Bad, Bad girl 2 >SK< •Dokončené•

♦ 16 ♦

Len kľud Jake. Čo sa môže stať? To ona by mala byť nervózna. A boh vie, či to je vôbec ona. Ani som si nevšimol a moja mala sprievodkyňa už bola mimo mojej blízkosti. Keď som sa obzrel, videl som ju ako naháňa modrého motýľa. 

Usmial som sa a potom zase preskočil na Savannah. Nádych a výdych. 

Pomaly som sa blížil ku nej. Čiernovlasé rozpustené vlasy po pás. Na chrbte motýlí ruksak. Sedela v tureckom sede mne chrbtom. 

Utiecť nemôže- pomyslel som si. 

Už som spravil posledný krok do zelenej trávy. Sedela rovno predo mnou. Spravila prudký nádych a výdych. Potom sa krčovito otočila na mňa ale hneď späť. 

"Ja to splatím." sykla. "Jasné? Odkáž Bobovi že splatím." nervózne si obímala spotené dlane. "Len potrebujem čas." dodala potichu.

Zdvihol som obočie.

"Bobovi?" v tom sa hneď na mňa otočila a pomaly sa postavila. Bola hrozne nízka. Jej hlave končila na mojom nose. Zdvihol som obočie. Pozerala sa mňa svojimi skúmavými hnedými očami.

"Mike?" ukázala na mňa prstom. 

"Ehm..nie." zatváril som sa alá mal by som?

"Tak Jonathan?" zase.

"Nie." zhrbil som obočie.

"Hm..." potom sa zatvárila vydesene. "Žeby Daniella?" 

"Kurwa pripadám ti ako baba?!" vybehol som na ňu.

"Kto si?" zhrbila obočie a vopchala pazúr na ukazovačku do úst.

"Jake Storm." hneď keď som moje meno vyslovil sa jej roztvorili zreničky. 

Hneď jej ruka z úst vystrelila za moje rameno so slovami:

"Aha! Lili a Niall!" zhrbil som obočie a raketovo sa otočil. 

"Nikto tam..." pomaly som sa otočil ale ani nedokončil vetu nakoľko som si všimol Savannah utekať smerom na východ. Hneď som zareagoval rovnako.

Behom.

Našťastie je moc krepá a zakopla. Chcel som sa jej zasmiať ale tiež som zakopol o ten istý kameň a spadol hneď na ňu.

Jej hlava sa buchla o tú moju. A jej rozkročené nohy väznili moje nohy. Bolo to ako nočná mora. Do široka roztvorila oči.

"Čo to tu nacvičuješ?! Zlez zo mňa!" snažila sa ma odsunúť ale konečne sa mi tie hodiny vo fitku oplatili. 

Využil som túto situáciu na plno. Zobral som jej zápestia a pridržal jej ich v tráve vedľa jej hlavy. 

"Prečo utekáš?" spýtal som sa. Jej snaha vyslobodiť sa v tom momente prestala a vzdala sa. 

"Ja viem že si kamarát toho Nialla Horana a brat Lili." zamumlala s pohľadom niekde dole. 

"Odkiaľ to vieš?" zdvihol som obočie.

"London. Ona si so mnou dosť často písala. A stále písala hlavne o vás. Kázala mi si zobrať Niallove priezvisko a ja som to proste...musela spraviť a toto všetko..." zazmetkovala. "Ja som to tak nechcela. Nevedela som že sa ma pokúsite hľadať." dokončila. "Vlastne som to mala zaplatiť a vy by ste sa nič nedozvedeli ale moje peniaze mi niekto ukradol." vydýchla. 

Konečne sa na mňa pozrela sklenenými očami. Naozaj to ľutovala. Nevedel som ako reagovať nakoľko to je prvý krát kedy mi BABA hrá na city.

Pomaly som uvoľnil stisk jej zápestí a pustil ju. Ona sa spopod mňa nejako vyplazila a sadla si oproti mne do tureckého sedu. Spravil som to isté. Po asi 5-tich minútach som sa poškrábal na zátylku a pokúsil sa niečo vysúkať. Musím byť však opatrný aby zase nezdrhla.

"No, my sme sem prišli..." odkašľal som si. "...ťa zobrať do Anglicka." vysúkal som. 

"Naozaj?" zatvárila sa pohľadom ako keby mi dávala druhú šancu aby som napravil svoju odpoveď.

"Naozaj? Naozaj." odpovedal som. Asi prvý-krát som bol naozaj nervózny. "Určite sa tam dá vybaviť brigáda a zatiaľ si nájdeš niečo kde bývať a...a tak." vydýchol som.

Úškrn jej poletoval po tvári. 

"Si hrozne zlatý keď si vystresovaný." usmiala sa. Skoro ma vykotilo! 

"Čo?!" zhrbil som obočie.

"Nepopieraj." založila si ruky na prsiach.

"No popieram!" vyskočil som na ňu. 

"Tak prečo sa červenáš?" ruku si oprela o koleno a hlavu vložila do nej.

"To je od hnevu!" obránil som sa a vďaka bohu sa ozvalo píp od môjho mobilu.

"Pff, tak to kamaráti nebudeme." zamumlala tak že som to sotva počul a začala trhať neprítomne trávu. Prevrátil som oči a skontroloval telefón. 

Zhrbil som obočie čo jej pochopiteľne neušlo.

"Čo sa deje?" spýtala sa.

Hneď som si prečítal správu. 

"Za hodinu nám letí lietadlo!" pozrel som vydesene na Savannah. Hneď som sa postavil spolu so Savannah a ťahal ju za ruku. 

"Nemusíš ma vodiť za ručičku!" pustila moju ruku a vopchala si ich do vreciek. 

Zazmetkoval som. Kde to vlastne sme? Jaj, na tej jebnutej tržnici!

"Ty nevieš kde ideš?" uchechtla sa.

"Jasné že viem!" ohradil som sa znechutene. Poznám ju asi polhodinu a už ju neznášam. "Len som stratil smer ku Mitchie." dodal som potichu a tuho sa zamýšľal. 

"Typický chlap." odfrkla. Tiež sa poobzerala a potom zdvihla ukazovák na pravo. "Tam!" dodala. 

A tak sme kráčali ďalej. Musel so sa obzerať aby som toho trpaslíka nestratil. Ona sa ľahostajne držala mňa. 

Konečne sme boli na tom štrku, vedel som že už sme len pár minút od domu. Išli sme rýchlim krokom.

"Jake?" prišla ku mne a kráčala zarovno so mnou. "Čo ak s vami nechcem ísť?" urobila otočku ako princezná. Je hrozne detinská.

"Chceš." odpovedal som ale nevenoval jej pohľad.

 Konečne sme uvideli Mitchin dom a pred ním ten jej malý žltý chrobák v ktorom už boli Niall aj Lili. Lili bola vpredu a nervózne ťukala do mobilu. 

Savannah a ja sme sa rozbehli a nasadli do auta. Všetci sa nás pozerali. 

"Vysvetlím to po ceste." povedal som rýchlo nech už Mitchie štartuje. 

"Savannah?" spýtala sa hneď Lili v tom jej amoku. Bola k nám otočená a Mitchie jazdila ako šialená. Savannah prikývla. "Rada ťa spoznávam." zašepkala a bolo vidno ako jej slzia oči. Prevrátil som oči.

"Áno, a toto je Niall a Mitchie už poznáš." mávol som rukou. "Našiel som ju v jednom motýľom parku a teraz my vy vysvetlite prečo letíme už teraz?" teraz mi dajte odpoveď na moju otázku.

"Mama na to prišla." zaškeril sa Niall ale mne do škerenia nebolo. 

"No do piče." pretrel som si tvár.

"A Mitchie? Peniaze ti pošlem hneď keď ich budem mať."ozvala sa Savannah.

"V pohode. Moja sestra to už zacvakala." arogantne som sa usmial.

"Ďakujem." povedala zahanbene s hlavou dole.

"To sa potom vybaví." mával rukou Lili.