Pohltení

9. Kapitola

Prebudím sa na silný dupot nôh pred mojimi dverami. Oči otvorím sekundu predtým, ako dvere rozrazí Katrina so širokým úsmevom na tvári "vstávaj spachtoška! Ideme jesť, švihaj! Musím ťa toho veľa naučiť a máme málo času. Šup, šup!" Zvolá a otvorí mi okno dokorán. Zhlboka sa nadýchnem a posadím, oproti posteli mám zrkadlo takže moje ohnivé hniezdo vidím v plnej kráse. Zabolí ma už len predstava, že si ten výbuch budem musieť rozčesať... Čo by som teraz dala za kvapku kondicionéru. Bosými nohami sa postavím na studenú podlahu a začnem sa obliekať. Keď sa načiahnem po svoje veci, Katrina ma zastaví. "Nemyslím si, že je to dobrý nápad. Ak si ľudia nevšimnú že nie si odtiaľto, uľahčí ti to hľadanie tvojich priateľov. Od čias vpádu sú miestni k cudzincom veľmi nepríjemný." Má pravdu, problémy navyše sú posledná vec ktorú potrebujem. Zaviaže mi korzet, utiahne sukňu a zídeme dolu schodmi na raňajky.

Za stolom už sedí Malcolm s malou Devi a jedáleň takmer praská vo švíkoch od toho, aká je preplnená. Stoly sú zaplnené jedlom a tak si naložím toľko koľko mi hrdlo ráči. Katrina pobozká Malcolma na temeno hlavy na čo prekvapene poskočí, Devi sa na jeho výraze zachichoce a tak ju pošteklí. Ako málo stačí k tomu, aby si človek spravil deň. Malcolm zdvihne zo stola veľkú karafu plnú niečoho fialového a divne voňajúceho a naleje si z toho za plný pohár. Zdvihne obočie a očividne čaká, kým si nalejem tiež. "Ehm, čo je to za humáč?" Odpije si, pokrčím nosom načo sa Malcolm tak rozosmeje až sa bojím, že sa tá divná vec opäť dostane na svet. A to Malcolmovým nosom, zatiaľ mi Katrina za jeden pohár naleje. "Je to šťava z ovocia rafredomora, má veľký obsah živín. Budeš mať viac energie na zvládnutie dnešného tréningu a svalovica ti zajtra nebude prekážať v pokračovaní." Usmeje sa. Váhavo opäť privoniam k tej podivnosti, nadýchnem sa a naraz to vypijem. Nie je to tak zlé ako som si myslela, že to bude, chuť mi vzdialene pripomína naše hrušky.

Po raňajkách ideme spolu s Katrinou a Malcolmom na zadný dvor. Na zem položia pár mečov, dýky, sekeru, luk, kušu, pištoľ a jednu obyčajnú dlhú palicu. "Robila si už niekedy s nejakou z týchto zbraní?" Spýta s ma Malcolm. "Ako mladšia som chodila s bratom na strelnicu a pár krát som skúšala streľbu z luku, nebola som v tom najlepšia ale trafiť som sa trafila." Katrina niečo pošepla Malcolmovi a zdvihla zo zeme pištoľ. "Tak teda začneme s niečím čo si už v rukách držala." Do ruky mi strčí pištoľ a ukáže mi ako doplniť zásobník a nabiť ju. Pištoľ mala mosadzný kohútik s vyrytými iniciálami F. K, vyzerala byť veľmi stará. Skúsila som ju natiahnuť a zvedavo som pozorovala otáčajúce sa mechanizmy ktoré ju zvonku pokrývali. "Dobre, toto by sme mali. Teraz prejdeme na postoj. Vystri chrbát a nohy mierne od seba. Trošku ich teraz pokrč v kolenách a vystri ruky pred seba. Vždy je najlepšie ak pištoľ držíš pevne oboma rukami, streľba je presnejšia." Zoberie mi pištoľ z ruky, skontroluje či je nabitá, odistí ju a kývne na Malcolma. Ten do vzduchu vyhodí jablko. Prižmúri jedno oko, napne celé telo a pri výdychu tri krát vystrelí. Kým dopadne na zem, je rozdelené na dve polovice. "Teraz ty." Usmeje sa. S Malcolmom mi na tehlový plot zavesia terč a môj tréning sa môže začať.

Po pár hodinách sa moja presnosť viditeľne zlepší a tak sa rozhodli prejsť na boj z blízka. "Chyť si každú zo zbraní do ruky a povedz, ktorá ti do nej najlepšie padne." Povie Malcolm a podá mi sekeru. Síce sa mi drží dobre ale predstava že by som s ňou mala niekoho udrieť je príliš desivá a tak sa radšej načiahnem po meči. Je trocha ťažší, ale viac obratnejší. "Základom boja je vždy postoj. Ľavou nohou vykroč jemne dopredu a pravú nechaj vzadu, špička nohy ti bude smerovať von. Váha je uložená na zadnej nohe. Ľavú ruku pokrč v lakti a pritiahni k sebe, pravú ruku prekríž vpredu cez trup a tiež ju pokrč. Nie, trocha vyššie." Napraví ma. Teraz ide na rad Katrina. "Ak na teba niekto zaútočí, ľavou rukou mu schytíš tú, ktorou sa ťa snaží udrieť, potiahneš ho k sebe a počas toho ho obídeš vzad a druhou - voľnou rukou mu uštedríš pár rán do tváre, rebra alebo ho zboku kopeš do kolena. Ďalší spôsob je taký, že potom, ako mu chytíš ruku ho druhou voľnou udieraš do brucha. Utočník sa predkloní a v tejto situácii máš na výber: buď si dáš jeho ruku do páky a lámeš mu ju na sto spôsobov, alebo mu lakťom udrieš do záhlavia, čím ho dostaneš do bezvedomia. Ak je protivníkov viac, vyber si stranu od ktorej začneš zdolávať protivníkov. Hlavne nikdy nechoď cez stred, hrozí ti konfrontácia z druhej strany. Ideálna strana je taká, na ktorej máš dosť priestoru na ústup. Ak máš na jednej strane domy a na druhej ulicu tak je jasné že nepôjdeš k domom kde ťa môžu pritlačiť o stenu. Pri streľbe je to presne na opak, vtedy je hlavné kryť sa. Ďalšia vec, ak sú viacerí, nikdy nechoď na šéfa, pretože po tebe okamžite vyštartujú jeho poskokovia. Boss je sám o sebe neškodný, vždy je prvoradé eliminovať najväčšie nebezpečenstvo. A samozrejme, snaž sa nikdy nemať nikoho za chrbtom. Aj keď si myslíš že je útočník v bezvedomí, neotáčaj sa mu chrbtom. Moment prekvapenia vie byť aj potvora, radšej odcúvaj. Ak je útočník väčší ako ty, snaž sa držať si od tela minimálne na nohy a maximálne na úder pretože akonáhle ťa schmatne pod krk, treskne ťa o zem a je koniec."