S Erikom som sa dosť bavila. Ležali sme na posteli a čítali sme si Vogue na jeho notebooku. Chytilo ho to a tak som sa smiala.
"Erik poďme niečo robiť." Povedala som a on sa usmial. Chytila som ho za ruku a snažila som sa mu z internetu vyčítať budúcnosť.
Lenže zistili sme že bude mať päť detí, dobrú kariéru a nebude bývať v jeho rodnom meste. A to sú samé hlúposti. Deprimovaný Erik, ktorý s nikým nikdy nechodil, až teraz začal vyzerať trochu k svetu, nebude mať deti ani dobrú kariéru. Je to Erik a pri najlepšom bude predavač v trafike.
Moja mama mi vždy hovorí že zo mňa niečo bude. Rada by som bola modelka, ale som na to príliš malá. A tak sa viac zaujímam o módny priemysel. Vždy som chcela ísť študovať do New Yorku, aj keď Londýn naozaj milujem, poflakuje sa tu mnoho feťákov. Som rada že ich moc nepoznám.
"Videl som ako sa na teba Zachary pozerá. Je to divné. Doteraz išiel len po tých bárbinkách." Erik pustil The Kooks a ja som sa až priveľmi rozplývala v hudbe na to aby som riešila nadržaného Zacharyho ktorý chce pretiahnúť každú. Nebaví ma žiť na tomto prijebanom namyslenom svete kde sa každý stará do vecí druhých ale ak sa stane niečo zlé, stará sa len o seba. Muži ubližujú svojim ženám, ženy ubližujú svojim mužom. Nikto si nie je naozaj verný a každý sa chce len reprodukovať. Všetkých zaujímajú len peniaze a sex a drogy a alkohol.
Kde je pravá radosť zo života?
Nemôžem povedať že ja sama som nejaká extra šťastná, ale užívam si každú sekundu môjho života.
Až na školu.
Tam sa každý tvári že je niečo čo nie je. Tam sa cítim tak zle.
Nemám chuť sa celý život učit niečo čo hneď zabudnem lebo je to nepotrebné.
Zvalila som sa opäť na posteľ a započúvala som sa do Naive.
