Gross Sluts (SK)

7| Patey

Vraj pôsobím drsne. Ale nikdy som sa tak nesprával. Až do dnešného večera.
Pokým som nezistil čo Will urobil, myslel som si že sa len pohádali. A tak som vybral kyticu a spolu so Zacharym a ním sme šli za Penny. Je to tak milé dievča! Vždy sa tak krásne usmieva a vyzerá tak šťastne. Teda, neviem ako vyzerá teraz. Určite nie tak šťastne.
Na mňa bola stále veľmi milá. Samozrejme že sa mi páčila, ale chodila s Willom a pre mňa sú dievčatá celkom pasé. Som stále panic a jediné dievča d ktorým som o 'to' chcel prísť ma nechalo pre nejakého rappera. Takže fakt fajn, už je mi to fuk.
Zachary je naozaj smutný človek.
Nevidno to, ale je.
Stále si hľadá nejaké dievča s ktorým sa vyspí a potom ho nerieši pretože sa bojí toho že ho niekto opustí. Nevie byť verný a nevie milovať. Teda zatiaľ. Dúfam že vyrastie a bude schopný ľúbiť.
Dnes sme stretli to dievča.
Pamätám si ako Will povedal jej meno. Znelo tak krásne a nežne. Tamsin vyzerala naozaj zničene. Kruhy pod očami dokazovali jej smútok a jej oči boli červené od plaču. Nevyzerala nafetovane, naozaj nie. Aj keď vytrhla Willovi tú kyticu. Vedela, čo robí.
Bol som jej vďačný, keď som potom zistil čo sa stalo. A bolo mi ľúto že ju chcel zbaliť chalan ako Zach. Ale nevyzerala, že by sa nechala.
Ako sme od nej odchádzali, Will nám to povedal.
"Zbil som ju. Spravil som to... Ja som nechcel ale proste. Bol som tak nadržaný a ona nechcela a bola na mňa zlá a tak, vieš. Udrel som ju do tváre a chytil som ju za krk, ale len tak jemne. Trochu som ju škrabol. Bolo mi to ľúto tak som odišiel. Ale veď, ja ju milujem, nemôže ma nechať."
"Ty si totálny kokot Will." Povedal som a strašne ma to nasralo. Bol som z toho naozaj zničený a smutný a bolo mi veľmi ľúto Penny.
"Na žiadnu ženu by som takto nesiahol, bože brácho to nie je správne. Fakt. Čo to s tebou je? Veď keď nechce, nechce. Nevadí. A ty si vravíš že ju miluješ? Nemiluješ." Zachary znel dosť múdro, vypil si trochu vodky, tak som nechápal. Ale súhlasil som s ním.
Lenže ja, Patey, nie som z tých čo by sa nestarali. A keď som počul buchnutie za mnou v dialke, otočil som sa a bez slova som sa rozbehol za telom ktoré ležalo na zemi.
Tamsin.
"Bože nie, čo sa stalo? Tamsin? Tamsin!" Snažil som sa ju prebudiť. Nakoniec som ju zobral do náruče a prebudila sa. Vyzerala nádherne.
"Čo, čo to kurva.." Pootvorila oči a mal som chuť ju pobozkať. Ale nie som taký, nebozkávam neznáme dievčatá.
"Si v poriadku Tamsin? Voláš sa tak však? Snáď som si to nepomýlil alebo som to neskomolil. Som trochu mimo. Čo robíš vlastne tak neskoro sama vonku? Nechceš si dať nejakú vodu? Potrebuješ vodu."
Tamsin sa zasmiala a prikývla. A tak som ju zobral do náručia a navštívili sme prvý supermarket ktorý som zbadal. Kúpil som evian a čokoládu.
Vyšli sme von a sadli si na lavičku. Teda, položil som ju vedľa seba na lavičku.
Hneď vypila celú fľašu a spolu sme zjedli čokoládu.
"Ďakujem, za všetko. Nečakala som že niekto príde. Nikdy nikto nechodí. Za mnou. A už vôbec nie z Willovej partie." Usmiala sa a jej zbytky z jej lesku na pery sa zaleskli v svetle pouličných lámp. Naozaj to bolo asi najkrajšie dievča ktoré som kedy videl.
"To nestojí za reč. Neverím že za tebou nikto nechodí, veď si tak veľmi pekná." Zaskočili ma vlastné slová a očervenel som.
"Nemysli si že týmito lacnými trikmi ma dostaneš do postele." Postavila sa, ale náhle spadla a tak som ju chytil.
"Nechcem ťa dostať do postele, chcem aby si bola v poriadku. Odpadla si a ja ti len chcem pomôcť. A skamarátiť sa." Usmial som sa a Tamsin ostala ležať na mojich nohách. Vyzerala taaaak vyčerpane.
"Prepáč, prepáč, naozaj. Si tak veľmi milý a ja som sviňa." Zatvorila oči a už nič nepovedala. A tak som sa na ňu pozeral. Najprv chvíľu, až napokon bol stred noci a ja aj Tamsin sme mali byť dávno doma.
Lenže ako ju zobudiť?
"Bože kiežby som mal priateľku ktorá by ma ľúbila." Povedal som si potichu. Tamsin sa zobudila a usmiala sa.
"Čo sa stalo? Bože cítim sa tak hlúpo, zaspala som na cudzom chalanovi." Postavila sa.
"Ak ťa pôjdem odprevadiť domov, nebudem už cudzí?" Usmial som sa a ona tiež. Ah.
"Tak poď a uvidíme."
A tak sme šli. Keď sme prišli pred jej blok, zastavila sa a objala ma. Tuho som ju držal a nechcel som ju pustiť. Celú cestu sme sa rozprávali a znela tak skvelo a úplne ako ja.
Ale musel som ju nechať odísť po tých schodoch a musel som vidieť ako sa zatvárajú dvere.
Musel som.