Keď som videl Hariett ako uteká pred dažďom, smial som sa.
Ja a moji fellas chodíme s Hariett do triedy. Nikto ani raz nepriznal že sa mu páči. Ani si nemyslím, že by sa niekomu páčila. Stále si z nej robia srandu. Je iná. Nie je ako ostatné dievčatá. Je nízka, ale chudá, má veľké hnedé oči a maľuje sa tak jemne. Nevyzerá namyslene, nepočúva pop, žiadnu Miley ani Kanye Westa ani Arianu ani tak. Nepozerá telku a nevytŕča kozy na fotkách. Asi to je tým, že žiadne nemá. Nebaví sa s nikým, len s Erikom. S dievčatami tiež nie.
A predsa len, je v nej niečo.
Myslím si, že je krásna.
Keď sme dnes šli za ňou a Erikom, videl som že je tak trochu zúfalá. Neviem čo by som robil, ak by sme tam boli len ja a ona. Možno by som ju schoval do mojej riflovky.
"Kriste ona je taká nechutná, pozri na ten rolák nieeeee." Povedal Will a obzrel sa smerom k našim blonďavým spolužiačkam v minisukniach a bomberách. Po tých ide viac.
"Kámo, je sama svoja no." Zasmial sa Patey a pozrel na mňa.
"No jo." Povedal som, ale nevedel som od nej odtrhnúť zrak. Keď zrazu k nej prišiel Erik a schoval ju pod svoj dáždnik. Do piče.
Pravda je taká. Ide po mne každá. A keď hovorím každá, tak to tak aj myslím. Ale hlúpa Hariett nič. Aj keď by som si s ňou pokazil reputáciu, príde mi strašne sexy a inteligentne.
A dnes je ráno, ďalší školský deň a stojím pri mojek skrinke olepenej Vans nálepkami a premýšľam. Nejak sa oneskorila. Totiž, tá malá mrcha má skrinku rovno vedľa mňa.
Zrazu som sa pozrel do prava a zbadal som ju. V bielom tielku, bez podprsenky (lebo načo?), s veľkým tmavozeleným svetrom, čiernym hrubým chokerom a veľkých modrých rifliach. Na nohách mala staré martensy. Jej rozcuchané vlasy a nič nehovoriaci výraz hovorili samé za seba. Je tak strašne rozkošná..
"Ehh čauky." Pozrel som rýchlo do skrinky, akože ma nezaujíma.
"Ahoj." Povedala potichu s nenávistným podtónom a postavila sa vedľa mňa, aby si otvorila skrinku. Bola tak moc blízko, chcel som ju objať. Možno aj niečo iné.
Nepovedal som ani slovo, zavrel som skrinku a išiel som do triedy. Ale spravil som jednu strašnú chybu. Otočil som sa. A zbadal som ju ako sa blíži a je asi tak dva metre za mnou a taška jej bije o bok a pozerá. Na mňa.
Naše pohľady sa stretli a bolo to to najtrápnejšie čo sa mi kedy stalo s dievčaťom. Väčšinou všetko ide tak hladko a pretiahnem koho chcem.
Zrazu som zastal a oprel sa o stenu. Počkal som dokiaľ pôjde popri mne a potom som len tak podišiel k nej, s odstupom asi meter, aby si nikto nič nemyslel.
"Ukradla si babke?" Ukázal som na jej sveter ale neopovážil som sa jej ho dotknúť. Bože prečo je taká malá? Má asi 155 cm a ja 2 metre. A prečo mi to príde zlaté?
"Zachary, čo sakra chceš?" Odvrkla a vystrela sa, asi aby vyzerala vyššie. Hah, to asi ťažko.
"Nič, sme spolužiaci tak som chcel
len nejak čo ja viem." Povedal som koktavo a pozrel jej na kozy. Mhm, je dosť pekná.
"Si nechutný." Odvrkla a odišla čo najrýchlejšie.
Keď som sa pozrel na lavičku pred triedou, videl som Willa ako sa chechce.
"Chceš ju dať dole však kámo?"
