On a Ona [DOKONČENÉ]

29. Kapitola

Tri dni. Presne toľko som sa vyhýbala Davidovi a tak trocha aj Ryanovi. Celé dni som radšej bola v kaviarni s Biancou a Charliem. Neuveríte, ale dovolil mi oslovovať ho krstným menom.

V kaviarni som sa s Ryanom rozprávať nemohla, čo bolo skvelé. Ryan si nič nevšimol, alebo aspoň nič nepovedal.

,,Už sa ti ozvali z univerzity?" Utierala som taniere. Bianca mala občas blbé otázky.

,,Jasné. Ponúkli mi štipendium, byt v kampuse a výhodné termíny prednášok." Sršala zo mňa irónia.

,,Oni sa ti ozvú. Len im potrvá kým si uvedomia koho videli plávať." Podala som jej tanier a dala ho na kopu čistého riadu.

,,Mala si už niekedy pocit, že to čo robíš nie je správne?"

,,No ani nie." Jasné mala len 17 rokov. Mala som sa pýtať niekoho staršieho.

,,Idem rozniesť objednávku." Prestala som umývať riady a z vrecka som vybrala mobil.

3 zmeškané hovory od Davida a jedna hlasová správa.

,,Ahoj Roxy, dúfam, že sa medzi nami nič nedeje. Mám pocit, že sa mi vyhýbaš. Ak by si súhlasila, tak by sme mohli ísť do kina či ku mne domov. Len zavolaj a dohodneme sa. Mám ťa rád." Do očí sa mi hrnuli slzy.

Vytočila som jeho číslo a on hneď po prvom pípnutí zdvihol.

,,Ahoj." Pozdravila som a utrela som slzy.

,,Ahoj Roxy počúvaj ma. Asi som na teba šiel prirýchlo. Dávam ti čas, koľko len chceš."

,,Večer ak chceš by sme sa mohli stretnúť. Pri tebe ak to nebude vadiť."

,,Fajn, v pohode. Budem ťa čakať. Vieš kde bývam? Jasné že vieš."

,,Tak večer." Rozlúčila som sa a zložila som. Do konca smeny chýbala len hodina. Potrebovala som si premyslieť čo mu poviem.

Premýšľala som, že by som sa s ním rozišla. Lenže bol to David Grand, chlapec, o ktorom som snívala roky. Lenže keď tu bol, tak tu len bol. Moje srdce neposkočilo tak ako pred rokmi keď som ho videla na chodbe. Či keď sa ku mne prihovoril a zbieral mi zo zeme knihy.
Takže som sa už netriasla. Ani si neurobila hanbu. Ani nekoktala, nestratila reč či nevyrazil mi dych. Do riti, veď ja som bola po celé tie roky len zaslepená.

No vidieť a počuť Davida recitovať v školskom predstavení Shakespeare bolo na nezaplatenie. To bol ten zlomový bod keď som si povedala, že on, David Grand, je ten správny chalan.

Lenže už som si to nemyslela. David bol úžasný chalan a človek. Predstavoval všetko po čom som túžila. Mal všetko čo chcelo každé dievča. Lenže nebol na priečke číslo jedna ale na priečke číslo dva, čo sa týka obľúbenosti.

Nebolo to fér. Ryan bol posledný človek, od ktorého by som si to myslela. Mal dobré myšlienky, postrehy, názory a navyše mal jasno vo svojej budúcnosti.

Nebolo to fér.

Nebolo fér, že k Davidovi som viac ako kamarátstvo necítila.

A nebolo fér, že k Ryanovi som cítila viac.

Nie, nikdy som ho nenávidela. Podľa mňa by sme nemali hovoriť rodičom, kamarátom, súrodencom ani najväčšiemu nepriateľovi že ho nenávidíme, pretože sa môže stať hocičo, a slová by sme späť už vziať nemohli.

,,Čo mu chceš povedať." Práve keď som šla vyniesť smeti ma musel zastihnúť.

,,Neviem."