Pohltení

12. Kapitola

Na fotke je Vera
"Mám správu o cudzinke, ktorá sa z čista jasna zjavila v meste vzdialenom stodvadsať kilometrov. Je to vraj talentovaná mechanička ktorá ľuďom pomáha výmenou za miesto kde môže prespať a jedlo. Vraj mala na dosť divné šaty, tak mi napadlo, že by to mohol byť niekto od vás." Tlkot srdca cítim až v krku, neschopná pohybu si uvedomujem, že je šanca, že nájdem Charlotte. Hodím sa Malcolmovi okolo krku a mám čo robiť aby som sa od úľavy nerozplakala." Ďakujem, ďakujem, ďakujem!" Rozosmejem sa. "Vedeli by ste mi to prosím vás vyznačiť na mape vo vzducholodi?" Navrhnem, keď začnem rozmýšľať, ako s novou informáciou naložím. "Jasné, prístav je kúsok." Povie Katrina, "poďme." Zavelí.

"Tuto je Arnekon. Ak sa bude dať, vyhni sa mu minimálne z okruhu 40 kilometrov, stále je obsadené temnými, ale už nie na dlho..." Zazubí sa Katrina. "Od neho budeš pokračovať smerom na západ asi 30 kilometrov. Je to malé mesto, ale je ťažké ho prehliadnuť. Je už takmer naše ale stále by si v ňom mala byť opatrná. Ver iba ľuďom ktorý budú mať na sebe znak povstania. Nerozdávame ich hocikomu, každý je overený. A aby som nezabudol, jeden dostaneš aj ty." Podá mi brošňu so symbolom rebélie. Je to jemne kovaný kruh vyplnený polmesiacom a hviezdami na tmavomodrom podklade s vytepaným R-kom. Je nádherný. "Ďakujem..." Neschopná slov si uvedomím, že ma medzi seba naozaj prijali. "Ak by sa čokoľvek nepodarilo, vždy sa môžeš vrátiť sem. V týchto ťažkých časoch sa o seba musíme navzájom starať." Povie Katrina. V tej chvíli začujeme prvý náraz. Je tak silný, že nás všetkých zhodí z nôh. Vybehneme zo vzducholode a zbadáme čierne letúne svištiace nad mestom, zanechávajúc za sebou len ničotu. Na strope mesta je obrovská diera ktorú sem museli vyvŕtať. Hodíme sa na zem uhýbajúc sa troskám. V priebehu pár sekúnd všetko čo som si zamilovala vybuchuje alebo horí. "Mama!" Zakričí Katrina a rozbehne sa k hlavnému sídlu. "Katrina nie!" Schmatne ju Malcolm za pás a snaží sa jej zabrániť vbehnúť do domu. Neviem či sa snaží viac zabrániť jej alebo sebe. Všetci však vieme, že kým tam dobehne, bude po všetkom. Všade lietajú trosky z rozbitých a horiacich vzducholodí. Na promenáde vybuchujú domy, každú chvíľu nás takmer zhodí z nôh tlaková vlna. Vypadne elektrina a jediné čo celé podzemné mesto osvetľuje je červená žiara z výbuchov a horiacich domov. Zadúšame sa hustým dymom ktorý dusí celé mesto."Vera, bež, toto nie je tvoj boj. Musíš nájsť ostatných. My sa o seba postaráme!" Zareve Malcolm a ja viem, že ak neodídem teraz, tak už nemusím nikdy. Otočím sa poháňaná myšlienkou na Noaha a vybehnem na palubu. Ďalšia tlaková vlna ma takmer zrazí na podlahu. Potiahnem za páku a naštartujem motor. Páky nastavím na plný výkon a v sekunde začnem stúpať. Mierim k diere na strope mesta, ktorú vytvorili bombardéry. Posledný krát sa obzriem za mestom a posledné čo z neho vidím, je vybuchujúce hlavné sídlo. S myšlienkou na maličkú Devi a láskavú Eivu moje srdce naplní spravodlivá nenávisť, a ja viem, že v tejto chvíli sa táto vojna stala aj mojou.