Bad, Bad girl 2 >SK< •Dokončené•

*♦ 46 ♦*

"Idete teda na ten ples?" spýtala sa pani Stormová.

"Áno." usmiala som sa na ňu spoza gauča.

"To som rada. " dodala pre seba a zamierila do kuchyne. "Ostaneš na večeru?" spýtala sa.

"Budem rada." odpovedala som jej a zase pozrela na telku. 

"Argh!" dovalila sa Lili zo schodiska. 

"Čo sa deje?" spýtala sa pani Stormová.

"Moje šaty!" zaostrila sa. "Zmizli! To nie je možné!" naštvato kopla do barového pultu a následne si chytila špičku. "Kurva!" sykla a na jednej nohe doskákala na sedačku ku mne.

"Ehm." chcela som niečo povedať. "Ja ich mám u seba. Musela som ich omylom zabaliť." vysvetlila som. "Zajtra ti ich donesiem." mávla som rukou a usmiala sa.

"Prečo zajtra? Zajtra je ples! Čo make-up? Čo odvoz!" vydýchla a oprela sa o sedačku.

"Nepanikár. Make-up spravíš za hodinku a pôjdeme pešo." vysvetlila som. 

"Pôjdeme tam ako dve zúfalky." vypustila a pokryvila tvár do bolestivej grimasy.

"Prečo prosím ťa? Nebudeme jediné bez partnera." vysvetlila som.

"Len aby." pípla a prepla kanál. 

Čo s tými šatami?! Kurva! Čo budem robiť?! Neviem ako to spraviť! Tá škvrna by s amožno ešte vyriešila ale čo tie konce, ktoré sa stali obeťou drtiča odpadu?! Do riti! Musím niečo vymyslieť! 

"Už pôjdem." postavila som sa.

"A čo tá večera?" spýtala sa pani Stormová.

"Spomenula som si, že musím ísť ešte za Parkom." svätý Park.

"Nedoučuješ ho moc často?" zamumlala Lili.

"Ak mám platiť elektriku a vodu, zišli by sa ešte traja Parkovia." vysvetlila som a buchla dverami.

Rozbehla som sa domov. Na moje veľké šťastie som si zabuchla kľúče. Vedela som o tom ale neriešila som to. 

"Do riti!" kopla som do dverí a oprela si o ne hlavu. Môžem ich vyvaliť. Super!

Postavila som sa oproti a trochu uvoľnila ruky. 

"1...2...3!" vrazila som ramenom do dverí. 

Dvere mi dali slušnú facku a ja som dopadla na chladnej zemi.

"Auuu..." prečo sa toto deje vždy iba mne? 

"Si v poriadku?" zhíkla postaršia pania.

To mi chýbalo.

"Pohoda." pípla som a postavila sa. Držala som si rameno. Prečo mám pocit, že je niekde kde nemá byť?

"Si zlodejka?" spýtala sa šedivá pania. Bola trošku pri sebe a ťahalo jej na 50-ku.

"Nie, je to môj dom." sykla som.

"Ukáž." chytila mi rameno.

"Auuuu." zavila som ako pes.

"Je to narazené." vysvetlila.

"Zajtra je ples." zafňukala som sama pre seba.

"Poď ku nám. Dám ti na to jednu zázračnú mastičku, do zajtra to prejde!" usmiala sa.

"Ste woodo čarodejnica alebo tá ženská čo veští v reklamných pauzách?" zúžila som oči. "Nemám peniaze." dodala som.

"Nie, nie som." prevrátila oči. "Tak poď." mával rukou. Nasledovala som ju. Zobrala do rúk dve veľké tašky jedla, ktoré si odložila, keď ma išla ratovať.