Anjeli & Diably

~2~

/Adrien/

,,Plagg ! Ten plesnivý syr niekam zahoď ! Veď ten smrad zobudí aj mŕtveho !'' zakričal som na môjho malého mačkovytého kwamiho.
,,No dovoľ ! To nie je smrad ale úžasná vôňa !'' obraňoval ten hnus.
,,Hovor si čo chceš ale ja viem svoje,'' zamrmlal som.

Sadol som si na posteľ a začal rozmýšľať. Hlavne som rozmýšľal nad tým čo sa stalo včera.

,,Nevieš dávať pozor !'' zakričal som na nejaké modrovlasé dievča.
,,Že mi to nenapadlo. Diabol,'' keď ma oslovila diabol nepríjemne zavrčala.

Celú som si ju prezrel. Mala na sebe nejaké biele tričko s potiskom kvetov a na tom hnedé sako. Na jej krku som si všimol malé ranky. Skúsil som sa na to lepšie pozrieť ale ona si toho všimla.

,,Čo sa tam pozeráš ?'' vyštekla ako keby tam mala schované bohatstvo sveta.
,,Nechaj ma hádať. Anjel,'' povedal som a stále sa na ňu pozeral.
,,Nie škriatok,'' povedala ironicky a pretočila očami.

Uškrnul som sa. Anjeli by mali byť milý ale na miesto toho aby táto tu konala dobro tu vrčí na mňa.

,,To som ti niečo urobil, keď sa na mňa znechutene pozeráš a neustále vrčíš ?'' spýtal som sa a zase sa uškrnul.
,,Vy všetci ste mi niečo urobili,'' povedala a odišla.

Najviac ma ale zaujalo ako zdôraznila slovo všetci.

,,To jej nejaký idiotko zabil mamku alebo čo ? Asi má krámy. Iba vtedy vie byť žena podráždená.''

Nad touto myšlienkou som sa pousmial a odišiel.

Dlho som si nad včerajškom lámal hlavu, že som ani nepostrehol vŕzganie dverí.

,,Adrien !!'' započul som ten nechutne presladený hlas tej prepudrovanej blondínky.
,,Do kelu,'' zašepkal som a psychycky sa na to pripravil.

Okolo krku sa mi zavesila tá najfalošnejšia diablica medzi všetkými. Tá zmaľovaná blondínka menom Chloé.

,,Ahoj Chloé,'' povedal som s nechuťou v hlase.

Samozrejme tak som ju zdravil vždy ale ona to brala tak, že takto zdravím každého.

,,Ako si sa mal ? Mne si veľmi chýbal,'' hovorila a pri tom ma ešte viac dusila.
,,Bez teba mi bolo úžasne,'' zašepkal som.
,,Čo prosím ?'' spýtala sa zase tým nechutne sladkým hlasom.
,,Len hovorím, že by sme mali ísť do veľkej sály,'' povedal som.

Než mi stihla odpovedať tak som rýchlo schmatol tú nenažranú mačku a vyletel z izby. Keď som si bol istý, že som sa jej zbavil rýchlo som šiel ku veľkej sále.

Veľká sála. Tam sa stretávajú anjeli a diably z celého sveta. Prideľujú sa im ľudia a oni ich chránia. Teda anjeli ich chránia mi sa staráme o to aby z nich boli tiež diably.

,,Adrien uvedomuješ si, že zase budeš mať na starosť nejakého človeka ? Veď to nebudem mať ani chvíľku čas na svôj camembert,'' ozval sa Plagg spod mojej košele.
,,Vážne Plagg ? Zas myslíš na syr ?'' spýtal som sa ho.
,,Samozrejme, že nie ! Len hovorím, že nebudeme mať voľno,'' povedal a ja som sa nad tým zamyslel.
,,No to máš možno pravdu ale aspoň budem môcť niekoho previesť na zlú stranu. Mňa nikto neporazí,'' povedal som a uškrnul sa.
,,Čo ty vieš ? Dúfaj, že budeš súperiť s Nathanielom,'' povedal a ja som sa uškrnul.

Nathaniel. Červenovlasý maliar, ktorý ani nevie ako sa majú ľudia chrániť. Naposledy, keď sme strážili toho... ako sa to len volal... no to je jedno. No proste on ho nedokázal presvedčiť o tom aby urobil nejakú dobrú vec. Proste zlo víťazý. Toto nie je rozprávka kde dobro víťazí nad zlom. Tu vyhráva zlo. Hlavne ja. Adrien Agrest.

Presne tak. Počuli ste dobre. Adrien Agrest. Blonďatý chalan zo zelenými očami, v ktorých sa topí každé dievča. Ja však o ne nemám záujem. Ony ma chcú a ja je nie. A potom som vám zabudol predstaviť Plagga.

Môj malý čierny kočkovytý kwami. Môj kamoš, môj spolupáchateľ zla a môj malý pojedač syra. Najmä camembertu. Ale to hlavné čo Plagg dokáže je, že ma zvládne premeniť na človeka. Vďaka tomu je meniť ľudské rozhodnutia na zlé ľahšie. Oveľa ľahšie.

,,Adrien sme tu,'' oznámil mi Plagg.

,,Dnes sa rozhodne kto bude moja "obeť" a kto bude môj súper.''

Toto je v podstate to isté ako minulá kapitola ale iba z pohľadu Adriena. :)

Ti_ri_ri