kapitola sedem celá dva

559 77 4
                                    

Enielee: O gréckej mytológii neviem veľa, len to čo som si zapamätala zo základnej školy. Bohovia sídlili na Olympe, hlavných bohov bolo 12...Nikdy som sa o to moc nezaujímala. Prečo?

Apollón: Všetko o čom ste sa učili je totiž pravda.

Enielee: To mi teraz akože tvrdíš že všetci tí bohovia existujú? Zeus, Poseidón? Nezmysel.

Poseidón: *odkašle si* vyzerám snáď ako tieň?

Hádes: Ty vyzeráš ako voda.

Apollón: Ste ako malé deti...to sa vážne správam rozumnejšie? Som o tisícročia mladší!

Enielee: Voláš sa Apollón. A tvrdíš že starí grécki bohovia existujú. Čo to má znamenať?

Apollón: Žeby pravda?

Enielee: Ste nejaká zvláštna organizácia na úteku z psychiatrie?

Afrodita: Psychiatria je príliš biela...žiadna ružová...ako ti máme teda dokázať že všetko je pravda?

Enielee: Hm... nemal Apollón slnečný voz? Za chvíľu by malo svitať.

Apollón: Sakra! *zmizne*

Enielee: On... zmizol. Rovnako ako ty predtým. *ukáže na Persefonu* Dajme tomu že máte pravdu. Všetci ste bohovia, existuje Olymp, podsvetie, slnečný voz a to všetko...Ale čo to má spoločné so mnou?

Apollón: *objaví sa pred nimi* Automatické šoférovanie nadstavené *slnko vyjde* Tak už veríš? *pozrie na Enielee*

Enielee: Čo iné mi zostáva?

Apollón: Výborne!

Persefona: Vezmeme ju na Olymp?

Afrodita: Jasné *premiestni všetkých na Olymp*

Enielee: To nemyslíte vážne... to je fakt...? Nádherné... Nemožné...

Iris: Späť k veci. Tuto Persefona je tvoja mama a Athénin syn je tvoj otec. Nie si poloboh, ale nie si ani boh.

Enielee: Polobohovia, bohovia, Persefona, Athéna... je toho na mňa moc. Čo bude ďalšie? Budem raňajkovať s Diom a venčiť Cerbera?!

Zeus: Ja neplánujem raňajkovať s nikým *zazerá na okolie*

Poseidón: Koktejl?

Enielee: Vy ste Zeus? A vy ste zas kto? Rovno Poseidón, však? Heh, asi som blázon.

Poseidón: Som slávny! *mieša párty koktejly*

Demeter: Máš rada cereálie?

Enielee: *omdlie*

Hádes: Hovoril som ti že jej nemáš ponúkať cereálie!

Apollón: *napodobňuje zvuk sanitky a sadne si k Enielee, skúsi jej pulz* Žije!

Hestia: Už som jej zariadila izbu! Myslíte že má rada oranžovú?

Apollón: Oranžová ako pri západe slnka...

Hestia: Hej, nejaká taká. Kto ju tam odnesie? Je to izba číslo 21.

Apollón: *zákerný úsmev*

Persefona: Ty nie! Poseidón?

Apollón: Neskoro *zmizne aj s Enielee*

Persefona: No to snáď nie...

Athéna: Mám z toho zlý pocit...

Afrodita: *spieva si niečo o láske*

Athéna: Toto sa mi už vážne prestáva páčiť. Je to moja vnučka! *beží niekde kde si myslí že je Apollo*

Persefona: Moja dcéra! *beží za Athénou*

*keď všetci vbehnú do izby Enielee uvidia Apollóna, ktorý spieva Enielee uspávanku*

Hestia: Prepáč Apollón. Falošný poplach. Ideme preč. *pozrie na bohov v izbe a naznačí okamžitý odchod*

Zeus: Prečo sakra všetci v rodine spievajú?! Ešte nech začne spievať Héra a Artemis a ja si možem hodiť mašľu...

Persefona: Lalala, nanana!

Zeus: *trieska hlavou o stenu*

Rozhovory gréckych bohovWhere stories live. Discover now