On a Ona [DOKONČENÉ]

14. Kapitola

,,Čo tu robím? Dobrá otázka. Sľúbil som ti prekvapenie a to sa stane práve dnes večer." Síce som bola nahnevaná na Katie, zasmiať som sa dokázala.

,,David, ja myslím, čo robíš v Kanade. Tu, pred mojou školou." Rukami som začala rozhadzovať naokolo.
Podišiel ku mne dosť pomaly.

,,Semester sa pre mňa skončil a mám tu brigádu. A navyše som ťa chcel vidieť." To bolo zlaté. Dal mi rýchli bozk a ja som sa roztápala.

,,Neskočíme na obed?" Pozrela som sa na hodinky. O pár minút malo zvoniť na poslednú hodinu.

,,Mám ešte dejepis. A neskôr idem do kaviarne. Ale večer mám čas." Ponúkla som sa a on s úsmevom na mňa vyvalil detaily. Bola som ohromená. Dohodli sme sa na večery o siedmej. Potom sme už museli ísť na hodinu.

,,Odpovedať pôjde pán Jack." Nebol s toho nadšený, ale išiel. Na prvú otázku poznal odpoveď.

Vo vrecku mi zavibroval mobil.

K: Mrzí ma to :( chcela som len aby sme si to užili. Viem, že máš rada slnko a vtedy si šťastná.

R: Nemala si, ale ďakujem ti za to. Bolo mi fajn až na ten alkohol.

K: Predstav si, že o rok budeme aj my dve na tej univerzite. Budeme bývať na jednom intráku v jednej izbe. Už sa teším.

Ako mám povedať niečo svojej najlepšej kamarátke, keď si to ešte ani sama nechcem priznať?

R: Aj ja sa teším :)

K: Hneď po tom rande ťa čakám pri mne ;)

,,Môžete sa všetci utíšiť?! Jack, máte B." Vydýchol si a posadil sa predo mňa. ,,Varujem vás všetkých, že každú hodinu skúšam." Skúša každú hodinu.

,,Otvorte si knihu na 37 strane a...." Bla Bla Bla. Už som nevnímala. Tešila som sa na večer a na Davida.

Po škole som si išla najprv niečo na večer kúpiť. Chcela som Davida ohúriť a nie vystrašiť. A mám pocit, že nič z môjho šatníka by ho neočarilo. Práve naopak.
Keďže Katie nenakupuje rada, pre mňa sa obetovala. A obetovala sa aj Bianca. V treťom obchode a zo žiadnym sexy kúskom som ľutovala, že som zo sebou volala obe. To čo sa páčilo Biance, nazvala Katie ako odev pre mníšky. A to čo mi vybrala Katie, Bianca okomentovala jednoducho, vraj nejdem do striptízového baru. A tak som ostala pri čiernej sukni a bielom jednoduchom tričku. Ostala som pri nízkych čižmách a utretila som viac ako som plánovala. V poslednom obchode som sa skoro rozrevala, keď som predavačke dala moje posledné peniaze. Kto to nezažil, nepochopí.
Po nákupoch, celkom zničená, vyšťavená a hlavne chudobná ako kostolná myš, som zašla do kaviarne. Bianca mala smenu až o hodinu po mne, tak len vysedávala pri jednom z mojich stolov a pomaly pila kofolu. Celý čas sa na mňa usmievala a rozprávala niečo o tom, že konečne sa aj na mňa usmialo šťastie.

,,Môžeš s tým už prestať? Už si rovnaká ako Katie." Potichu som ju okríkla a zaslúžila som si od nej nepekný pohľad.

,,Toto si prehnala. Idem obsluhovať." Vytratila sa do kuchyne.

Pozrela som sa von oknom. Našťastie nesnežilo ale schyľovalo sa k tomu. Na chodníku oproti kaviarni som si všimla Ryana.
Čo tu ten robí? Prečo neostal v Kalifornii?!
To čo urobil ma prekvapilo, pretože mi jemne zakýval. Akoby chcel vedieť, či som si ho všimla. Ved kto by si ho nevšimol. Na sebe mal čierne s krátkym rukávom tričko a jednoduché džínsy. Okolo krku mal fotoaparát. Vonku mrzlo, no on bol oblečený ako keby sme boli v Kalifornii. Cvok. Na jeho dosť divné gesto som len nadvihla obočie a vytratila som sa za Biancou.