Gross Sluts (SK)

5| Penelope

Všetko sa to začalo keď som prišla do puberty. Do štrnástich som bola nechutné tučné dievčatko, najmä škaredé.
Ale potom prišla puberta a zmenila som sa, tak moc. Začala som hľadať toho pravého a chodila som s mnohými chalanmi, ale vždy som sa sklamala a musela sa s nimi rozísť, alebo sa oni rozišli so mnou. Bohužiaľ, každý mi napokon prišiel taký, že sa ku mne naozaj nehodí. Alebo začal byť strašný, alebo divný, alebo mi nedovoloval nič robiť, nepúšťal ma von a diktoval mi s kým sa baviť. Nebola som na nejakých extra pekných a myslela som si, že tým pádom budú na mňa naozaj dobrý, ale každý mal veľa chýb. Možno si ľudia myslia že striedam frajerov ako ponožky, ale je mi to jedno. Naozaj. Chlapi spia každý deň s inou a sú v pohode a ja sa snažím nájsť toho pravého a som štetka? Hah, pojebte sa všetci.
Ale Will. Will je naozaj dobrý, teda, bol. Dokiaľ ma neudrel.
Prečo, Will?
Dala som ti všetko, okrem jedného.
Nechcela som s ním spať a on sa naštval a udrel ma. Už sa náramne teším na ten posmech celej jeho vydrbanej skupinky. Debilný Zachary, ktorý nevie čo od rozkoše a hľadá samé obete na jednú noc, divný Patey, ktorý sa snaží zapadnúť medzi nich a Will.

Išla som po školskej chodbe. Mala som čierny crop top, riflovú sukňu s gombíkmi a tenký svetloružový šál ktorý zakrýval škrabanec od Willa. Snažila som sa makeupom zakryť ten monokel, ale nie je to také ľahké. Myslím že každý pochopil čo sa stalo. A mne to všetko bolo tak ľúto. Cítila som sa hrozne a nemohla som jesť a nič robiť. Oči som mala červené od neustáleho plaču a telo slabé. Milovala som ho a teraz naozaj neviem čo cítim a neviem ako sa na neho pozriem, ak ho náhodou uvidím. Naše školy sú blízko seba a to je naozaj príšerné, pretože musím ísť okolo.
"Bože to nespravil však?" Spýtala sa Tamsin. Pozrela som do zeme a v oku sa mi zaleskla slza.
"Sviniar. Ser na neho. Po škole pôjdeme do parku čo ty na to?" Tamsin sa usmiala a objala ma. Objímali sme sa celkom dlho.
Po škole sme naozaj šli. Bože, aká som jej bola vďačná. Keď sme išli okolo Willovej školy, vedela som, že to príde, že ho uvidím.
Tamsin ma chytila za ruku a tak sme rýchlym krokom šli. Keď som sa neudržala a pozrela do ľava, zbadala som len skupinku troch ľudí. Nízke, veľmi pekné blonďavé dievča v svetri, vedľa vyššie dievča s ružovofialovými vlasmi a blonďavý sexy chalan. Išli vedľa seba a vyzerali veľmi šťastne. Kiežby som mala kamarátov. Mám len Tamsin. Aj keď pre mňa znamená všetko.
Zrazu som zacítila na ramene ruku.
Otočila som sa.
Stál tam.
On. Will.
"Kam že? Myslel som že sa po škole chodíme prechádzať hm?" Povedal akoby nič.
"Prepáč William, ja... nemôžem." Zavzhlykala som.
Partia za nami spomalila a pozerala na nás. Super.
"Nechaj ju Will, choval si sa ako kokot." Povedala Tamsin a stisla mi ruku.
"Nie nie nechcel som tak silno, Penny, prosím, Penelope. Prepáč." Bolo to počuť na celú ulicu, veľmi som sa hanbila. Pobrali sme sa preč.
Lenže ten idiot išiel za nami.
"Penny, rozprávaj sa so mnou do riti."
Nič, išli sme ďalej.
"Penny ty vieš že spolu chodíme, tak prestaň."
Zrýchlili sme.
"Už spolu nechodíte." Povedala Tamsin, ale nezabralo to. Will sa postavil pred nás. Bol tak desivý, veľmi som sa bála a nevedela som čo robiť. Rozplakala som sa ako najslabší kus mäsa. Prečo som taká slabá? Prečo stále revem? Môj život stojí za nič, ja stojím za nič. Nikto ma nemiluje, človek ktorého som ľúbila ma zbil a rodičia sa o mňa prakticky nezaujímajú. Z ničoho nemám radosť. Chcem zomrieť. Teraz.
"Si hlúpa? Bezo mňa si nič, Penelope." Skríkol a skočil bližšie ku mne.
Udri ma. Udri ma. Zabi ma už.
"Vypadni a nechaj nás William." Zakričala Tamsin ale Will nešiel nikam.
Zrazu prišiel ten blonďavý chalan k nemu a vrazil mu. Will ustúpil a vyzeral veľmi prekvapene.
"Skončil si Saangrön. Skončil. Nemáš sa jebať do vecí iných ľudí." S tým William odišiel a ja som sa cítila strašne.
"Ďakujem, ja... on..." Skryla som si tvár do dlaní a chalan vyzeral veľmi chápavo a smutne.
"Ja som Hariett, kašli na neho, vždy to bol idiot, nestojí ti za nič. Chodím s ním do triedy, ver mi." Povedalo to pekné dievča.
"Vďaka vďaka naozaj, Penny to nemá moc ľahké." Povedala Tamsin a ja som jej za to bola vďačná.
"To je mi ľúto, naozaj. Ja som Erik. Nechcete ísť s nami do parku?" Usmial sa. Prikývli sme, veď prečo nie. Aj tak sme sa tam chystali. Keď sme prechádzali cez malý most, sadli sme si naň a rozprávali sa. Zistila som len zopár informácií, ale všetci vyzerali tak hrozne milo. Cítila som sa s nimi naozaj dobre.
Keď sme došli do parku, opäť som sa rozplakala.
"Hej Penny, neber to tak vážne. Život je svina a muži sú ešte väčšie. Teda, niektorí." Zasmiala sa Viola a podala mi ružovú cigaretu značky Sobranie.
Samozrejme, že som bola vždy dobré dievčatko aby som sa zapáčila rodičom. Bola som taká nevinná šprtka, ale dnes, dnes nie. Zobrala som ju.
"Ako si ju mám zapáliť? Som strašná viem." Zasmiala som sa aj ja aj Erik.
Zrazu mi ju dal do úst a zapálil.
"Potiahni a vyfúkni. Nie silno, nie slabo." Usmial sa a Hariett sa zasmiala.
"Kámo, tak ty si iný balič." Hariett nefajčila, len sa na nás pozerala a fotila. Fotí naozaj krásne. Ukázala mi zopár jej fotiek z galérií a z vonku a tak.
"Ja sa až tak o umenie nezaujímam, ale Erik až moc takže."
Viola a Hariett sedeli oproti mne a Tamsin a Erik presne medzi na boku. Bol tak skvelý, nevedela som ale čo si o ňom myslieť. Jedno mi bolo jasné, nesmiem sa zamilovať. Už nie.