1. kapitola

1.6K 134 64
                                    

Afrodita: Aww, Percabeeth! A trblietky k tomu...

Apollón: Som úžasný!

Afrodita: Ja som omnoho krajšia, lepšia, trieblietavejšia a naviac viem krajšie spievať!

Apollón: Pfff! Koľká drzosť! Do manželskej poradne, už aj!

Hefaistos: *niečo skladá a montuje* Hmmm...

Demeter: Dajte si cereálie! Sú zdravé! *Papá cereálie*

Hádes: *beží čo najďalej od Demeter a skáče do Tartaru*

Persefona: Mamii! Prestaň! *skáče do Tartaru za Hádesom*

Demeter: Idem za vami, počkajte! *skáče tiež aj s cereáliami*

Hádes+Persefona: *vracajú sa naspäť*

Demeter: *zostáva v Tartare a núti obludy jesť cereálie*

Hádes+Persefona: Jupí!

Hefaistos: *stále niečo montuje* Hmmm...

Afrodita: A toto že má byť môj manžel? *nechápavo ukazuje na Hefaista*

Apollón: DO PORADNE! OKAMŽITE!

Afrodita: Agr...*vrčí ale ide*

Hefaistos: *práve dokončil to čo montoval* O čom je reč?

Zeus: *robí kotrmelce dole schodami*

Hádes: Ako malé decko... počkať, ty si malé decko!

Zeus: *zhadzuje Hádesa z Olympu* Ty tu nemáš čo robiť!

Hádes: Ááá! Aj tak si malé decko! *tresk na zem*

Apollón: HaHa! *záchvat smiechu*

Hádes: No veď teba prejde smiech keď na teba poštvem Demeter s cereáliami...

Apollón: Už som ticho.

Hádes: No konečne!

Apollón: *mrmle si* blbec jeden čierny...

Demeter: *odchádza z Tartaru* Kto chce cereálie?

Apollón: *nasadá do slnečného voza* Prepáč. Práca volá! *uškrnie sa*

Hádes: Mám pocit že Poseidón hovoril niečo o tom že by si dal cereálie. *chichoce sa*

Poseidón: Čože?! *vystrčí hlavu zpod vody*

Demeter: CEREÁLIE!

Poseidón: * skrýva sa do svojho paláca*

Demeter: Tie cereálie sú vodeodolné, len tak mimochodom.

Poseidón: *spláchne Demeter veľkou vlnou na Aljašku* Mrcha!

Hádes: Mám ťa rád braček, vieš o tom?

Poseidón: Ja teba nie. *ponorí sa naspäť*

Hádes: Stáva sa.

Zeus: Ani já ťa nemám rád.

Hádes: Stáva sa veľmi často. *zazerá*

Persefona: No a ja som ním musím žiť! *skáče do Tartaru*

Hádes: Mám pocit že ma tu všetci nenávidia.

Hefaistos: *opäť niečo opravuje* Hmmm...

Afrodita: Keby si nosil ružovú a trblietky ako môj synček Magnus mala by som ťa rada.

Hádes: Kto teraz? Ja alebo Hefaistos?

Afrodita: Ty. Hefaistovi nepomôžu už ani trblietky.

Hefaistos: *stále niečo opravuje* Hmmm...

Hádes: *s nechuťou na seba sype trochu trblietok* Keď mám trblietky budú ma mať radi?

Afrodita: Ehmm...nie. Ale môžeš to skúsiť.

Hádes: *ide na Olymp* Hm...ahoj?

Poseidón: Hanbím sa za teba.

Hádes: ... ... ...

Zeus: SAKRA! VYPADNI!

Hefaistos: Hmmm...*ešte stále niečo opravuje*

Hádes: AFRODITA! DO TARTARU S TEBOU!

Afrodita: Tam je málo ružovej! *zapchá si nos, skáče do Tartaru a maľuje to tam na ružovo*

Hádes: Athéna? Ako dosiahnuť aby ma títo idioti tu začali zbožňovať?

Athéna: *vypočítava zložitý výpočet* Nemožné...

Hádes: *odchádza do podsvetia*

Afrodita: *maľuje Hádesov palác na ružovo*

Hádes: *je na pokraji nervového zrútenia*

Persefona: No konečne! Konečne nejaká zmena! *obsype palác trblietkami*

Hádes *definitívne zomrel a znova ožil keďže je nesmrteľný*

Apollón: HaHa!

Prvých asi šesť (možno viac?) kapitol je naozaj hrozných. Prosím, berte ohľad na to, že boli písané už strašne dávno a nenechajte sa odradiť tým hrozným detským štýlom písania a jednoslovnými vetami, trojbodkami či citoslovciami namiesto pekných viet (možno aj s nejakou myšlienkou, nie: ,,Trblietkyyy!" a ,,Hmmm,") a plnohodnotných rozhovorov.

Rozhovory gréckych bohovWhere stories live. Discover now