Anjeli & Diably

~10~

/Adrien/

Jedna vec ma trápi zo všetkých najviac.... ako dokážu tí ľudia chodiť do školy ?! Veď... veď... je to celé na hlavu ! Na čo im je ?! Na čo potrebujú vedieť fyziku, geografiu, biológiu... veď je to úplne zbytočné !

Momentálne sedím na... ani neviem na čom ! Nohy mám vyložené na lavici a do vlasov mi padajú červené a ružové iskry. Dosť ma to... irituje. Keby som sa nevedel ovládať tak... povedzme, že anjel príde o krídla.

,,Teraz mi len tak napadá... čo sa tak pohrať s Alyou ? Už musí urobiť niečo aspoň trošku zlé ! Štve ma, že zatiaľ vyhráva tá.... Marinette !''

Moja myseľ doslova kričala.

,,Ako vidím tak ma všetci počúvate... hlavne Alya, však ?'' ozvala sa pani nudná pri tabuli.

Teraz mám šancu. Z prstu mi vyletelo zopár čiernych iskier a tie zasiahli Alyinu hlavu. Kedže na chvíľu "tu nebola prítomná" treskla rukami do lavice. Ozvalo sa to celou triedou. To síce nebolo v pláne ale... možno to trochu pomôže.

Učka najprv vyvalila oči a hneď na to sa zamračila.

,,Budem sa robiť, že si nič neurobila,'' povedala a ja som hneď reagoval.
,,Veď som ani nič neurobila,'' ozvala sa drzo Alya.

,,Teraz začne sranda,''

Povedala moja myseľ a hneď na to sa na mojej tvári zjavil menší úškrn.

Učiteľka stisla zuby ale aj tak tomu nevenovala nejakú extra pozornosť.

Alya si dala do pusy žuvačku a začala žúvať... skôr mľaskať. Zvuk vychádzajúci z jej úst bol tak hlasný, až to učka nevydržala.

Kriedu, čo zvierala v dlani hodila po nej. Alya ju zachytila a hodila naspäť. Učka vybuchla ako spiaca sopka, ktorú trebalo len rozpáliť.

,,Do riaditeľne !'' zakričala po nej.
,,Radšej ako sedieť tu,'' povedala a zdvihla sa.

Vzala si veci a odchádzala. Vo dverách sa zastavila. Vybrala si žuvačku a prilepila ju na pánty. Krása.... uškrnul som sa. Anjelica vyletela za ňou. Zavrel som oči a... videl som z pohľadu Alyi.

,,Takže... do riaditeľne nepôjdeš... padaj do šatní,''

Pomyslel som si a tak aj urobila. Vošla do šatní. Vzala si veci zo skrinky a vyšla zo školy. Otvoril som oči a vyletel z tej nudnej triedy.

,,Kde je anjelica ?''

Prebehlo mi hlavou a začal som sa obzerať. Nikde nikdo. Ani nejaký lietajúci anjel. Ani nejaký nový študent. Kde len môže byť.

Započul som výkrik. Otočil som sa a oslepila ma ružovo červená žiara. Takže anjel skúša šťastie pomocou premeny ? Tak to chcem vidieť ! Videl som... dievča. Vyzeralo ako... lienka v ľudskom prevedení. Chýbali jej len krídla a tykadlá. Vážne !

Červený krop top s čiernymi bodkami, čierne trojštvrťáky, okolo boku obviazaná červená mikina s čiernymi bodkami, na nohách čierne tenisky a cez plece prehodená čierna taška. Niečo si zamrmlala a vybehla von. Sledoval som ju.

Uvideli sme obaja Alyu ako prechádza po schodoch... takže ide preč. Máš to prehrané anjelik. Modro vláska zabehla za roh. Vyzeralo to, že rozmýšľa.

,,Nech nepoužije schopnosť... nech nepoužije schopnosť... nech nepoužije schopnosť,''

Behalo mi hlavou. Zaťal som zuby a čakal.

,,Lucky Charm !'' vykríkla.

Z rúk jej vyletelo niekoľko iskier červenej i ružovej farby. Lepili sa na seba a vytvárali spolu nejaký tvar. Do rúk jej spadli tri plechovky s farbami.

,,To ma zaujíma, čo chce s nimi robiť,''

Prebehlo mi hlavou a musel som sa uškrnúť. Chvíľu sa na ne nechápavo pozerala až potom si zobrala jednu a začala sprejovať na stenu školy.

Čierna farba sa zachytávala na starú stenu. Vytvárala obrysy mačky... mačiatka. Ďalšou farbou... zelenou nasprejovala maličké zelené očká. Na nos nasprejovala červenou malú bodku, ktorej pridala čiernou tykadlá a bodky. Lienka...

Zrazu sa tu objavila Alya.

,,Wow !'' vypadlo z nej

Marinette sa na ňu otočila. Prekvapene sa na ňu pozrela.

,,P-prepáč ak ťa ruším ale ja som počula zvuk sprejov tak som sa rozhodla pozrieť,'' povedala.
,,Nevadí ale jedna vec ma trápi... čo tu robíš ? Nemala by si byť v škole ?'' spýtala sa jej.
,,To isté sa môžem spýtať aj teba,'' odsekla jej.

Na mňa to bolo až moc slabé odseknutie.

,,To je síce pravda ale... ja som záškoláčka už roky a teba tu vidím prvýkrát,'' povedala modro vláska a ja som si len odfrkol.

,,Tá ani nevie ako sa má záškolák chovať,''

Prebehlo mi hlavou a venoval som pozornosť ich rozhovoru.

,,No... ja...'' nevedela, čo jej povedať.
,,Niečo ti poviem. Vyzeráš ako vzorná žiačka. Uvediem príklad. Ideš za trest do riaditeľne...'' od toho slova som už nevnímal.

,,Hm...'' uvažovala Alya ani neviem nad čím.
,,Asi... druhú možnosť,'' povedala a usmiala sa na ňu
,,Správna odpoveď,'' povedala jej a venovala jej úsmev.
,,Len tak mimochodom... ako sa voláš ?'' spýtala sa jej.
,,Volaj ma LB (Ladybug),'' povedala.

,,LB... originálne,''

Preletelo mojimi myšlienkami.

,,Ja som, Alya,'' povedala a podala jej ruku.

Ona ju prijala a potriasla si s ňou.

,,Dúfam, že sa ešte niekedy stretneme. Teraz by si mala ísť,'' povedala jej a zmizla za rohom školy.
,,Maj sa !'' zakričala na ňu a rozbehla sa ku schodom školy.

Zavrčal som a z košele mi vyletel malý mačkovitý kwami.

,,Vieš, že ma ani neprekvapuje, že si prehral ?'' povedal a ja som na neho vyvalil oči.
,,Ako to myslíš ? Vždy sme vyhrávali !'' vyštekol som.
,,To ti neberiem ale ona vlastní Tikki. Jednu z najmocnejších kwami. Takže byť tebou sa nedivím,'' povedal a ľahol si vo vzduchu.
,,Zjedz to a sklapni,'' zavrčal som a podal mu kúsok camembertu.

Priletel k nemu ako včela k medu. Na jedno otvorenie úst... syr zmizol. Ako to ten Plagg robí ?

Plagg zaletel pod moju košeľu a ja som vletel do školy. Našiel som riaditeľňu a oprel sa o stenu. Naštvane som vydychoval vzduch a pohľadom vraždil všetko naokolo.

,,Teraz si vyhrala... nabudúce zvíťazím ja,''

Pohľad, Adriena... naštvané myšlienky ma dosť baví písať xD

Mimochodom aké máte plány na Silvestra ?  Napíšte mi váš program do komentárov som zvedavá :3

Vaša Ti_ri_ri ♡