Mortimer mi dal do rúk starý ošúchaný návod. Myslím, že naučiť sa ovládať vzducholoď bude oproti zostrojeniu stroja času brnkačka, no nechcem to podceniť. Najskôr mi napadlo skúsiť preprogramovať môj mobil tak, aby mi pomohol nájsť ostatných, no pri všetkých možných rizikách bude lepšie, ako zostane tu. Vyhrnula som si rukávy, vlasy vypla do chvosta a pustila sa do učenia.
O necelý týždeň a pol mi kormidlovanie šlo ako po masle. "Tak, a teraz jemne zaboč doprava. Ešte troška potoč kormidlom a zaraď spätný chod." Začula som zacvakanie kolečiek, ktoré značilo že spätný chod funguje ako má a loď ladne zapadla pomedzi ostatné na svoje miesto. Všetky páčky som sklopila nadol a motor zhasol. "Výborne, si až podozrivo talentovaná. " Zasmial sa Mortimer a návod položil s jemným buchnutím za stôl. "Myslím, že si pripravená. Ale predtým, ako vyrazíš, pre teba ešte niečo mám." Povie a otvorí jednu zo skriniek na malinkom kuchynskom pulte. "Malcolm mi spomínal, že by sa ti hodila mapa. Jednu som doma náhodou mal, a viem, že ty ju budeš potrebovať viac." Vloží ju do stojana nad kompas hneď vedľa kormidla. "Nikdy sa ti nebudem môcť dosť poďakovať Mortimer... Ešte dnes by som chcela odísť ale na to potrebujem posledných pár vecí. Veľkú zásobu jedla ktoré a hneď nepokazí, zbrane a niečo protizápalové." Pohľad mi padne na truhlicu na oblečenie a spomeniem si, že ostatní možno tam vonku stále pobiehajú v rovnakých šatách v akých sa teleportovali. Ak máme byť nenápadní, musíme sa tak aj obliekať. "A budem ešte potrebovať tri páry mužských šiat a dva páry ženských." Dodám a otvorím truhlicu, v ktorej nájdem nádherný hrubý červený plášť.
"Ten bol kedysi mojej dcéry, tá z neho už ale vyrástla. Myslím, že tebe bude tak akurát. Tam vonku sú noci veľmi chladné, zíde sa ti. Jedlo a šaty si vypýtaj od pani Eivy, tá ťa bez nich asi ani nebude chcieť pustiť. Malcolm ti veľmi rád zbrane poskytne, ak bude vedieť na aký účel ich potrebuješ. Ešte sa za mnou zastav pred tým, ako odídeš. A, aby som nezabudol, oproti môjmu obchodu je Apothéka, tam nájdeš medicínu akú potrebuješ. Veľa šťastia, dcérka." Žmurkne na mňa a odíde. Osamiem. Rozhodnem sa najskôr ísť po lieky, dúfam že ich budem vedieť za niečo vymeniť.
"Ďakujem ti Malcolm, veľmi ste mi všetci pomohli... Som vám navždy zaviazaná. "Ale prosím ťa, nič to nie je. Zatiaľ máme jedla dostatok a zbrane si vieme vždy vyrobiť, čo sa ale o tebe povedať nedá." Povie Katrina a zloží do kúta teraz už mojej vzducholode posledné vrece s jedlom. Všetko je už nachystané, dnes večer si naplánujem trasu a zajtra s úsvitom vyrazím. Nebudem viac čakať. "Poďte ženy, už sa neviem dočkať na jedlo ktoré Eiva prichystala na počesť Verinho odchodu." Zahlási a so smiechom si pohladká brucho.
"Jedlo je úžasné, pečená kačica s plackami z nejakej zvláštnej plodiny a omáčka z ovocia ktoré je mi tiež neznáme je úžasná. Užívam si ju s pomyslením, že netuším kedy nabudúce budem mať takéto jedlo v žalúdku. Devi sa hrá s ďalším dievčatkom pri kozube s bábikami a Katrina, už trocha pripitá, začala spievať s muzikantmi v rohu. Dnes ma nahovorili na jeden pohár niečoho, čo mi pripomína našu medovinu, no má to ružovú farbu. Užívam si krásnu chvíľu s tým, že týchto ľudí, ktorí sa za ten krátky čas stali mojimi priateľmi, už asi nikdy neuvidím. "Vera? Poď so mnou na chvíľu do knižnice prosím." Prikývnem, utriem si ústa do servítky a cestou chytí pod pazuchu aj Katrinu.
Zavrie dvere do knižnice a posadí sa oproti nám na kreslo. "Valencia, asi viem, kde sa nachádzajú tvoji priatelia."
YOU ARE READING
Pohltení
Adventure#2 v kategórii Sci-Fi (10/05/2017) Píše sa rok 2025. Partia mladých vedcov sa rozhodne pokúsiť zostrojiť teleport. Na začiatku ani nedúfajú, že by sa im tento sen mohlo podariť uskutočniť, no po dvoch rokoch práce sa im to podarí. Správa o ich vynál...
