Pohltení

2. Kapitola

Naša strojovňa bola jeden obrovský chaos. Steny boli ovešané káblami, súčiastkami a náradím od výmyslu sveta alebo pokryté nákresmi, veľkou čiernou tabuľou a obrovskou plazmovou obrazovkou. V strede miestnosti stojí on. Naša pýcha. Vysoký stroj pokrytý medenými plátmi a nespočetným množstvom káblov. Teleport vydáva tlmený hukot. Ten zvuk, z ktorého nám brie krv v žilách. Prísľub veľkej budúcnosti a nekonečných možností. Objav, ktorý navždy zmení ľudstvo.
Noah sa posadí k centrálnemu počítaču a začne ho prebúdzať k životu. Logan s rozvalí na čiernom koženom gauči a len tak sa zapozerá do blba. Sebastian stlačí tlačidlá na teleporte a dnu položí škrečka. Ten sa v strede stroja počas pohybu zastaví a hukot stroja sa zosilní - to sa zaplo chladenie. Zrazu sa nám pred očami začne vytrácať. "Noah, rotácia na maximum!" Snaží sa prekričať ten hluk Sebastian.                                                                         
"Nastavené!" Povie, a stihne to v poslednej chvíli. Vnútri stroja sa zablysne a zvieratko je preč. Jeho atómy sa rozložili na kvarky a teraz putujú červou dierou tam, kam sme ho poslali. "Charlotte? Aké sú jeho životné funkcie?"                                                                                                         "Všetko v poriadku. Tep 60. Kyslík v krvi normálny. Myslím, že sme sa celkom trafili." Ak áno, škrečok si bude po zvyšok života šťastne nažívať niekde na lúke v Švajčiarskych Alpách. Prinajlepšom.

"Asi je to dosť šialený nápad... Ale, čo ak by sme skúsili ďalších poslať na planéty, o ktorých si NASA myslí, že by na nich mohol existovať život?" Nenápadne navrhol Sebastian. Jeho pozeranie do blba občas prinesie takéto čarovné myšlienky. Po chvíli ticha sa ozval zborový súhlas. Sadla som si k notebooku a spustila program monitorujúci životné funkcie. „Ktorou planétou začneme?" Spýta sa Logan.                                     
„Najviac pravdepodobná je vraj Proxima Centauri B." Zahlási Sebastian. Myslím, že si to práve vygooglil.
"Aké mám zadať súradnice?"Spýta sa Noah.
"Je to /Dec -62° 40′ 46″/." Nadiktujem mu. Charlotte si posledný krát pohladká nášho najobľúbenejšieho drobca a spoločne mu zaželáme šťastnú cestu. Ak cesta prebehne v poriadku a týždeň prežije bez ujmy, pošleme mu tam samičku. Aby tam nebol sám, hrdina.          „Súradnice nastavené." Oznámi nám Noah.                                                         
„Monitorovanie životných funkcií zapnuté." Zahlásim a kývnem na Charlotte, že môže škrečka položiť do mašiny. „Spúšťam proces." Zahlási Sebastian a stlačí tlačidlo na teleporte. Dvere sa so sykotom zatvoria a stroj sa rozhučí viac ako obvykle. Malý tvor nám postupne začne miznúť pred očami, až napokon zmizne úplne. Ale ešte sme nevyhrali. Proxima Centauri B je od Zeme vzdialená 1.301 parsekov, čo je 4.243 svetelných rokov. Sústredene hľadím na monitor a čakám, kým sa zapne čipový signál, ktorý nám dá informácie o hlodavcovi. Trvá to oveľa dlhšie ako inokedy.
Nervózne začnem poklepkávať prstami po stole. „Kto si dá kávu?" Spýta sa Charlotte a otočí sa k nášmu kávovaru. „Ja!" Zvolám a zamávam na ňu rukou, pričom sa skoro vykotím zo stoličky. „Vy závisláčky." Pokrúti hlavou Logan, na čo sa zasmejeme. „Ty máš čo hovoriť, s tvojimi Redbullmi." Podpichnem ho. "A pivkami..." Pridá Sebastian, na čo na nás Logan len vyplazí jazyk ale tým nás len viac rozosmeje. Konečne sa ozve staré známe pípanie, na čo si celá miestnosť vydýchne. Prvý pokus vyzerá byť úspešný! Zapnem zdieľanie na veľkú obrazovku, kde sa objaví v poradí už 10 škrečok. Prvých 5 drobcov to neprežilo, no ďalšie výsledky boli už len pozitívne.
Zrazu sa však ozve zbesilé pípanie, ktoré nám oznamuje že niečo nie je v poriadku. Úsmevy na tvárach nám zamrznú. Hladina kyslíka v škrečkovej krvi prudko klesá a v tom si uvedomím, že je tu niečo, čo som neskontrolovala... Rýchlo rozkliknem kolónku rádioaktivita. Graf mi ukáže prudko sa zvyšujúce hodnoty. „Doriti!" Skríknem a buchnem päsťami do stola. Nedá sa nič robiť, môžme iba sledovať klesajúci tep nášho drobca... Nastane chvíľa ticha a miestnosťou sa rozozvučí tichý, no výrazný ton oznamujúci jeho zástavu srdca. „Mohli by sme ešte skúsiť Kepler-452b. Ten má hodnoty najpodobnejšie Zemi, ale je ďalej." Navrhne Logan. „Skúsme to, veď zo začiatku sa nám ani tu na Zemi nedarilo." Navrhnem a vyhľadám súradnice.           

„Súradnice?" Spýta sa Noah.
„Píš si /+44° 16′ 39.2/. Ale zvýš rotáciu" Poviem mu. „Miláčik je pripravený." S láskou pohladká teleport Sebastian a Charlotte dnu položí škrečka. „Teleportácia zahájená!" Zvolá Noah.
Ja sa len sústredene pozerám na graf s jeho životnými funkciami. Počas teleportácie sa signál vždy preruší. Nastáva chvíľka strašidelného ticha, ale vôňa kávy ma trocha upokojí. Program sa refreshne a naskočí zelené svetielko, oznamujúce nám, že zvieratko je v poriadku. Otvorím údaje s rádioaktivitou a tá má hodnoty ešte nižšie ako Zem, takže z tejto strany mu nič nehrozí. "Percento kyslíku v atmosfére Kepler-u-452b je 23,452%, vlhkosť vzduchu je 60% a teplota 23 stupňov Celzia. Sú tam ideálne podmienky pre život!" Skríknem. Zajasáme.
"Tak, a konečne môžem otvoriť to šampanské!" Skríkne Charlotte, na túto chvíľu sme čakali veľmi, veľmi dlho...
"A Gin!" Dodá Noah a vyberie sa ku chladničke. "Kam som dal ten Tonic?" Spýta sa nahlas, a poškriabe sa na zátylku. "Viem že som ho sem včera dal ešte neotvorený." Sebastian si začne potichu vypiskovať a už všetci vieme, koľká bije."Ty nenažrané hovädo!" Smutne pokýva hlavou Noah. Zo skrine vytiahnem poháre na šampanské a Charlotte začne nalievať. Neodhadne to a trocha z neho vyšumí Sebastianovi na topánku. Viem si predstaviž že bude na tú škvrnu nešťastne zazerať pozvyšok večera. Svoj pohár zdvihnem do výšky a poviem: "Na planéte vzdialenej od Zeme okolo 1.400 svetelných rokov sme objavili život! Deň tam trvá 32 hodín a jeho centrálna hviezda je Kepler-452. Heuréka! Malý krôčik pre škrečka, a obrovský krok pre ľudstvo. A ten krok, vážení, bol doteraz niečím nepredstaviteľným.