On a Ona [DOKONČENÉ]

42. Kapitola

,,Dnes milí moji študenti k nám prišli listy z univerzít pre tých z vás, ktorí ste sa hlásili na športové univerzity. Prišli nám odpovede." Toto som neznášala. Riaditeľ to robil každý rok. Každý rok takýto čas s povolením nás študentov mohol uverejniť do rozhlasu prijatia a aj tie horšie odozvy. Ja som nesúhlasila. Ak mám zlyhať na plnej čiare, tak nech o tom viem len ja.

Začal čítať mená a následne aj prijatie. Naomi samozrejme prijali na univerzitu do Kalifornie. Veď ako inak. Aj ja som jej zatlieskala. Úprimne som sa tešila s ňou. Našťastie vzali aj Blair a ďalšiu skupinku roztlieskavačiek a športovcov na rebríčku obľúbených číslo jedna až päť. Závidela som im. Od teraz mali len dve povinnosti. Nezbabrať maturitu a užívať si život.

Boli tu aj takí, ktorí neuspeli. Niektorým sa dodatočne ozvú, no percento prijatia bolo stále malé. Na moje prekvapenie som nepočula prijatie Katie ani Jacka. Veď Katie snívala celé roky o tom, že raz bude študovať na univerzite v Kalifornii. No zmenila ich a mne nič nepovedala.

Ja som mala hlavu položenú na lavici a snažila som sa dospať noc. Už týždeň bývam v kaviarni a spím na starej nepohodlnej sedačke. Takže v kaviarni pracujem od piatej až do záverečnej. Katie s Jackom chodia do kaviarne až pričasto. Chápem ich, majú o mňa strach a aj ja sa o seba bojím.

,,Poprosím všetkých, aby ste si prišli po listy a aj slečnu Rosburgovú, ktorá bola v New Yorku a nikomu o tom nič nepovedala." Tak toto nemal vôbec spomínať. Našťastie hneď zazvonilo na koniec hodiny a ja som vyletela z triedy ako prvá. Katie s Jackom ma dobehli pri skrinkách. Práve som si do nej dávala knihy.

,,Tak takto to od teraz bude? Všetko sa budem dozvedať verejne cez školský rozhlas?" Jack ju držal za ruku a obaja sa na mňa dívali.

,,Hovorí tá, ktorá mi nepovedala, že zmenila plány s univerzitou?" Obe sme boli urazené.

,,Lenže New York je niečo úplne iné ako moja, vlastne naša zmena univerzity." Od svojej polovičky si vyslúžila pusu na čelo.

,,Povedala som ti to." Ukázala na mňa prstom.

,,Povedať, mám strach, že hovoria o mne, nie je to isté ako povedať že sa na teba prišli pozrieť až z New Yorku! Je v tom veľký rozdiel!" Robila až prehnaný cirkus.

,,Fajn, prepáč, že sme sa zle pochopili a o mojom neúspechu nemal nik vedieť. Spokojná?" Zavrela som skrinku a oprela som sa o ňu.

,,A vy ste sa prečo rozhodli zmeniť plány." Prv sa pozreli na seba a usmiali sa na seba.

,,Ešte mám čas." Pošepkal jej, no počula som to.

,,Ale ale, čo to tu máme. Dopis pre slečnu Rosburgovú z Kalifornie a New Yorku." Naomi nimi mávala čím zaujala celú chodbu.

,,Naomi, daj mi ich. Sú moje." Prv namietala, no Jack jej ich vytrhol z ruky.

,,Otvor si ich. Počuješ?! Otvor si ich tu a teraz!" Mala som podozrenie, že ich už čítala, lenže obálky neboli poškodené.

,,O-tvor. O-tvor!" Začali skandovať všetci na chodbe a ja som nemala na výber. Otvorila som obálku z New Yorku a prečítala som si len adresára.

,,Neprijali ma, šťastná?" Všetci mlčali. Už ma nebavili tie jej hry, z ktorých ona vyšla vždy ako víťazka.

Vythla mi obálku z ruky a vytiahla list. Obledla. Jej tvár doslova po prečítaní pár riadkoch stratila farbu.

Tentoraz jej list vzala Katie a začala jačať ako zmyslov zbavená. ,,Z radosťou Vá-" Nemusel ju už nik počúvať ďalej. Všetci začali tlieskať a Katie sa na mňa vrhla.