Bad, Bad girl 2 >SK< •Dokončené•

*♦ 48 ♦*

"Musíme..." začala Lili ale ja som ju prerušila.

"Zabudni." hneď som povedala.

"Savannah." vzlykla.

"Žiadne Írsko." hneď som zamietla.

"Čo ak London..."začala.

"Nene." záporne som zamávala rukami. "Nič také." dodala som.

"Aspoň..." zase začala.

"Lili!" ohriakla som ju. "Prišli sme na ples." vysvetlila som.

"Určite tam majú namierené aj Jake a Niall. Preto odišli. Idú za London." zložila list. "Idem s tebou aj bez teba." vyšla z toaliet.

Ja som ako raketa za ňou.

"Fajn!" vyprskla som. "Ale už nebudme nikoho fajčiť na benzínkach!" zdvihla som výhražne prst. 

Lili naskočil úsmev.

"Ehm..." odkašľal si Park.

"Ou." zajakla som. "O tomto, nebudeš hovoriť mame, že nie?" slabo som sa usmiala.

"Savannah!" hneď sa ozvala Lili pri dverách. "Letí to za hodinu. Musíme si pohnúť." vysvetlila.

"Ako sa dostaneme na letisko?" prišla som ku nej.

"Letisko?" spýtal sa Park.

"Nerieš. Choďte sa zabávať." mávla som rukou.

"A čo letenky?" spýtala sa Lili.

"Do riti!" musela som kopnúť do zeme.

"Môžem vás tam hodiť." ozval sa Park.

"ČO?!" zhúkla som. "Máš 15!" 

"Ale viem jazdiť. Určite lepšie ako vy." mykol plecami.

"V žiadnom prípade." povedala som.

"Tak fajn." povedala tesne za mnou Lili.

"Nehrozí." stopla som ho. "Má 15!" vykulila som oči.

"Jake, Niall, London...serem ťa." pritiahla si Parka.

"To bolí." ozval sa Park a Lili uvolnila stisk. "Noták." pozrel prosebne na nás.

"Fajn." zamumlala som. "Ale aj tak nemáme auto." 

"Ale máme." zasmialo sa dievča a vytiahla z podprsenky kľúče. "Brat mi ich dal aby ich nestratil." zasmiala sa.

"Tej sa drž." pozrela som na Parka a ukázala na dievča.

♦ ♦ ♦

"Áno." hovorila Lili do mobilu. 

"Sústreď sa na cestu." vravela som na Parka. "Ak nás niekto zastaví, sme v riti." zaúpela som. "Bol to blbý nápad." 

"Radšej naviguj." kývol Park.

"Drž sa na ceste. Poviem ti, kedy zabočiť." ozvala sa Jenny.

"Oh bože." vydýchla som. 

Toto je zlý sen. 

"Ako to myslíte, že nemáte?!" zhúkla Lili až mnou trhlo. "No mne je to jedno! Nejaký výlet hendikepovaných detí mi je bohato u riti!" vydýchla nazúrene. "Keby mi tak hrozne záležalo na vymieraní veľrýb tak by som bola vegetarián!" típla to a hodila mobil na zem. "Blbé Anglicko!" zhúkla naň a potom ho zdvihla.

"Nepýtam sa." vydýchla som. "Ale asi tie letenky nemáme." musela som si overiť.

"Ten skurvený let je ževraj predovšetkým pre hendikepované deti! Je ich neuvedení počet a tak prijali len prvých desať miest, čo je už plné!" zhúkla. "A aby toho nebolo málo! Zachytili sa mi šaty!" zafňukala.

"Neuvedený počet?" odtrhla pohľad Jenny od mapy.

"Bože...." vydýchla som.

"Čo sa deje?" spýtal sa Park.

"Prečo vždy ja..." zaklonila som hlavu.

♦ ♦ ♦

"Ehm...počkajte, pozriem sa do počítača." zneistela sekretárka. "Žiadna Aurora a Duffy tu nie sú." záporne zakývala hlavou.

"Ale my patríme ku tým retardom." buchla po pulte Lili. "To lietadlo odlieta o desať minút, pustite nás za našou družinou autistov a bodka." už jej kypeli nervy.

"Prepáčte, ale nemôžem to spraviť ak nemáte preukaz." slabo sa usmiala aj keď strach mala v očiach.

"Viete..." odsunula som Lili aby jej nevydriapala oči. "Vec sa má tak, že sme tu s Duffy boli na plese, keď sme zistili, že naša mŕtva kamoška žije. Chceme ísť za ňou. V tom lietadle sedí aj jej popiercingovaný brat, jej blonďatý ex a jedna buzna, ktorá mi hrozne prirástla k srdcu. Ideme zo školského plesu, a viezol nás sem môj zverenec, ktorého doučujem, v ukradnutom aute brata jeho kamarátky a teraz nám poviete, že nás tam nepustíte?" dokončila som.

"Verím vám." zdvihla telefón.

Nechápavo som sa pozrela na Lili.

"Sú tu dve hendikepované. Hovoria niečo o gayjoch a mŕtvych kamarátkach. Asi vám utiekli." šepkala do telefónu.

Poker face- na nič iné som sa nezmohla.

Nakoniec sme nasadli na lietadlo ako dve baby, ktoré utiekli a vykradli butik. 

"No, kde vás dáme." pozrela na nás stará ženská. "A odkiaľ máte tie šaty?" zdvihla obočie.

"Ukradli sme." začala Lili.

"Od jednorožcov." dodala som. Veď sme autisti.

"Bože..." zaúpela žena. "Sadnite si, kde chcete." mával rukou a prehúpavajúcou chôdzou nás opustila.

"Oni nám to uverili." neveriacky zakývala Lili.

"Smutnejšie je, že nám uverili pravdivý príbeh ale v zmysle, že sme retardované." doplnila som ju neveriacky.

"Musíme ich nájsť." otočila na mňa Lili.

"Aspoň počkaj, kým odletíme. Ešte nás stále môžu vyhodiť." chytila som ju za ruku a potiahla na sedadlo.

Úplne pri okne sedela nejaká okuliarnatá žena. 

"Vy ste od nás?" odložila časopis.

"Áno." slabo som sa usmiala. 

Pohľadom nás preskúmala.

"Veríte v boha, dievčatá?" napravila si okuliare.

"Samozrejme." prisvedčila som.

"Boha." sykla Lili. Hodila som na ňu karhavý pohľad. Zachytili sa jej opätky o šaty. "Tierské rozprávky. Bohatierské rozprávky. Mám ich rada." usmiala sa a dala hlavu nabok.

Prižmúrila som oči a stisla pery. 

Takto nejako to vyzerá, keď Lili imrovizuje.

"Táto mládež." otvorila opäť časopis. 

Vďaka bohu. Ďalšia konverzácia by bola riziko.