Anjeli & Diably

~12~

/Adrien/

Keď skončilo to peklo meno škola myslel som, že začnem veriť v boha. Vážne ! Škola je horšia než samotný satan... a to už je čo povedať. Alya si pobalila veci a odišla domov.

,,Tam si mohla byť už skôr,''

Preletelo mi hlavou. Len som si odfrkol. Keby tu nebola ta neodbitná anjelica s modrými vlasmi....

Len čo som prišiel k Alyi domov tak som sa oprel o stenu. Neprítomným pohľadom som ju pozoroval a zaspával. Koho baví kreslenie, ťukanie do mobilu alebo písanie do toho.... ako sa to len volá... denník ! Do denníku ! Spomenul som si !

No takže... koho to baví ? Mňa rozhodne nie.

Zrazu som sa pozrel z okna... vyšiel mesiac i hviezdy. Pred mojími očami sa objavil Plagg zo zavretými očkami a sklopenými uškami... okolo nejo žiarila jemná zelenkastá žiara.

Len čo otvoril svoje mačacie oči... ožiarila ma tá najviac smaragdovo zelená farba na svete... prstami mi prešiel chladivý pocit a mal som pocit, že i zamrzli... telo mi celé mrzlo a vlasy sa mi zdvihli i keď nevial vietor..

Zavrel som oči a čakal... chladivý pocit ustával... a vlasy padli na svoje miesto. Otvoril som oči a ocitol sa v... úplne inej izbe a inom svete. Vedľa mňa bola čierna posteľ, ktorej červená deka bola ohorená... pod ňou bolo skladisko Plaggových obalov od camembertu a i jeho spálňa... vedľa postele bol môj nočný stolík s rozbitým šufľom a odrthnutou nohou... držalo to pomocou kníh, ktoré ožrali mole.

Plagg si spokojne chrápal na stolíku... z vrecka som vytiahol jeho obľúbený syr a hodil ho tam... aby som samozrejme nezomrel z toho smradu. Ľahol som si na posteľ a pozrel sa z okna... videl som sopku neďaleko za mestom, kde žijem... vytekala z nej čerstvá láva, pod ktorou horelo niekoľko už dávno mŕtvych stromov. Láva tiekla až k nám ale zasekla sa v priekope... tak zvanej lávová rieka, v ktorej sa trestajú diabli porušujúci diabolský zákonník... a verte tomu nie raz som bol trestaný aj ja.

Pozrel som sa na stromy neďaleko internátu, kde momentálne žijem a prezeral si ich... boli suché, mŕtve a držalo sa na nich len zopár lístkov a to niektoré boli už obhorené...

Vo vzduchu si lietali čiastočky popola s vôňou síri... keď sa vám popol dostane do dýchacej sústavy nemôžete dýchať a dusíte sa... je to dobrý spôdob mučenia aj keď ja na to nie som... radšej vidím ako sa niekto trápi v lávovej rieke ale aj to ma už nebaví... chcelo by to niečo nové...

Na sekundu som začal myslieť na anjelov. Majú tiež takú zábavu v podobe riek plných lávy alebo popola vo vzduchu ? A majú rovnaké stromy ? A ako to tam vôbec môže vyzerať ? Kto vie ? Ja teda nie a ani ma to netrápi...

Započul som tresknutie... Kim sa vrátil... zostal som na posteli a ani sa nechcel pohnúť. Započul som vŕzganie dverí... zavrčal som a pozrel sa tým smerom.

Kto iný ako Kim...

,,Čo chceš ?'' spýtal som sa z nezáujmom.
,,Nič... len chcem vedieť ako sa darilo. Vyhral si ako vždy nie ?'' povedal.
,,Áno... podal som si ju,'' zaklamal som.

No čo ? Som diabol ! Klameme vždy.

,,Zase ? Koho si schytal ?" spýtal sa a nadvihol obočie.
,,Nejaká, Marinette..." pokrčil som plecami.
,,Marinette Dupain-Cheng !" vykríkol a mňa prekotilo z postele.
,,U pekelného satana ! Si normálny !" zakričal som na neho.
,,Prepáč ale teraz viem, že si prehral... je to dosť mrcha," povedal a zasmial sa.

,,Ale nie dosť dobrá..." zašepkal a odhalil svoje pazúry..

,,Pravú podobu si odhaľ inokedy... mne stačíš ako duch," povedal som.
,,Fajn... koho strážiš ?" pýtal sa ďalej.
,,Alya Césaire... ešte niečo ?" spýtal som sa s nezájmom.
,,To je všetko a pozdrav Marinku !" zakričal vo dverách.

Len som nadvihol obočie nad tým a inak si to nevšímal... otočil som sa k oknu a zavrel oči. Zaspal som.

,,Zajtra... to nevyhráš lienka..."

Môžete mi začať nadávať. Vôbec nič nestíham a som si toho vedomá. Ale sľubujem, že do konca februára by som to mojla napraviť. Dohoda ? Ak to poruším môžte si ma vyhľadať a zabiť ma.

Vaša Tai ! (Skratka - Ti_ri_ri výslovnosť - Tai_rai_rai)