On a Ona [DOKONČENÉ]

47. Kapitola

Nemohla som uveriť vlastným očiam. Na všetkých obrazoch som bola ja. A teraz si v tej galérii predstavte všetky obrázky, ktoré som pridávala hore nad kapitoly

Bolo zvláštne, že na všetkých som vyzerala krajšie než som v skutočnosti bola. Chytila som sa za srdce a Naomi s Biancou ma chytili za ruku.

,,Musím ti povedať, že som ti verila len na 99% ale toto nie je normálne." Šepkala Katie a sledovala všetky obrazy.

,,Choď za ním a porozprávaj sa s ním. Určite ťa spozná."

,,A čo mu mám povedať?" Panikárila som.

,,Čo tak ahoj? Nič ním nepokazíš." Povedala s úsmevom a žmurkla na mňa. Aj naposledy mi to povedala a dopadlo to celkom dobre.

Chalani pratali sklo a ja som kráčala za ním. Práve robil rozhovor do nejakých novín.

,,Čo si želáte?" Spýtal sa ma nejaký muž dosť vážne.

,,Chcem sa porozprávať s Ryanom." Musel byť slepý keď si tú podobu nevšimol. Buď si nevšimol mňa a obrazy, alebo som sa fakt nepodobala.

,,Pán Dawson teraz nemá čas." Pozrel sa na naňho a znova na mňa.

,,Ja počkám." Bola som odhodlaná rozprávať sa s ním.

,,Pán Dawson nemá a ani nebude mať na vás čas. Prosím opustite galériu inak na vás zavolám ochranku." Určite som nevyzerala ako psychopatka, ktorá ho chce zabiť. Za to, že som tričko mala oliate šampanským som nemohla.

,,Len minútku." Už som prosila.

,,Čo sa tu deje?" Konečne mi začal venovať pozornosť. Usmial sa na mňa a ja som nevedela ani to ako sa volám.

,,Dobrý večer." V tú sekundu som chcela byť hluchá.

,,Ahoj." Povedala som bez dychu a dívala sa naňho.

,,Poznáme sa? Zo školy?" Bol slepý? Vôbec ma nespoznal?

,,Bola som o ročník nižšie. Občas sme spolu mali telocvik."

,,Prepáč, už musím ísť. Rád som ťa videl. Zbohom." Odišiel skôr ako som stihla reagovať.

,,Okej." Otočila som sa a slzy som sa snažila skrývať. Baby vyšli za mnou pred galériu.

,,Rozprávala si sa s ním? Čo povedal? Pamätá si na teba?"

,,Dobrý večer! Povedal mi dobrý večer!" Vrieskala som a plakala.

,,Vôbec ma nespoznal! Nevie kto som! Ja krava som naňho po celý ten čas myslela. Nezabudla som naňho! Na žiadnu jeho hlášku! Ja hlupaňa som si myslela, že ma spozná a možno ma pobozká! Idiot! Kréten! Debil! Grobian!" Jednu barlu som hodila na zem oni ku mne pribehli a objali ma.

,,Ani si nevieš predstaviť ako veľmi nás to mrzí. Keby sme vedeli čo sa stane, tak ťa tu nevezmeme." Snažili sa ma upokojiť no neúspešne. Išli po chalanov a viezli sme s k nim do bytu.

,,Môžte ma odviesť do môjho bytu? Chcem byť sama."

,,Jasné, len si Naomi vezme veci."

,,Chcem. Byť. Sama." Povedala som pomaly a vážne.

,,Samota ti nepomôže."

,,Momentálne je všetko čo mám a čo mi neublíži." Zastavili mi pred mojou bytovkou a vystúpili si všetci z oboch áut.

,,Idem sama." Pozreli sa na toho druhého vedľa seba a prehovoril David.

,,Tretie poschodie. Byt 16 C. Veľa šťastia." Objal ma a Katie sa naňho škaredo pozrela. ,,No čo. Všetci dobre vieme, že svoje rozhodnutie nezmení." Usmiala som sa naňho a cupitala k vchodovým dverám.