On a Ona [DOKONČENÉ]

31. Kapitola

,,Prečo sa nemôžeš tešiť so mnou? Aspoň raz, prosím." Bolo mi do plaču, no nemohla som sa pred ním rozplakať.

,,Tešil som sa za každú tvoju vyhratú súťaž! Za každý deň, keď si plávala a vynorila si sa ako víťazka. Za každú príležitosť, ktorá sa ti kedy naskytla. Ale najviac som sa tešil zo dňa keď som ťa prvýkrát videl." Akoby mi to vyčítal. Ved ja som ho nenútila.

,,Tak sa teš aj teraz."

,,Teším sa keď si šťastná! Si šťastná a zrazu som šťastný aj ja. Neviem ako to je možné, ale je to tak. Robíš moje dni lepšími a krajšími. Nehovoriac o tom, že si moja inšpirácia. Si moja múza, ktorú som nikdy nemal a tak dlho som ju hľadal. Si moje všetko."

Stopni ho! Stopni ho Mína, inak to neskončí dobre! Bože vylieva si tu srdce a ja som ho podviedla. Áno, to mu povedz. To ho zastaví.

,,Včera som sa vyspala s Davidom." Sklonila som hlavu, pretože jeho sklamanie ma ničilo. Ja som ničila jeho a vlastne všetko a všetkých tak ako vždy.

,,Čo si povedala? Asi som zle počul." Zahľadela som sa mu do očí a jeho pohľad bol tak mäkký a zranený.

,,Ja a David sme sexovali. Mala som sex."

Mlčal.

Stále mlčal.

Prečo mlčal? Mal mi vykričať do tváre, že ma neznáša. Že ma nenávidí.

,,Prvýkrát si sa mala milovať a nie sexovať. A možno bol tvoj prvý ale nemusí byť posledný." Zmizol. Odišiel. Vyparil sa a už ho nebolo.

Našťastie sa mi to podarilo no netešilo ma to.

,,Roxy, niekto ťa tu čaká. Môžeš odísť skôr." Od Charlieho ma to prekvapilo. Nikdy ma nepustil ani o minútu skôr a nie že o 24 minút.

Vrátila som sa a pri pokladni ma čakal David s kávou v ruke. Zhováral sa s Biancou. Začala som si dávať dolu zásteru.

,,Ahoj David. Končím až o 23 minút." Pre istotu som sa pozrela na hodinky, aby som bola presná.
,,Roxy." Potešil sa, že ma vidí a pobozkal ma pred Biancou. ,,Hodil som reč s tvojim šéfom a nevidí v tom problém. Navyše mama varí večeru tak by sme nemali meškať." Zásteru som položila na pult a nie len mne ale aj Biance zmrzol úsmev.

,,Čo? Večera s tvojou mamou?" Brnkol mi po nose a podal mi kávu.

,,Chcem ťa predstaviť aj otcovi pokladík. Vieš mám dvoch rodičov." Doslova si ukradol pusu, chytil ma za ruku a išli sme preč. Vzal mi kabát a pomohol mi ho obliecť. Ešte rýchlo som zamávala Biance a tá mi ukázala oba palce hore.

,,Prepáč, to som nemyslel tak ako to vyznelo." Silno som sa usmiala.

,,To nič. Nič sa nestalo." Naše spojené prsty vopchal do svojho vrecka a mne hneď bolo teplejšie.
,,Ryan mi raz spomínal tvoju situáciu a mrzí ma to."

,,To nemusí. Stalo sa a ja som tu." Nechcela som hovoriť o svojej minulosti. No, hovoriť by som hovorila, ale nie s Davidom.

,,Zvláštne, spomenul aj toto." Nechápala som, no nepýtala som sa.

,,Povedz mi niečo o tvojich rodičoch." Zamyslel sa. Chcela som byť pripravená a vlastne som chcela byť aj lepšie oblečená a upravená, no nepodarilo sa mi to.

,,Môj otec je uznávaný právnik a mama psychologička." Táto veta mi stačila a pochopila som, že budú iný ako rodičia Ryana.

,,Pracujú od nevidím do nevidím a ja som jedináčik. Nemajú na mňa čas a vlastne ani na seba. Snažia sa byť úžasnými rodičmi, no najskôr by sa mali stať úžasnými ľuďmi. Chcú odo mňa nemožné. Hrať basketbal najlepšie, na univerzite byť najlepším a stretávať sa s najlepšími ľuďmi. Očakávajú odo mňa nemožné a moja odozva je nulová." Akoby bol zo seba sklamaný.