On a Ona [DOKONČENÉ]

49. Kapitola

Na druhý deň už neprišiel. Ani deň za ním a ani deň za ďalším. Z nemocnice už nikoho neposlali a ja som bola vyliečená. No vyliečená ako vyliečená. Noha bola v poriadku, takže som mohla nastúpiť na univerzitu, lenže srdce sa stále nedalo dokopy. Prečo láska tak bolí?

Bála som sa objednať si pizzu, pretože som mala strach, že keď otvorím dvere, tak za nimi bude stáť on. Bála som sa chodiť medzi ľudí, pretože ak by som ho niekde zbadala, tak by som mu raz a navždy odpustila. Vrhla by som sa naňho a bolo by po všetkom. K šťastiu mi stačilo tak málo.

,,Nabudúce si napíšeme písomku. Ak budete mať menej než 50 bodov, tak ste skončili. Teším sa na ďalšiu hodinu." Povedal nadšene zo zdvihnutým obočím a vyzeral komicky.

Všetci sme sa postavili a ja som sa obzrela za seba v domnienke, že tam uvidím Katie ako za starých čias. No všade naokolo boli len cudzinci, ktorých som v živote nevidela. V triede sme boli štyridsiati siedmy. Hádajte, kto bol ten nepárny jedinec. Neviem, pretože ja som to nebola. Rozprávala som sa s pár ľuďmi, takže som po univerzite neblúdila sama.

Zvonil mi mobil. ,,Poďme na kávu." Nad Katie malichernosťou som pretočila očami.

,,O dve hodiny mám ďalšiu prednášku. Nemôžem." Presúvala som sa po dlhej chodbe a uhýnala sa debilom, ktorý ma nevideli.

,,Máš plávanie takže nevymýšľaj. A čakám ťa s Biancou v parku univerzity." Hnevalo ma, že poznala naspamäť môj rozvrh. Volávala mi každú voľnú hodinu alebo ma len tak z nudy rovno prepadla a nútila s ňou piť kávu. Občas sme sa hrali, že aj ona chodí na univerzitu, no ona nebola stvorená pre žiadnu univerzitu.

Do kabelky som vložila mobil a išla som do parku. Obe ma tam už čakali a Katie tlačila kočík. Zakývali mi a hneď ako som k nim došla tak ma obe objali a podali mi moju kávu alias kapučíno.

,,Tak čo. Ešte si sa neunudila k smrti?" Obe sa zasmiali a ja som si radšej odpila z pohára.

,,Hahaha. Ste fakt vtipné. Za to, že jednu neprijali na univerzitu a druhá je matkou ja nemôžem." Obe sa na seba pozreli.

,,Vieš, ja by som nemenila. Byť matkou je krásne. Hlavne sa už s Jackom tešíme keď Bruno pôjde na strednú. Ach nech to prejde rýchlo." Vybuchli sme smiechom a pár ľudí sa na nás pozrelo či nám nešibe.

,,Ale nie. Ten krpec je úžasný. Milujem ho viac ako svoj život." Dívala sa naňho a Bruno spal v kočíku.

,,A mňa moja práca baví. Píšem do New Yorkských novín a moja kolegyňa je tu prítomná mamička na plný úväzok." Pozrela som sa na Biancu lepšie.

,,Prijali ťa? Ste kolegyne? Ja odpadnem!" Jasala som a objala som ich. ,,Kedy ste mi to chceli povedať?"

,,Večer na kolotočoch?" Pozreli na mňa a ja som si kusla do pery. ,,Ty si zabudla. Mňa porazí, ona zabudla." Dívala sa na Katie.

,,Tlčiem ti to do hlavy už týždeň. Dnes sú trhy a kolotoče. Ideme tam spolu a poriadne sa zabavíme. Bruno bude s Jackom a Jack bude s kamarátmi. Dáme si do nosa."

,,Tak vy dve určite keď zajtra idete do práce a ja mám celý deň plávanie a volejbal." Zasmiala som sa.

,,Okej tak teda dáme si kus vínka a kus punču. To vyspíme." Pobúchali ma po stehne a potom zvážneli.

,,Ešte naňho každý deň myslíš?"

,,Nie." Hrala som sa s rukami.

,,Nepovedala som o koho sa jedná." Podotkla a ja som sa na nich pozrela.