On a Ona [DOKONČENÉ]

19. Kapitola

Sedela som na tvrdej posteli a pohľadom som skenovala stenu. Všade naokolo boli obrovské plagáty, či už na zrak alebo sluch. Na sebe som mala sivé tepláky a v ňom zastrčené biele tričko.

,,Netvár sa tak. Už to nie je normálne." Katie bola vážna. Dokonca mi pripadala ako moja mama.

,,Má pravdu." Ešte aj ten kvôli ktorému som tu sedela jej v tom pritakal.

Ja som mlčala. Až keď do miestnosti vošiel doktor, dokázala som zdvihnúť pohľad od zeme.

,,Dobrý deň Roxana." Na Katie sa usmial. ,,Katie ma oboznámila s vašim problémom a chcem aby ste vedeli, že aj keď nie som vašim obvodným doktorom, všetko ostane medzi nami. Katie musím ťa požiadať, aby si nás nechala samých." Keď to dopovedal tak Katie ostala v šoku.

,,Ale strýko." Začala no on jej to prekazil a vyhnal ju vonku do čakárne. Áno, moja najlepšia kamarátka ma pre istotu zobrala na kontrolu k jej strýkovi.

Keď opustila miestnosť, jej strýko si sadol na stoličku oproti mne.

,,Tak Roxana, s kým sa rozprávaš?" Mal mi skontrolovať zrak, vziať vzorku krvi, popočúvať ma a nie sa ma pýtať niečo čo som mu ja nepovedala ale Katie.

,,Klam inak skončíme na psychiatrii." Mala som sto chutí mu povedať, že nie som sprostá a viem to aj bez neho, no potom by mi doktor neveril.

,,Ja som Katie povedala, že som telefonovala. Jednoducho mi neverí. Ja za to nemôžem." Vydýchol si a pozrel sa na hodinky. Už štyri hodiny som tu sedela a vyšetrovali, či som kompletná.

,,Tak dobre, ale predpíšem vám tabletky. Možno to zmierni váš, ehm problém."

Prečo ma nazval problemom? Ved to nie je problém. On nie je môj problém.

Postavil sa k stolu a začal niečo čítať z mojej karty. ,,Sluch je v poriadku. Váš zrak sa zhoršil. Mali by ste opäť nosiť okuliare. No a čo sa týka vašich pľúc, už to nie je čo to bývalo. Nestalo sa vám v posledných týždňoch počas plávania niečo nezvyčajné?" Hneď som mala pred očami včerajšok.

,,Pripraviť sa, pozor, štart!" Všetky už skočili do vody, len ja som sa bála, že to nezvládnem. Ryan sedel medzi divákmi a dokonca aj David.
No skočila som do ľadovej vody a plávala som. Moje pľúca bažili po kyslíku, no ja som bola sebecká a ešte som sa nevynárala. Nepamätám si z toho veľa. Viem len, že ma niekto vyťahoval z vody a ja som sa najskôr začala dusiť a konečne som mala kyslík. Bolo ho tak veľa no ku mne sa ho dostávalo minimum.
Po pár rovnakých otázkach typu či som v poriadku a čo sa mi tam dole stalo, mi Ryan povedal, že som sa z miesta skoro ani nepohla. Katie kľačala na kolenách a plakala. Ona plakala kvôli mne? Ten ktorý ma vytiahol bol David. Ryan len kričal, že som mohla zomrieť alebo si inak ublížiť. Nechcela som mu vravieť, že ja som zomrela už dávno.

Pozrela som sa mu do očí a klamala som. ,,Nie. Všetko je po starom." Zapísal si to.

,,Plávanie by ste mali obmedziť inak vás to zabije. Pľúca sú slabšie a opotrebované. Radim vám, aby ste neplávali pokiaľ sa váš zdravotný stav nezlepší."

Stále som sa naňho dívala a želala som si, aby pri mne nebol Ryan. No nevidela som ho ani nepočula.

,,Katie nehovorte nič. Nechcem aby sa to dozvedela od vás." Vlastne som nemala v pláne povedať jej to. Ani jej ani nikomu inému.

,,Cez sviatky si oddýchnite a neskôr sa mi príďte opäť ukázať." Opäť som prikývla.

Podal mi vypísaný recept a ja som ho s úsmevom prijala. Keď som vyšla von, tak pri prvom smetnom koši som ho pokrčila a zahodila.