Anjeli & Diably

~13~

/Marinette/

,,Mari ! Vstávame !" budil ma piskľavý hlások drobnej červenej kwami.
,,Ešte hodinku, Tikki..." povedal som unavene ale to ma niečo zdvihlo do vzduchu.

Zakričala som od prekvapenia... všimla som si malej kwami ako žiari červenkastou farbou... premiestňuje ma... otvorila oči, ktoré žiarili priezračne modrou farbou...

Oslepila ma... oči som rýchlo zavrela a nič iné mi nezostávalo iba čakať. Vlasy mi viali vo vzduchu a telom mi prechádzal chlad... vietor narážajúci do mňa ma udieral na tvári a štípal. Otvorila som oči... a zistila, že padám.

Zvreskla som reflexne a rýchlo sa snažila vzniesť... nešlo to...

,,Tikki !" vykríkla som dúfajúc, že mi malá kwami pomôže.

Už som bola blízko zeme a čakala náraz... namiesto neho som ale dopadla jemne... a nič som necítila... ležala som na tvrdom chodníku bez škrabancov a rán.

,,Tikki, ak ma nabudúce budeš premiestňovať... tak ma na to psychycky priprav..." povedala som malej kwami, ktorá sa dusila smiechom.
,,Dobre," povedala stále dusiac sa smiechom.
,,To nebolo vtipné ! Vieš ako som sa bála !" vykríkla som na ňu... ona nereagovala a stále sa smiala.

Postavila som sa na nohy a oprášila sa... malá červená kwami sa stále dusila smiechom a ja som pohľdom vyhľadávala hnedo vlasé dievča.

,,Kde je ?"

Spýtala som sa samej seba a pozerala sa na cestu. Zrazu cezo mňa prebehlo dievča s hnedými vlasmi.

,,Tu je..."

Prebehlo mi mysľou. Vzniesla som sa a letela za ňou do školy. Vbehla do triedy ako výchrica. Otočil sa na ňu jej tmavší spolužiak... 

,,Čau, Sis !" zakričal na ňu.

,,Ahoj, Nino !" pozdravila ho naspäť.

Začali sa rozprávať ale ja som ich nevnímala. Letela som za Alyou a tým Ninom. Alya si sadla na svoje miesto a ja som sa spoločne s Tikki vznášala nad ňou. Zrazu som započula hlasný náraz.

,,Adrien je tu..."

Myšlienky na to okamžite prišli. Do troedy vletel cez stenu naštvaný Adrien nadávajúc svojmu kwamimu. Asi ho tiež prekvapil ten pád... ani sa mu nedivím.

Odzvonilo na hodiny a Alyin kamarát odišiel. Adrien si opäť sadol ku Alyi a vyložil si nohy na stôl.

Pozrela som sa na Alyine učebnice... Francúžtina. Tak teraz umriem nudou.

Vošla učiteľka a všetkých pozdravila. Postavili sa a na jej povel si aj sadli. Ja som si len tak lietala a vo vzduhu zaspávala.

Diabol podo mnou vyzeral akoby išiel nudou umrieť. Jeho malý kwami furt škemral o nejaký... camembert ? To som počula vždy zreteľne a párkrát bohužiaľ aj zacítila...

,,Tikki, dáš si keksík ?" spýtala som sa malej kwami.

Prikývla a jej malé modré očká sa rozžiarili. Podala som jej čokoládovú pochutinu a ona sa do nej slastne zahryzla. Maličké odrobinky jej padli z ústočiek a ja som sa len pri pohľade na ňu pousmiala.

,,Mohla by tá tvoja kwami prestať toľko trúsiť ?!" vyletel do vzduchu Adrien.

Tikki sa zľakla a schovala sa do môjho saka. Zpražila som diabla pohľadom, div, že som ho skutočne neprebodla.

,,A tebe to prečo vadí ? Staraj za o tú svoju smradľavú mačku !" vrátila som mu úder.

,,To, že Plagg smrdí nepopieram ale ja tie kúsky keksa mám aj v ušiach !" zavrčal a zdrapil ma za sako.

V tej chvíli mi zažiarili oči. Spomienka. Moja jazva zažiarila modrou farbou. Vybavilo sa mi... zdrapenie... a zarezávanie do kože.

,,Marinette ? Anjelica ? Čo sa s tebou deje ?!" triasol so mnou blonďatý diabol.

,,Nič..." šepla som a zároveň sikla.

Opľula som ho a snažila sa spamätať.

,,Skoro si omdlela a ešte na mňa pľuješ !" posťažoval si diabol.

,,No a ? Je to moja vec nie ?" odsekla som.

,,Mám len jednu otázku. Odkedy máš tú jazvu ?" po tejto otázke mnou zamrazilo.

,,On to videl..."

Je to dosť krátke ale nevadí... hlavne, že niečo vyšlo ne xD ?

Dúfam, že ste radi aj za takýto krátky diel a ja padám písať ďalší !

Vaša Tai !