On a Ona [DOKONČENÉ]

50. Kapitola - Epilóg

,,Kam mám odbočiť." Mapu som otáčala na všetky strany, no nemala som tušenie kde sa nachádzame. Z bytu sme vyrazili pred dobrou hodinou a ja som bola navigácia. Už asi pol hodinu som bola stratená. Hovorila som doľava a doprava keď som to uznala za vhodné.

,,Mína? Doľava? Doprava? Rovno?" Mlčala som.

,,Neviem." Zamrmlala som a sklonila som hlavu.

,,Ako?" Skríkol a ja som nadskočila. Auto zastavil na kraji cesty a pozrel sa na mňa.

,,Neviem jasné! Nemám ani šajnu kde sa nachádzame!" Mapu som pokrčila a hodila som ju naňho.

,,Si mizerná navigácia!"

,,Keby si ty zaobstaral GPS tak ako si sľúbil tak by sme neboli v tejto diere!" Vonku bolo snáď sto stupňov.

,,Takže to všetko je moja vina?!" Otvorila som dvere a vystúpila som z auta. On urobil to isté.

,,Áno tvoja vina! Vždy všetko pokazíš a potom to hádžeš na mňa!"

,,Tak prepáč, že som chcel mať dnešný deň dokonalý! Už týždne rozmýšľam kam ťa vezmem na výročie aby som ti urobil radosť! Ale načo keď vždy všetko pokazím! Prepáč, že JA som držal v ruke tú mapu a len tak z ničoho nič som sám seba navigoval!" Pán urazený si ešte aj kopol do kolesa.

,,Si idiot!" Kráčala som preč.

,,Či si to povedala?" Išiel ku mne bližšie.

,,Si ten najväčší idiot pod slnkom! Si idiot, idiot, idiot! Neznášam ťa!" Vrazila som mu jednu a jeho to neprekvapilo. Už si na to zvykol. Či chcel alebo nie.

,,A ty si nemožná! Si nemožná! Ak sa ti niečo nepodarí na prvý raz tak to ani nedokončíš! Nie je to normálne, ty nie si normálna!"
Kráčala som od neho preč. ,,Kam ideš?"

,,Prajem ti skurvene krásne výročie. Snáď si si ho užil! Ty idiot!" Dala som si dole šaty a ostala som v červených plavkách.
,,Len si choď! Neznášam ťa!" Sadol si do auta a vyštartoval preč. Cesta bola tak suchá a on tak šikovný, že ma zaprášil.

Kráčala som necelú hodinu keď som už umierala. Vlasy som mala v drdole a želala som si zimu a dážď. Za celú hodinu neprešlo žiadne auto. Ale tešilo ma, že Ryan niekde blúdil.

Pred križovatkou doľava či doprava som si ľahla na trávu a slnko ma pieklo. Kráčala by som aj ďalej lenže vedela som že by sa pre mňa vrátil a zabilo by ho keby musel ísť na oba smery.

Každý deň sme sa hádali. Nebol deň keby sme na seba nekričali alebo nezvýšili hlas. V škole sme sa od seba nevedeli na prestávke odlepiť. Ak sme boli pohádaný tak sme na chodbe okolo seba prešli tak akoby ten druhý neexistoval. Občas sme sa zvykli udobrovať. Áno, mal pravdu. Sex s ním bol úžasný.

Počula som ako pri mne zastavilo auto. Ten hajzel z auta ani nevystúpil. Čo sa bál, že dostane úpal? Výročie sme sa rozhodli oslavovať v júli. Od školy sme mali pokoj a bolo teplo takže sme mohli ísť na pláž či na piknik. No bol to náš prvý rok a nedošli sme ani len k civilizácií.

,,Mrzí ma to Mína, ale keď niekedy si tak protivná a nedá sa to s tebou vydržať."

,,Protivná som v tedy keď to robíme v posteli, v sprche, na kuchynskej linke, v učebni alebo na iných miestach?"

,,Nechcel som. Ak si hneď nastúpiš tak urobím čo len budeš chcieť." Rada by som sa postavila lenže som mala asi úpal.

,,Trhni si. Čakala som, že pôjdeme do nejak reštaurácie a do kina. No namiesto toho tu trčím a potím sa a smrdím a asi mám úpal. Nedokážem sa ani pohnúť." Vystúpil z auta a išiel ku mne.