robíš?
,,Počkajte idem sa obliecť."

Vošli sme do nejakej kancelárie kde boli aj naši. Nečakala som, že ich tu stretnem. Mama ku mne hneď pribehla.
,,Kimi! Zlatíčko moje!" robila sa ako veľmi som jej chýbala a ako sa o mňa bála. Ale ja som jej to nežrala. Dobre som vedela ako sa veci majú. Odsotila som ju od seba. ,,A kde sú tí zločinci?! Nesmú zostať nepotrestaní! Mohli ti ublížiť a...." nemohla som to počúvať.
,,Ublížiť?! Ešte z nich urob vrahov! Dobre vieš, že som odišla sama. Nikto ma neuniesol! Tento tvoj pokus dostať ma späť a ich do basy bol naozaj úbohý. Netušila som ako hlboko vieš klesnúť." ďalej som sa s nimi už nebavila. Vysvetlila som ako sa veci majú a podpísala nejaké papiere. Bola som na ceste preč keď ma mama stopla.
,,Kimi vráť sa domov!" len som pretočila očami.
,,Ale ja idem domov. Len to už nie je pri vás dvoch." pokračovala som v ceste keď mama skúsila druhý pokus.
,,Kimberly ak sa nevrátiš tak..."
,,Tak čo?! Mama nie je nič čím by si ma prinútila vrátiť sa!"
,,Myslíš?" nechutne sa zasmiala. Prebehol mi mráz po chrbte. Otočila som sa a pozrela sa na ňu. Naozaj som sa zľakla. Bolo to ako pozerať sa na samotného diabla. ,,Tak potom sa nemáš čoho báť. Ale hovorím ti Kim. Toto ešte oľutuješ. Takto sa otočiť chrbtom svojim dvom milujúcim rodičom! Kimi Kimi. Budeš sa modliť aby si nikdy neodišla."
,,Vyhrážaš sa mi?" vôbec som ju nespoznávala.
,,Nie. Varujem ťa."

Keď som prišla k Joy Andy tam už nebol. No a odvtedy prešiel už týždeň. Za celý ten čas sa ani raz neozval. A keď som mu volala nedvíhal to. Alebo len poslal sms že je u Jakea alebo Asha a nemá čas. Malo to celkom logický význam. O pár dní odchádzajú tak asi len chcú mať všetko pripravené. No mne to skôr pripadá akoby sa mi vyhýbal. Ale možno som len paranoidná. Aj Joy mala plné ruky roboty. Začínala sa baliť a stále panikárila, že nemá všetko na cestu.
,,Nechápem ako tu môžeš tak kľudne sedieť. Nie si nervózna z toho, že odchádzame?" len som mykla plecami. ,,Jasné, že nie si. Veď sa vôbec nebalíš. Ideš vlastne? Hovorila si už Andymu že si člen týmu však?" ja som sa len široko usmiala a poškriabala na zátylku. ,,KIMBERLY! Kedy mu to ako chceš povedať? Alebo nebodaj nechceš ísť?!" ostala zhrozená.
,,Chcem ísť! Teraz už áno. Ale ešte som nemala možnosť mu to povedať. Vždy do toho niečo vošlo a teraz zas nemá on čas."
,,Tak za ním choď! Vieš predsa kde býva."
,,Ale to nie je také jednoduché! Od toho incidentu s policajtami sa mi akoby vyhýba. Je to akoby sa so mnou ani nechcel rozprávať." Joy si povzdychla a potom povedala niečo potichu len pre seba.
,,Takže to myslel vážne. Vieš Kim, možno to ani nie je dobrý nápad aby si išla." vyvalila som na ňu oči.
,,Čože?! Ale veď pred chvílou si hovorila, že....."
,,Ja viem čo som povedala. Ale to, že sa ti Andy vyhýba má svoj dôvod." tak predsa sa mi vyhýba.
,,A aký prosím ťa? Urobila som mu niečo?" sadla si oproti mne.
,,To najhoršie čo môžeš človeku urobiť. Neopätuješ mu jeho lásku." zrazu som sa nevedela nadýchnuť. ,,Miluje ťa. A myslí to vážne. Ale to ako ho od seba odstrkuješ a chceš ho mať ako kamaráta ho ničí. Povedal, že sa s tým proste musí zmieriť. To ale nie je také jednoduché. Ak by si s nami išla....asi by to neniesol najlepšie." vyzerala akoby jej to bolo naozaj ľúto. Nevedela som čo na to povedať. Naozaj ho to tak ranilo? Akoby sa mi v hlave ozval druhý hlas. Jasné, že ho to ranilo! Ako by si sa ty cítila keby ťa niekto odmietne?! A práve že som vedela.
,,Ono to nie je tak, že by som ho odstrkovala naschvál." zamumlala som s pohľadom upreným na zemy. Dávno pred tým ako som poznala Joy som spoznala Sama. Bol to syn otcovho kolegu. Bol pekný, múdry a bola s ním sranda. Zamilovala som sa do neho až po uši. Dokonca aj naši mi to schvalovali. A to už bolo čo povedať. Keď som sa mu konečne odhodlala povedať ako to cítim vysmial ma. Vraj taká suchárka ako ja nemôže vedieť čo je láska. Opakovala som si to tak dlho až som tomu začala veriť. Preto keď mi chcel Andy vtedy na babkinom pozemku povedať, že ma miluje stopla som ho. Ja predsa neviem milovať. Joy si len povzdychla. Vedela o Samovi. A asi jej to teraz všetko doplo. Silno ma obajala.
,,Ja viem, že si do Andyho buchnutá tak isto ako on do teba. Už si to musíš uvedomiť len ty."
,,Potrebujem byť chvíľu sama." postavila som sa a odišla von. Vždy robím všetko pre to aby som mohla byť s Andym. Teda...robila som. Jeho úsmev je proste nákazlivý. Stačí len jeho prítomnosť a cítite sa bezstarostne. Má sa takto cítiť zamilovaný človek? Kde sú tie povestné motýle v bruchu keď sa vás tá osoba dotkne. Alebo tá veta vedela som že je ten pravý hneď ako som ho uvidela. Keď som ho prvý krát stretla upútali ma jeho oči. Tak ako aj teraz vždy keď ho stretnem. Sú proste tak modré až človek uvažuje či sú skutočné. Očividne netuším ako sa má zamilovaný človek chovať. Čo má cítiť. Takto to už ale ďalej nejde! Nechcem skončiť ako 80 ročná panna s mačkami! Ak si Joy myslí, že by to mohlo fungovať potom to len treba vyskúšať. Išla som pešo až pred jeho bytovku. Nejaká stará pani práve išla venčiť psa takže som nemusela zvoniť pri vchode. Zastavila som pred jeho bytom. Čo mu vlastne chcem povedať? Čaw Andy vieš, tak som rozmýšľala nechceš so mnou chodiť? Ano viem brutálne som ťa ranila takže asi nie. Ach bože! Asi to nechám na improvizáciu. Nádych, výdych. Zaklopala som a čakala.
,,CC ešte raz sem dneska prídeš a niečo ti zlomím!" počula som ako kričí. Zrazu len prudko otvoril dvere. Bol naozaj prekvapený keď ma zbadal. Až tak, že mu z úst vypadla cigareta. ,,Kim?"
,,Ahoj." pousmiala som sa.
,,Čo tu robíš?" nemohla som už vystáť jeho prenikavý pohľad. Tak som sa zohla a zodvihla cigaretu.
,,Prišla som sa porozprávať." cítila som ako sa mi začínajú triasť ruky. Tak som si potiahla z cigarety. ,,Dúfam, že nevadí." a ukázala som na cigaretu.
,,Nie. Poď teda dnu." vošla som dnu. Byt bol skoro prázdny. Všetky fotky a doplnky boli preč. Len steny a gauč. Videl aká som prekvapená. ,,Rozhodol som sa, že po turné dám byt do prenájmu. Tak sťahujem veci k CC-mu. Potom budem mať hádam dosť peňazí na dom niekde inde." niekde inde? Nemôže sa len tak odsťahovať! ,,O čom si sa vlastne chcela rozprávať?" a je to tu. Znova som si potiahla.
,,Joy mi povedala prečo sa mi v posledných dňoch vyhýbaš." 
,,Aha. Kim neviem ako ti to vysvetliť." nervózne si prehrabol vlasy. ,,Mal som sa ovládnuť aj keď som bol opitý! Nebolo správne ťa tak využiť, keď si ani nevedela čo sa deje." len som na neho vyvalila oči.
,,Využiť? Andy o čom to hovoríš?" uprel na mňa pohľad.
,,No predsa o tej noci v bare. O tom ako si bola na mol a začala ma bozkávať a ja som sa neovládol a proste sa to stalo." otvorila som dokorán ústa.
,,Proste sa čo stalo?" pane bože len nech sme nerobili to na čo myslím!
,,Ty nevieš?" bol rovnako zmätený ako ja. ,,Čo ti vlastne Joy povedala?"
,,Že sa mi vyhýbaš lebo už nevieš zniesť to, že ťa nemilujem." nasucho preglgol.
,,Fajn aj to je pravda."
,,Andy čo sa stalo v tom bare?!" musela som to vedieť. Zťažka vydýchol.
,,Proste...keď sme išli tancovať bola si už riadne opitá a začala si ma bozkávať. A ja namiesto toho aby som ťa odtlačil som urobil presný opak. Nebránil som sa. Viem, že mi to asi neodpustíš. Ale aj tak prepáč." až keď dohovoril uvedomila som si, že nedýcham. Zhlboka som sa nadýchla.
,,Takže sme sa len bozkávali."
,,No." padol mi obrovský kameň zo srdca. Musela som si znova potiahnuť už aj tak zo skoro dohorenej cigarety. Keď uvidel môj úsmev zmiatlo ho to. ,,Takže sa nehneváš?"
,,Hnevať sa? Bože nie. Vlastne mám z toho radosť."
,,Radosť?" nechápal.
,,Keď sú ľudia opitý väčšinou robia to po čom za triezva najviac túžia. Čo znamená, že niekde hlboko vo vnútri ťa vlastne chem!" aj tak tomu stále nerozumel.
,,Aha. A to teda znamená čo."prišla som rovno k nemu.
,,Že máš už konečne držať hubu a pobozkať ma." len tam nemo stál akoby spracovával to čo som mu povedala. Tak som sa rozhodla ho prebudiť do reality. Jemne som pritiskla svoje pery na tie jeho. Tervalo dlho a jeho ruky si ma k sebe pritiahli. Bolo to neopísatelné. Nevnímala som nič iné len jeho teplé pery na tých mojich. Jeho bijúce srdce ktoré mi narážalo do hrude. A ten slastný pocit, že konečne som našla ten chýbajúci kúsok. Tak toto je láska? Naozaj sa oplatí čakať. Odtiahli sme sa a jeho oči sa vpíjali do tých mojich. Palcom mi prešiel po líci.
,,Nemôžem uveriť, že je to naozaj pravda. Mám pocit, že snívam." takého šťastného som ho ešte nevidela.
,,Tak sa nikdy nezobuď."

Aaach bože! Človek sa snaží a snaží aby už konečne prišiel na scénu ten slubovaný zlom pri ktorom sa všetci rozrevete a nič. Proste si neviem pomôcť ale musela som to sem dať.
Takže sa naozaj OSPRAVEDLŇUJEM že to nie je to čo ste čakali. Ale myslím že sa nebudete sťažovať. :'D :*
StripeMonik ;)