Anjeli & Diably

~14~

/Adrien/

,,Plagg ? Plagg ! Lenivec ! Vstávaj ! Meškáme ! Tá anjelica tam už určite je ! Bože vstávaj !" kričal som na svojho spiaceho kwamiho.

Nič... spal ako zabitý. Skvelé... fakt skvelé... lepšie to nemôže byť. Nikdy som nechodil včas ale toto ?! Vždy takto meškám a to len preto lebo môj mačkovitý kwami chrápe !

,,Fajn..." povzdychol som si...

Pozrel som pod posteľ kde som ukrýval svoju tajnú zbraň. Staré obaly od toho syra. Smrdia viac ako samotný syr. Ak ho nepreberie toto... tak už nič. Zo zapchatým nosom som vytiahol jeden obal a položil ho vedľa tej čiernej veci.

Okamžite otvoril svoje zelené oči a obzeral sa po okolí. Len čo spatril môj vraždiaci pohľad vyletel do vzduchu.

Zavrel svoje oči a začal zelenkasto žiariť. Znudene som prekrúcal očami a čakal na premiestnenie.

,,Pomalšie to nejde ?"

Frflal som v mysli.

Malý kwami konečne otvoril oči. Tie svoje som zavrel. Limetkovo zelená farba ma úplne oslepila. Cítil som ako sa moje blonďaté pačesy zdvihli do vzduchu. V končekoch prstoch sa začal objavovať chlad a v tvári som cítil štípanie vetra.

Pootvoril som oči. Padal som. Zasmial som sa a otvoril oči. Nechal som vietor unášať ma k zemi. Škreril som sa na zem a pomaly sa približoval.

Zakričal som do vzduchu a už len čakal na pristátie. Otočil som sa vo vzduchu a pristál som na zemi nohami.

,,Tak a ide sa pre víťaztvo !" zavelil som odhodlane a popadol Plagga.

Rozbehol som sa ku škole. Samozrejme som neletel... lebo pán múdry musí chodiť. A samozrejme to si vybralo svoju daň. Pred dverami Alyinej triedy som sa pošmykol.

Lezie na mňa nešťastie. Za to môže ta čierna mačka menom Plagg !

Postavil som sa a mračil sa na kwami. Potichu som mrmlal nadávky a vchádzal do triedy. Anjelik tu už bol. Vznášala sa nad našou Alyou.... ako inak.

Avšak Alya nebola sama. Pri nej bol i.... chalan. Super. Ešte aby som sa mal starať o jej milostný život... ten človek si zo mňa robí snáď anjela ?!

Zazvonilo. Ten chalan odišiel. Aspoň že tak. Ja som sa okamžite nabordeloval do jej lavice a vyložil si nohy na stôl.

Do triedy vošla tá učiteľka a začala hodinu. Bože ! Toto je nudnejšie než ceremónie diablov a anjelov ! Alebo nudnejšie než Hawk Mothove prednášky... a to už je co povedať !

,,Adrien ! Camembert !" začal škemrať Plagg.

,,Prosím ! Budem dobrý !" zabite ma.

,,Zadrhni sa," odfrkol som si a podal mu kus tej plesnivej veci.

Zrazu na mňa začali padať čokoládové odrobinky. Pozrel som sa nad seba. To nemyslí tá modro vláska vážne ?!

Jej kwami požierala keks a trúsila ako prasa !

,,Mohla by tá tvoja kwami prestať toľko trúsiť !" zakričal som a vyletel oproti nej.

Červené čosi sa skrylo do jej saka. Anjelik ma spražil pohľadom.

Máme také šťastie, že nás nik nepočuje ani nevidí...

,,A tebe to prečo vadí ? Staraj sa o tú svoju smradľavú mačku !" prskla.

Plagg sa nadychoval ku slovu avšak ja som bol o dosť rýchlejší.

,,To, že Plagg smrdí nepopieram ale ja tie kúsky keksa mám aj v ušiach !" zakričal som na ňu.

Zdrapil som ju za jej hnedé sako. Avšak stalo sa niečo divné. Jej oči svietili. Svietili na modro. Tak isto svietil i jej krk. Prdlajz krk... jazva ! Jazva na krku.

Nechápavo som na anjelicu hľadel.

,,Marinette ? Anjelica ? Čo sa s tebou deje ?!" triasol som z dievčaťom.

,,Nič..." sikla.

Opľula ma a vyprostila sa z môjho zovretia. Utrel som si bielu košeľu a opäť pozrel na ňu.

,,Skoro si omdlela a ešte na mňa pľuješ !" zasťažoval som si.

,,No a ? Je to moja vec nie ?" odsekla.

Hádať sa s ňou fakt teraz nejdem...

,,Mám len jednu otázku. Odkedy máš tú jazvu ?" po tej otázke s ňou hrklo.

,,Povedal som niečo zlé ?"

Áaaaa ! Po dlhej dobe som späť aj s ďalšou kapitolou !

Ste radi ?! No jasné, že ste. Zabijete ma ? Samozrejme xD

Ale ne. Teraz mám také to písomkové obdobie a samozrejme sa snažím aby tie kapitoly nejak vyzerali ne ?

Takže... som rada, že to so mnou nevzdávate !

Vaša Tai !