On a Ona [DOKONČENÉ]

34. Kapitola

Na tretie zatrúbenie z vonka som už začala reagovať. ,,Stopni to." Prikázala som Biance a tá dala pauzu. Pozerali sme Love Rosie.

Postavila som sa k oknu a odtiahla som záclonu. Trúbenie išlo z Davidovho auta. ,,Do kelu. Už sú štyri?" Jedna z nich zapla svetlo a moje oči trpeli.

,,Pol piatej. Fajn, idem sa domov  prezliecť a vidíme sa na párty." Bianca bola kľudná. Vôbec jej ten čas neprekážal. ,,No čo, ja si nedám make up ani do vlasov nátačky." Mávla nám a odišla.

David mi mávol a ja som mu zakývala a rukou naznačila nech minútku počká.

,,Katie, ako si vedela, že miluješ Jacka." Hovorila som rýchlo, pretože som sa ponáhľala.

,,Prečo sa pýtaš?" Pretože nemám matku, s babkou o tom odmietam hovoriť cez telefón a ty Jacka miluje. Tak koho iného sa mám pýtať?

David opäť zatrúbil a ja som si vzala kabelku. ,,Večer sa musíme stretnúť. Jasné?" Musela som sa uistiť. Hlas sa mi triasol.

,,Jasné. Tak večer." Mávla mi a ja som utekala do auta.

,,Prepáč, že meškám, ale nejak sme sa s babami pozabudli." Hľadala som vhodné slová.

,,To nevadí. Nič sa nestalo." Mal pokojný tón hlasu.

Jasné, zabudla som, pri kom v aute sedím. A kto čakal polhodinu. Ryan by ma zaškrtil jak hada. Nečakal by ani minútu a surovo by odišiel. Lenže toto bol David na míle vzdialený od Ryana.

David mal spôsoby, poznal slušné správanie a mal ma rád. Ryan narozdiel od neho nemal žiadne spôsoby, nepoznal slušné správanie. Ved hovoril drsný sex a nie milovanie. Nadával a celé dni by preležal v posteli s nejakou blondínkou, ktorej meno by zabudol. Ale jedno mal s Davidom spoločné. Obaja ma mali radi. Do riti! Ryan ma má rád a ja s tým nič nerobím. Som hrozný človek. Som sebecká a veľký egoista.

,,Už som nám rezervoval izbu v hotely, aby sme to nemali ďaleko." Pozrela som sa naňho. Už nemal briadku.

,,Prečo si sa oholil." Dotkla som sa ho aby som sa presvedčila.

,,Nemám rád briadku. Je to pre ľudí z ulice a nie pre mňa. Navyše sa ti briadka nepáči." Urobila som grimasu.

,,A to ti kto povedal?"

,,Ryan, raz si mu to vykričala do tváre. Pamätám si na ten deň. Bol som tam." Prečo si na niektoré veci nepamätám? Prečo zabúdam na veci spojené s Ryanom? Prečo? Stavím sa o hocičo, že včera by som si na to pamätala.

,,V januári zas odídeš?" Pozrel na mňa smutne. ,,Myslím tým, že semester začne tak ako aj mne vyučovanie?"

,,Áno, tak isto. Ale ani sa nenazdáme a ja zas prídem. Navyše o rok budeš na univerzite aj ty." Ďalej sledoval cestu.

,,Ja som si veci už vzal, počkám ťa na chodbe." Odomkol dvere a ja som hneď išla hore do jeho izby.

Z vešiaku som si vzala svoje šaty v igelite, topánky a kabelku. Do ruksaku som si vzala pyžamo a pár malovatiek. Po schodoch som šla pomaly a potichu.

,,Už som ti povedal čo si o tom myslím. Svoje rozhodnutie som nezmenil." Stála som už na poslednom schode. Tie hlasy išli z kuchyne.

,,Ani ju nepoznáš. Je tak veľmi múdra a šikovná. Tvrdo pracuje a pláva." Chytila som sa za hlavu. Oni hovorili o mne. Posunula som sa bližšie k stene.

,,Nemá spôsoby a ani pôvabnú rodinu, vlastne ona nemá žiadnu rodinu." Tie slová boleli.

,,Otec, ani mama nebola podľa predstáv starých rodičov a si s ňou."

,,Nebudeš s ňou a basta. Toto je moje posledné slovo, či sa ti to páči alebo nie." Sklonila som hlavu.

,,Otec, ja Roxy milujem a nikto s tým nič nespraví." Nevedela som čo mám robiť. Keby bolo možné tak sa snažím vypariť a už nikdy sa neukázať.

Raz mi už David povedal, že ma miluje ale to som mala pocit, že to hovorí iba kvôli sexu a vyhnutiu sa otázke. Lenže on to teraz povedal svojmu otcovi. Och bože! Jeho otec ma nikdy nevidel a už si myslí, že mám zlé spôsoby. Vlastne on si to nemyslí, on to jednoducho vie. Nie je to fér. Nie je fér že David ma miluje.

Počula som kroky a rýchlo som utekala do auta. Podarilo sa mi ísť potichu, pretože David sa nič nepýtal.

,,Odkiaľ si mal kľúče?" Nevedela som čo mám hovoriť.

,,Kľúče si nechala v zapaľovaní." Buchla som sa do hlavy. ,,Nič sa nestalo. Auto je v poriadku." Ryan by mi už vážne vykrútil krk.

,,Si úžasný." Vzal moju ruku do tej jeho a pobozkal mi ju.

,,To ty si."

O pár minút a pár blokov zastavil pred luxusným hotelom. Jeden pán mi otvoril dvere a z kufra nám vzal veci.

,,Dvanáste poschodie, posledná izba. Utekaj poklad."

Ako na povel som išla privolať výťah.

,,Roxy! Čakaj nás." To už ku mne šprintovala Katie s Jackom. Objala ma akoby sme sa nevideli niekoľko rokov.

,,Proste som to cítila. Cítila som, že je ten správny." Pošepkala mi a ja som bola opäť zmätená. Prečo som sa nevyznala vo vlastných citoch?

,,Vidíme sa večer Roxy. Rozlúčte sa a Katie si ukradnem." Potiahol si ju k sebe a pobozkal ju. Ja som sa so slzami v očiach zasmiala.

O pár minút sme boli v izbe. Bola tam jedna manželská posteľ, takže som už vedela čo bude David očakávať.

,,Volal mi Ryanov doktor. Jeho stav sa mení. Raz je horu a raz zas dole. Snáď sa uzdraví." Neviem na čo mi to vešal na nos.

,,Takže sa už prebral?" Mala som s toho radosť.

,,Ešte nie, ale vraj to bude mať následky." Zo zadu ma objal a pobozkal.

,,Ak chceš, tak sa vyspi. Ale o hodinu nech si dole v mojej spoločnosti." Usmiala som sa. Hodina mi stačila akurát tak na moju úpravu.

,,Vidíme sa dole." Povedala som sladko a on si vzal oblek a zamkol dvere.

Nemala som čas. Osprchovala som sa a vo vlasoch som mala nátačky. ,,Predpokladám, že nechceš, aby som ťa videl skôr ako David." Bola som rada, že ho počujem.

,,Len zostaň. Začínal si mi chýbať." Hovorila som radšej so smiechom.

,,Nebodaj ma začínaš mať rada." Díval sa na môj odraz v zrkadle. Ja som sa jemne líčila. Šaty som už mala a na nich som mala župan.

,,Kto povedal, že ťa nemám rada." Postavil sa a bol kus nahnevaný, ale teraz prečo to som netušila.

,,Kto do frasa sa má v tebe vyznať? Raz mi povieš, že ma neznášaš a nenávidíš, a teraz mi povieš, že ma máš rada. Ako si to predstavuješ?!" Mal skákať dva metre od šťastia a nie ma vypočúvať.

,,Vypadni!" Poslúchol. Dala som si dole nátačky a za svoju hlúposť som chcela plakať. No nemohla som.

Vyzliekla som si ten jemný hotelový župan a cítila som sa byť pekná. Zrkadlo mi to len potvrdilo. Privolala som si výťah a zviezla som sa na prízemie.

O chvíľočku budeme mať koniec :) :*