12. Kapitola

1.8K 122 2
                                    

V kytici bola zastrčená biela kartička.

,,Prečítaš si to ty alebo mám ja?" Bola nedočkavá a ja nervózna.

Opatrne som vytiahla kartičku a nadýchla som sa. Rýchlo som to preletela očami a keď som dočítala, začala som skákať od šťastia. Kartu som hodila Katie a hodila som sa na posteľ s piskotom.

,,Ďakujem ti za včerajšok. Už dávno som sa necítil tak dobre ako dnes s tebou. Dnes ti budem držať palce a mám pre teba prekvapenie. S pozdravom David." Katie skákala tak ako ja. ,,Fajn ukľudnime sa. Je to len odkaz od Davida Granda!"

~~~

Všetkých som si obzerala. Myslela som si, že vysokoškoláci budú iní ako stredoškoláci. No opäť som sa mýlila. Jedna skupinka sa smiala, druhá si niečo rozprávala. Iný si niečo ukazovali. Všimla som si aj Davida. Smial sa až tak, že búchala do ramena Erika. V druhej som si všimla Iana. Naťahoval si ruky. Bol to cvok. Ryan opäť niečo fotil. Keď sa nám stretli pohľady usmial sa na mňa. Ja som to nedokázala. Nie po tom všetkom čom mi robil tri roky.
Pri ďalšej skupinke ľudí som si všimla nášho riaditeľa a trénerku. Skoro som do niekoho vrazila od šoku, že ich vidím. Čakala som ich tu, ale myslela som si, že ich nezbadám.

,,Dobrý deň slečna Rosburgová. Kedy ste prileteli." Katie ku mne rýchlo pribehla.

,,Musíme sa pripraviť. Mali sme ťažkú noc." Chcela ma odtiahnuť preč, ale riaditeľ ešte pokračoval ďalej.

,,Ak to vyhráte, o rok vás budú čakať. Ak prehráte, budete zapísaná na zozname uchádzačov." Len som naňho zízala. Srdce bilo rýchlejšie ako malo a nevedela som zo seba nič dostať.

,,D-dobre." Povedala som bez dychu.

Riaditeľ sa usmial a opäť pokračoval. Ja som si v duchu nadávala za to, že som sa včera opila. ,,Viem, že v New Yorku je športová univerzita omnoho lepšia a po jej ukončení máte viac možností presadiť sa rýchlejšie v zamestnaní, ale reprezentujete v prvom rade seba a až tak našu školu. Tak to nepokazte." Prikývla som.

Katie ma vytiahla k bazénu. ,,Pozri sa na mňa a počúvaj ma. Prv plávaš s dievčatami. Potom prídu na rad chalani. Neviem pri ktorých musíš vyhrať. Budeš úžasná." Silno ma objala a nejaký tréner začal hovoriť pravidlá. Vlasy som mala zapletené a plavky som mala tie čo vždy. Len Katie urobila pár zmien nožnicami. Na bokoch a bruchu som mala odstrihnuté pásiky čiernej látky.

,,Vítam tu medzi nami Roxanu Rosburgovú, ktorá prišla až z Kanady." Bol tam menší potlesk. Katie tlieskala ako o život. Za meno Roxana som ich chcela zaškrtiť.

,,Pravidlá sú všade rovnaké. Prv si táto pôvabná mladá slečna zapláva s našimi troma najlepšími a najrýchlejšími dievčatami a neskôr s našimi plavcami." Bola som nervózna. Mala som strach. Ešte nikdy som sa takto nebála.

,,Pripravte sa na značky." Katie mi vletela do náruče a to som na tom musela byť veľmi zle.

,,Ty to zvládneš. Mám ťa rada." Opustila ma a všetci sa na mňa dívali. Tie tri najlepšie boli vysoké a chudé. Dokonca pekné a iné ako ja. Nevedela som čo tu robím.

,,Pripraviť sa, pozor, štart!" Všetky štyri sme skočili hlavičku. Mala som pocit, že moje pľúca po včerajšku nezvládajú toľko ako obvykle. Keď som sa vynorila, zistila som, že som tretia.

Musím byť aspoň druhá. Musím! Všetci čakajú, že budem prvá. Vlastne čo si to namýšľam. Čakajú, že budem posledná. Nemám proti nim šancu.

On a Ona [DOKONČENÉ]Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon