Anjeli & Diably

~11~

/Marinette/

Len čo Alyi skončila škola odišla som k nej domov. Celý deň bola vo svojej izbe. Robila si úlohy, ťukala do mobilu a... písala si do denníku.

Len čo vyšiel mesiac na nočnú oblohu a začali sa objavovať hviezdy... Tikki sa objavila pred mojou tvárou. Začala slabučko žiariť červenou farbou. Jej zavreté očká sa jemnučko triasli. Otvorila ich a jej modré dúhovky mi ožiarili tvár zakryla som si oči rukami a zavrela ich. Telom mi prešiel chladivý pocit, ktorý nasledoval priam mrazivý pocit. Chlad mi zmrazil prsty, dlane i lakte. Vlasy sa mi zdvihli do vzduchu... ako keby tu vial vietor i keď som žiadny necítila.

Chladný pocit ustal. Ruky som opatrne zložila. Vlasy v copíkoch mi spadli na chrbát a ofina mi spadla na viečka. Otvorila som oči. Nebola som v Alyinej izbe a... nebola som ani v ľudskom svete.

Predo mnou bola ružová postieľka, pri ktorej bol malý nočný stolík z dubového dreva. Na ňom si ležala unavená Tikki, ktorá ma preniesla sem. Z hlboka dýchala a jej drobná hruď sa dvíhala a klesala. Pousmiala som sa. Vedľa nej bol položený balíček čokoládových keksíkov. Vzala som ho do ruky a rozbalila ho. Jeden keksík som položila vedľa Tikkiinej hlavičky a jeden som si vzala.

Chrúmala som jemný koláčik, ktorého čokoládová chuť sa mi roztápala v ústach. Zavrela som oči a vychutnávala si svoju sušienku. Sadla som si na posteľ. Poobzerala som sa po miestnosti. Vedľa postele som mala okno. Z neho som videla... park, ktorý osvetľovali okolné lampy. Stromy boli sfarbené do farieb dúhy. Anjelsky svet je proste pestrofarebný. Všade kam sa pozriete vidíte iba farby... niekedy rozmýšľam nad tým ako vyzerá svet diablov.

O nich sa ale teraz nechcem baviť ! Radšej by som mala skontrolovať Alix...

Zrazu som započula tresknutie. Vybehla som zo svojej spálne. Prešla som chodbičkou medzi mojou a Alixinou spálňou. Máme spoločnú izbu. Vošla som do jej izby. Alix žmurkala očami. Jej ružové vlasy vyzerali ako po výbuchu. Jej modré oči mali v sebe mocnú iskru. Len čo ma zbadala usmiala sa.

,,Ahoj Mari !'' zvolala a prišla ku mne.
,,Ahoj Alix,'' pozdravila som ju menej energicky ako ona mňa.
,,Ako sa darilo ?'' spýtala sa.
,,Premohla som diabla. Nemal šancu. Na sekundu som si síce myslela, že som prehrala ale...'' povedala som a nedokončila vetu.

Ťukla ma do ramena.

,,U mňa to bolo dosť zaujímavé. Chvíľu som vyhrávala ale potom... ma ten Kim premohol. Nabudúce ma ale neporazí !'' zvolala odhodlane.
,,Tomu verím. A koho vlastne strážis ?'' spýtala som sa jej.
,,Juleku Couffaine... ty ?'' odpovedala.
,,Alyu Césaire,'' odpovedala som jej.
,,Alya... Alya... poznám ju ale ešte som ju nemala. Naposledy som mala Nina. Ten je do nej zbláznený takže často o nej hovoril. Táto Juleka, ktorú mám je dosť tichá a je to skôr samotárka... ale zvládam to,'' skonštatovala.
,,Alya je celkovo fajn. Je veľmi zvedavá a ani nie je moc drzá... teda ak nerátam Adrienove výstupi... inak je to fajn,'' povedala som a usmiala sa.
,,Tak to je fajn... mali by sme ísť spať. Aj my anjeli musíme odpočívať,'' povedala a zasmiala sa.
,,Samozrejme... maj sa,'' povedala som a odišla do svojej izby.

Tikki sedkala na nočnom stolíku a papkala keksík.

,,Dnešok sa vydaril,'' povedala s plnou pusou.
,,To áno... ale nevieme, aký bude zajtrajšok,'' povedala som a ľahla si do vyhriatych perín.
,,Neboj sa... bude to fajn,'' povedala piskľavým hláskom a vletela do pootvoreného šuflíka.

V ňom mala menší spacáčik, ktorý som jej ušila. Ľahla si do neho a zavrela očká. Zaspala..

Ja som sa otočila k oknu. Zapozerala som sa ne hviezdnu oblohu. Milióny žiarivých svetielok sa na mňa usmievalo. Pousmiala som sa. Oči sa mi začali zatvárať... až som ich napokon zavrela. Upadla som... do bezsenného spánku.

Tak ako prvú vec by som sa chcela strašne ospravedlniť a to len kvôli tomu, že som teraz doslova sekla s písaním.

V poslednej dobe je toho na mňa veľa a ja som rada, že ešte žijem a nie to vydávam kapitoly. Fakt je mi to ľúto.

Ti_ri_ri ;)