Sprostý dážď. Nenosím hlúpe dáždniky po taškách. A teraz sa mi to vyplatilo. Kurva celá zmoknem, ako budem vyzerať?
"Hej Hariett," ozvalo sa spoza môjho chrbta. No super, kto ma uvidí takto? Pomaly som sa otočila a hneď som sa zastavila. No tak fajn...
"Si vlhká?" zasmial sa Erik.
"Choď do riti prosím ťa." Prekrútila som očami a pozrela na toho pekného švéda ktorý sa sem prisťahoval pred rokom a od vtedy sa celkom bavíme. Ale nie, nemáme spolu nič. Začať si niečo s Erikom Saangrönom je ako vykopať si hrob. Nikto sa s ním nebaví a všetci su k nemu odmeraní, hah ako ku mne.
"Mám niečo čo chceš Har."
"Sakra ty asi ťažko. A nevolaj ma tak." Dosť sa doberáme, ale je to sranda.
Zrazu vybral dáždnik a roztvoril ho. Kvapky prestali padať na jeho blonďavé vlasy a hrubú vojenskú bundu s odznakom s nápisom 'Go Gogh yourself'. Je to dosť umelecky založený človek a ak nepoznáte obrazy od Van Gogha ste pre neho tak trochu mŕtvy. Ja som ale z tých vyvolených, pretože aj keď sa nezaujímam o umenie, asi nemá na výber a musí sa so mnou baviť. Veď s kým iným?
"Tak fajn, tentokrát si vyhral. Kam sa chystáš?" Zasmiala som sa a šupla som sa pod jeho dáždnik. Usmial sa.
"Ale prosím ťa, kam by som sa asi tak ja mohol chystať. Domov. Pozerať Stranger Things a ležať."
"A premýšľať o samovražde?"
"Ále, to ja stále. To už ani nespomínam." Povedal a jeho úškrn ma nijak neprekvapil. Je to predsa Erik.
"Ak si myslíš, že ja niečo v pláne mám. Si na omyle."
"Takže sme dve osamotené socky?"
"Ako vždy."
S týmto sme sa pobrali na autobusovú zastávku. Naše čakanie prerušovalo jemné bubnovanie dažďových kvapiek na tento malý a dosť úbohý dáždniček. Ale ochránil môj makeup a vlasy pred totálnou katastrofou, takže nemám problém.
"Hariett?" Spýtal sa zrazu.
"Uhm?"
"Nemám rád školu."
"No ty kokos, vážne? To si asi sám, je mi ľúto." Zbadala som autobus v diaľke. Sakra, čo teraz? Ja idem na iný ako on a... zmoknem cestou od zastávky domov. Hm, asi to bude môj osud.
"Joj ja viem viem, ale chápeš, absolútne ma to tam ničí." Pošepol. Vyzeral celkom deprimovane, ale čo ja, trápna malá Hariett spravím? Aj tak ma to nejak extra nezaujíma.
"Tak to nerieš, proste premýšľaj nad niečím iným alebo si vymýšľaj vlastné príbehy a scenáre v hlave. Ja to tak robím stále. Škola je nahovno." Chytila som mu rameno a potom ho rýchlo pustila.
Usmial sa a jeho červené popraskané pery vyzerali ako po vášnivom bozkávaní, pritom si ich asi len rozhrýzol. Typický Erik.
"Vidím že ti ide autobus Har. Tu máš dáždnik. Ja ho nejak nepotrebujem. Aj tak za chvíľu prestane pršať, ale budem za gentlemana a to mi stojí za tých pár kvapiek." Povedal a objal ma.
"Ďakujem." Usmiala som sa a nastúpila som. Nebo ani trochu nevyzeralo že by malo prestať pršať, práve naopak, vyzeralo to na ešte väčšiu búrku. Keď som si dala svetloružové slúchatká na uši a pustila si Bloodflood od Alt-j pozrela som sa ešte von. Erik šiel rýchlym krokom ďalej a ďalej. Mal ruky vo vreckách a hlavu sklonenú. Bundu už mal premočenú, aj keď prešla necelá minúta od kedy som ho obrala o dázdnik.