On a Ona [DOKONČENÉ]

25. Kapitola

Klamem ak poviem, že včerajšok sa mi nepáčil. Bolo to pre mňa niečo nové a podľa Ryanovho výrazu tváre, to muselo byt dobré a páčilo sa mu to. Teda ja som bola dobrá.

Ale prečo som opäť myslela na včerajšok keď som sa mala sústrediť na svoj kyslík? Dokonca som sa usmiala aj keď ma našťastie nik nevidel.

Keď som sa rozhodla skončiť, tak som sa vynorila. Povedala som si, že nebudem plávať nadoraz mojich síl. A popravde mi plávanie nechýbalo. Pred pár týždňami by mi chýbalo. Ved vo vode som bola každý deň, no teraz nie. Nemusela som dbať na to, čo jem a koľko toho vypijem. Ach áno, Katie mi prikázala piť čistú vodu a trénerka mi zas zakázala jesť sladké, aby som v plavkách nevyzerala ako šunka v sietke. Piť som pila a jesť taktiež. Nikto mi predsa nebude zakazovať jesť to čo mi chutí.

,,Bola si skvelá." Chválila ma Moly a Ryan sediaci vedľa nej mi tlieskal. Pribehla ku mne s osuškou a ja som sa rýchlo zakryla.

Pozrela som sa na riaditeľa a dvoch trénerov a čakala som čo povedia. Dawsonovci sa usmievali.

,,Ďakujeme pekne slečna Rosburgová. Nám to stačilo. Začiatkom roka sa ozveme vašim pedagógom a možno sa v novom semestri vidíme." Všetci boli vážny a tak nečitateľný. Nevedela som čo znamená to ich možno.

,,Aj my ďakujeme. Dúfam že ostanete na kávu či čaj." Ja som bola stále mimo. Netušila som na čom som.

,,Roxy pridáš sa k nám?" Dívala som sa na dno bazéna.

,,Nie, idem sa prezliecť." Nahodila som falošný úsmev a cupitala som preč.

,,Bola si dobrá Mína, ale obaja vieme, že by si to ešte vydržala." V osuške som si sadla na jeho posteľ a dívala som sa na svoje prsty.

,,Už ma to nebaví. Dedko mi raz povedal, že raz sa dostanem do toho štádia, keď plávanie nebudem pokladať za svoj život ale za môj koníček. Neverila som mu, vysmiala som ho so slovami, že sa to nikdy nestane, ale mal pravdu. Prečo som celé tie roky plávala, keď som mohla robiť čokoľvek? Ved vo všetkých iných športoch som drevo. Celý môj život na strednej sa točí o plávaní." Nadýchla som sa.

,,Roxana, Ideš plávať! Buď pripravená!" Napodobňovala som hlas trénerky. ,,Premeškala som toho dosť veľa."

,,Mína, tvoj dedko bol múdry človek, ale sama dobre vieš, že keby si bola pozvaná na párty, tak by si sa zabávala len na silu. V ruke by si mala pohár šampanského a dívala by si sa na oblohu s otázkou Čo tu robím? Toto nie som ja." Ľahla som si na chrbát a premýšľala som nad tým.

,,Včera to bolo našich prvých dvadsaťštyri hodín, čo sme po sebe nekričali."

,,Tak dnes ti sľubujem ďalších dvadsaťštyri hodín. Vieš čo? Dnes budeme robiť to, čo chceš ty. V hornom šuplíku mám kreditku. Kúp si šaty na Silvesterskú zábavu." Páčil sa mi jeho nápad. Nemyslím tým tie nákupy, ale možnosť robiť na svoje osemnáste narodeniny hocičo.

,,Beriem ťa za slovo, ale na tú zábavu nepôjdem."

,,Ale pôjdeš. David ťa pozve a bude tým najšťastnejším človekom večera." V jeho hlase bolo počuť smútok.

,,Tak fajn. Presvedčil si ma." Išla som do kúpeľne a vyfénovala som si vlasy. Neskôr som sa obyčajne obliekla a vyšla som von.

,,Ukážeš mi tú galériu." Pre istotu som prehovorila až pred domom.

,,Nie. O ulicu ďalej mám zaparkované auto. Dôverujem ti. Kľúče budú v zapaľovaní." Už dlho som nešoférovala, ale hovoriť som mu to nechcela.