Bad, Bad girl 2 >SK< •Dokončené•

*♦ 22 ♦*

"O môj bože! Moje rodne mestečko!" zabuchol dvere Niall a silno sa nadýchol ako najväčší feťák.

Prevrátila som oči a zobrala svoj ruksak cez plece.

"Kým sa Jake neporozpráva s Davidom, budeš bývať u nás." usmiala sa Lili a zobrala svoj zmrzlinový kufor z kufru.

Predstava samotného bývanie znie zaujímavo. Možno to nebude zase také hrozné. Ale keby som mala teraz bývať s Lili a Jakeom, dosť ma to desí. Nechcem zavadzať.

"Nebudem vám robiť starosti?" spýtala som sa.

"Vôbec! Mama sa iba poteší!" zasmiala sa Lili.

"Hneď po tom čo nás prejde kamiónom." vytiahol svoj kufor Jake. "2-krát- pre istotu." dodal a sťažka vydýchol.

"A tebe to nebude vadiť?" pozrela som na Jakea. Ani neviem prečo som sa to spýtala, prebudilo sa vo mne moje slušné ja.

"Áno, bude." usmial sa. "A úprimne, už to vidím. Lili bude spať u nej v izbe. Do mojej pôjdeš ty a ja budem spať na tom ultra- extra- storočnom gauči." obišiel ma a začal kráčať ku vchodovým dverám veľkého domu Stormovcom.

Pozrela som smutne na Lili.

"Ja si niečo nájdem Lili." povedala som. "Chápem Jakea, cudzia baba v dome." mykla som plecami.

"Ale čo si!" mávla rukou. "On ťa má rád." vydýchla s úsmevom.

Má ma rád asi ako upíri cesnak...

"Maj sa láska." dal Niall pusu na líce Lili.

"A ty kde bývaš?" spýtala som sa Nialla nakoľko chcel vyraziť pešo niekde od domu.

"Mám dom po rodičoch." ukázal za seba. "Je asi desať minút odtiaľto." vložil si ruky do vreciek.

Chcela som navrhnúť či by som tam nemohla prespať ale kedže to nenavrhli oni, tak som to nechala tak.

Niall odišiel a tak som spolu s Lili vošli ku ním do domu.

"Ahoj mami!" zakričala neiste Lili.

"Liliana Marie Stormova!" dotáckala sa pani Stormova. "Och." zastavila sa a zmäkla v tvári, keď ma uvidela. "Ty musíš byť Savannah." usmiala sa a podala mi ruku, ktorou som potriasla. "Ja som Marie ale volaj pani Stormova, znie to lepšie." mávla rukou. "Tu Jake ti ukáže tvoju izbu zatiaľ čo ja sa porozprávam s Lili." dala ruky v bok a Jake ma potiahol za tričko smerom hore ku schodom.

Na schodoch bol červený koberec a na poschodí bolo hneď trojo dverí. Jedny oproti, vpravo a vľavo.

"Kúpeľňa." ukázal na tie oproti. "Lilina izba." ukázal na ľavo. "Tvoja izba." ukázal na pravo.

"A tvoja?" hneď zo mňa vypadlo.

"Obývačka." otvoril dvere vpravo- čiže moja- jeho izba. "Tohto sa nedotýkaj." ukázal na svoju telku oproti veľkej posteli. Pod telkou bolo kopec tých ovládačov a herných konzol. Prešiel ku komode vpravo. "Ak sa tohto dotkneš, rána sa nedožiješ." ukázal na ňu. Potom išiel cez celú izbu ku veľkej drevenej skrini. "Máš nárok na tento vešiak." vytiahol z nej jeden vešiak.

Ako fakt?

"A tieto dve zásuvky." ukázal na spodnú časť skrine. "Posteľ je fajn." ukázal na veľkú, asi manželskú posteľ z hnedého dreva. Mala biele obliečky a vyzerala naozaj pohodlne. "V mojej izbe sa neprdí, neje, nepije, nerobí a ničoho nedotýka." varoval ma už išiel ku dverám.

"Jake!" stopla som ho keď mal ruku na klúčke. "To je v pohode, ja budem spať dole na gauči." mávla som rukou. Nebudem ho okrádať o jeho izbu preboha!

"To by ma mama vydedila." odfrkol. "A uvidíme koľko tu budeš, akurát sa idem ozvať Davidovi." a vyšiel z izby.

Super.