Rozhovory gréckych bohov

Levitujúce húsenice a úchylné jašterice

Hestia: *cez rozhlas na Olympe* Skúška! Počujete ma všetci? Dobre! Prejdeme k samotnému odkazu... rozhodla som, že pôjdeme na rodinnú dovolenku! Poletíme lietadlom! Všetko už je vybavené a kufre sú nachystané. Žiadne námietky!

Afrodita: *chytí Áresa za ruku a "nenápadne" spolu cúvajú preč* Možno si nás nevšimne...

Hestia: *objaví sa pri Áresovi a Afrodite* Všetko už je zaplatené! Aj vaše izby! Netuším síce, v akom hoteli máme byť, ani kam letíme, v každom prípade idete s nami.

Afrodita: Ale ja mám... neodkladné záležitosti! Ech... sú veľmi dôležité!

Hádes: Hm...vie vôbec niekto, kam sa vlastne ide?

Apollón: Určite niekam do riti... *má slnečné okuliare, aby nebolo vidno, že plakal kvôli Enielee*

(Clary: No fujky, Enielee.)

Zeus: Mám zákernú náladu, ale to lietadlo možno nezhodím... možno...

*bohovia sa objavia na letisku a keďže sa im nechce prejsť všetkými tými kontrolami, Létó opije smrteľníkov a prídu k najbližšiemu lietadlu*

Hádes: Ahoj, Apollón. Hm, vieš...nech už sú lietadlá akokoľvek skvelé, aj keď podľa skvelé nie sú, ale to je jedno...tvoj slnečný voz je aj tak najlepší.

Apollón: Ja som najlepší a teraz ma už nechaj na pokoji. *vôjde do lietadla sám*

Hádes: *vbehne do lietadla a sadne si k Apollónovi* Nenechám ťa na pokoji! Som tvoj spoločník, tvoj chrobák, tvoj idiot!

Apollón: Buď kým chceš, len odober to "tvoj". *pozrie z okna a Hádesa už ďalej nevníma*

Hádes: *stále pozerá na Apollóna* Zdá sa, akoby tvoj klon bol úplne iný, ale v skutočnosti bol úplne rovnaký ako si naozaj ty... až na jeden podstatný detail. Ty stále miluješ Enielee. Dobre teda. Ak tak veľmi chceš, zariadim, aby ste mohli byť spolu...

(Polar: Z toho čo som napísala o Enielee mi prišlo zle...)

Apollón: Nerob to. Ten kto sa vráti z mŕtvych už nie je rovnaký. Niekde som to čítal. A moje pocity sú zmiešané. Sám už neviem, čo chcem...

Hádes: To je blbé...pozri, Zeus beží na záchod! A to som si myslel, že lietadlá sú jeho prirodzené prostredie...

Apollón: Obloha... obloha a lietadlá sú dve rozdielne veci. Kašlať na to... *pozrie sa pred seba, kde sedí Vodka s Thanatom* Žeby sa z Thanata stala opatrovateľka?

Hádes: Samozrejme. Thanatos vie stavať chrámy, upratovať, kopať do Hypna, hrať na klavír, ničiť mestá, dokonca aj pripraviť celkom slušné raňajky, tak prečo nie dohliadať na Létine deti?

Apollón: Vodka je typ dieťaťa, ktorý je ťažko zvládnuteľný. Uvidíme, ako mu "výchova" pôjde ďalej. *po dlhom čase sa opäť usmeje*

Hádes: On si s tým poradí. Tým som si istý. *stále pozerá na Apollóna* Vodka je jedna z mála tých, ktorých máš skutočbe rád, však? Mal si ju rád už od tej chvíle čo si ju prvýkrát uvidel...

Apollón: Niektorí bohovia sa proste nedajú nenávidieť. Dajú sa iba zbožňovať. A ona k nim určite patrí. Je sranda, ako rýchlo narastie božské dieťa. Narodila sa nedávno a už vyzerá na štrnásť.

Hádes: To teda. Ja som ako štrnásťročný aj zostal. Je to blbé, pred polobohmi sa musím vždy premieňať. Len ťažko by rešpektovali niekoho, kto vyzerá mladšie než oni sami... *zasmeje sa, no potom pozrie inde* Nie si šťastný, je to vidno, Apollón. Otázkou je... prečo? Kvôli Enielee?

Apollón: Neviem, mám pocit ako keby som už nikdy nemal byť šťastný. Ako keby zmizlo všetko svetlo z môjho života a teraz je tu len temnota s prázdnota.

Hádes: Tiež nemám moc dôvodov byť šťastný, ver mi...