Každé sobotné ráno sa prechádzam. Vždy okolo blokov, domov. Pozerám východ slnka a premýšľam. Tak rád by som chodil s niekým, komu by záležalo naozaj na mne, nie na mojom vzhľade. Lenže nikto nemá záujem a tak nemám ani ja. Ale Hariett. To je proste iný level. Keď som ju videl v škole ako ide k tej novej, Viole či ako, prišlo mi tak smutno. Nikdy by sa so mnou nebavila. Patey povedal že Viola vyzerá naozaj milo a tak zaujímavo a že by bolo fajn skamarátiť sa konečne aj s niekým 'iným'. Chcel povedať iným ako všetky tie dievčatá v našej škole, ktoré akoby prešli cez kopirák. Patey mi povedal že by sme sa s Violou k sebe aj hodili. Obidvaja vyzeráme tak odmerane ale milo. Lenže Viola, aj keď je naozaj veľmi pekná, nie je Hariett. Ja len dúfam v zázrak, aby sa nedala dokopy s tým Erikom. Keď som včera zistil čo Will spravil, naštval som sa a šiel som domov. To dievča na T myslím odpadlo, už som len videl ako ju Patey zviera v náručí a tak som ich nechcel nejak rušiť.
Pozrel som sa doľava a videl som nejaké dievča stáť na moste. Čo to sakra? Rozbehol som sa k nej a zbadal som ako dáva nohu do vzduchu. Chytil som jej ruku a stiahol ku mne. Obidvaja sme spadli. Keď som videl jej mokré líca premáčané slzami, mal som chuť rozplakať sa tiež. Skoro som ju nespoznal. "Penny preboha, čo robíš?!" Skríkol som na ňu ale tuho som ju objímal. Len plakala. "On ti za to nestojí, nikto ti za to nestojí. Naozaj. Prosím už to neskúšaj, veď máš celý život pred sebou a jeden idiot ti to neskazí. Vieš o koľko radosti a lásky by si prišla?" Takto som ju chlácholil až pokým neprestala plakať. "Ďakujem Zach. Ale ja proste nevládzem. Predstav si že by ti ublížil človek ktorého miluješ. A tak veľmi.." Zašepkala. "No a čo, je to pako, nerieš ho už. Tvár sa že sa to nestalo, tvár sa že ho nepoznáš. Nedovoľ mu pokaziť ti život." Usmial som sa na ňu a ona tiež. Mala pekné oblečenie. Pohladil som jej tvár a letmo priložil ruky na jej líca. "Prosím, sľúb mi že to už neurobíš. Kvôli ľuďom ktorý ťa milujú." Pomaly sme sa postavili a prechádzali sme sa. "Nikto ma nemiluje." Pozerala do zeme a ruky sa jej len tak hompáľali vo vzduchu. Všetko bolo tak smutné. "Ale áno, tvoji rodičia, kamaráti. A tvoj budúci manžel a deti ktoré s ním budeš mať. Ale musíš sa toho dožiť." Na to prikývla. Keď sme boli pred jej blokom, objímali sme sa. "Nechceš ísť dnu?" Spýtala sa. "Nezvládneš to bezo mňa? Nechcem otravovať." "Zachary, ty neotravuješ." "Tak dobre, ale iba ak mi uvaríš čaj s mliekom." Zasmiala sa. Ja typický angličan. Vošli sme do jej bytu. Mala krásnu izbu. Prezliekla sa do sivého roláku. Usmieval som sa na ňu a sadol som si na koberec pod jej posteľ. "Nepozrieme si niečo? Nemám teraz na nič náladu, tak možno by ma nejaký seriál alebo film rozveselil." Povedala. Aj bez makeupu bola taká pekná. Will je idiot. "Môžme si pozrieť AHS, hm?" Navrhol som. "Áno, pozrieme si seriál o dievčati ktoré sa chce zabiť." Zasmiala sa. "To je iba chvíľa v prvej sérii." A tak sme pozerali a pozerali a pili čaj. O nič som sa nepokúsil a ani ona. Boli sme šťastný.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
