Rozhovory gréckych bohov

Daj názov časti svojho príbehu

Hypnos: *spí na podlahe pod stolom v jedálni*

*smrteľníci naňho divne zízajú*

Afrodita: *kopne do Hypna* Spať na zemi je nehygienické a stredobodom pozornosti mám byť ja!

Létó: BZZZZZZZ! *prebehne pomedzi smrteľníkov a popri Afrodite* Nech žijú muchy!

*smrteľníci na nich začnú pozerať ešte divnejšie *

Vodka: *beží za Létó* Blbý Thanatos  všade!!!!

Thanatos: *beží za Vodkou* Čistá jemne sýtená Vodička!

Vodka: *prudko zastaví a zazrie na Thanata* Odvolaj to! Voda sa predsa nemôže porovnávať s alkoholom.

Thanatos: *uškrnie sa* Neodvolám. Prečo by som mal?

Vodka: Lebo za to zaplatíš! *s bojovým pokrikom sa  rozbehne oproti Thanatovi, vyskočí naňho a začne ho hrýzť do pleca*

Thanatos: Upokoj sa. Niektorí tí smrteľníci už iste volali na psychiatriu...*snaží sa od seba Vodku odtrhnúť*

Vodka: *obkrúti si nohy okolo Thanata pevnejšie a zazrie naňho* Som ako tvoje krídla. Nezbavíš sa ma.

Thanatos: Hej, si rovnako otravná a nepraktická. No vďaka krídlam aspoň môžem lietať.

Vodka:  A vďaka mne sa nenudíš. *uškrnie sa*

Artemis: *sedí pri jednom zo stolov, číta si knihu a tvári sa, že nikoho z ostatných bohov nepozná*

Thanatos: *vzlietne aj s Vodkou kúsok nad zem* Asi to už bude pravda. *pozrie na smrteľníkov* Heh, ak toto teraz vidia na tú psychiatriu rovno pôjdu aj sami-z dôvodu halucinácií v podobe úžasného lietajúceho Thanata a jeho vernej, otravnej Vodky.

Apollón: *pribehne k Artemis* Čau ségra!

Vodka: Pche, otravnej?! Tej najúžasnejšej, predsa.

Artemis: *nervózne sa zasmeje* Prepáčte, my sa poznáme? Zrejme ste si ma s niekým zmýlil...

Apollón: A že kto je šibnutý... vedel som, že si blbá, ale nevedel som, že až tak veľmi. Sklamala si ma, sestrička moja.

Thanatos: O čom je reč? *pokúsi sa pristáť na stole pri ktorom sú Apollón a Artemis, ale keďže je na ňom ešte stále Vodka pri pristávaní sa mu podlomí noha a zošmykne sa zo stola* Uf! Si celkom ťažká, Vodka.

Vodka: Niekto kto má nervy z ocele a srdce zo zlata nemôže byť ľahký!

Thanatos: To sa len tak hovorí. Keby  to tak naozaj bolo, nemohla by si predsa žiť! No dobre, v podstate je naša krv tekuté zlato, ale to je už niečo iné...

Vodka: Začínaš sa podobať na Winea. Tiež máš plno blbých rečí...

Thanatos: *otočí sa k Vodke chrbtom* Pozri. Tie krídla som si ráno naprával, ale kvôli tebe ich mám zas neupravené! Už nikdy, nikdy nebudem letieť aj s tebou, nikdy.

Vodka: No len aby... A tvoje krídla sú mi ukradnuté,  zrejme tak ako tebe moje city. *zmizne*

Apollón: Ženy...

Artemis: *tresne Apollóna po hlave svojou knihou*

Apollón: *pošúcha si boľavé miesto* Au... to bolelo...

Artemis: Vieš si predstaviť, aké hrozné to muselo byť pre tú knihu, dotknúť sa tvojej hlavy?

Apollón: Na taký dokonalý zážitok určite nezabudne...

Thanatos: Prečo sa stále hádate? Nechápem to. Keď vidím Hypna, kopnem ho a hotovo!

Apollón: Lenže dvojčatá sú horšie... dvojčatá sú proste nanič.

Thanatos: On je moje dvojča. Retard jeden blbý. A...jéj, aha, tam je! *rozbehne sa k spiacemu Hypnovi a kopne ho*

Apollón: Ona je určite retardovaná oveľa viac. Už len pri pohľade na ňu mám chuť skočiť z Olympu. A nedokáže si nájsť nikoho lepšieho ako debila smrteľníckeho Apollóna.

Artemis: *zazrie a tresne Apollóna po hlave druhýkrát, silnejšie* Aby si vedel, rozišla som sa s ním. Bol blbý ako všetci muži.

Apollón: *stratí rovnováhu a skoro spadne* AU! Tú knihu nemám rád.

Artemis: Ani ja nemám rada teba. Vlastne, pochybujem, že ťa niekto rád má.

Apollón: Mňa má rád každý. Niečo také dokonalé sa nenávidí veľmi ťažko.

Hádes: *zpod stola* Ale ja ťa mám najradšej!

Apollón: *zákerne sa usmeje na Artemis* Pravda vždy zvíťazí.

Artemis: Prečo je pod stolom Hádes?! Nehovor, že si ho tam dal ty aby ti mohol pomôcť argumentovať...

Apollón: Na tú otázku nedokážem odpovedať ani ja... A argumentovať viem aj sám!

Hádes: Pod stolom sa dobre premýšľa...

Aténa: No na parádu! *zalezie pod stôl vedľa Hádesa a na chvíľu sa zamyslí* Máš pravdu!

Hádes: Možno pod stolom vyriešiš niečo zložité, čo sa ti nekdy predtým nedarilo.

Aténa: Mne sa darilo a darí vždy všetko!

Hádes: Tak nič. *vykukne zpod stola a usmeje sa na Apollóna* Slnečnica!

Apollón: Idiot!  *zasmeje sa*

Hádes: Už si naučil tých oných spievať?

Apollón: Vzdal som to. Sú to lemry.

Hádes: Myslíš? Nespievali pekne? Smrteľníci na nich pozerali úplne očarene. Ja to nejak posúdiť neviem, v hudbe sa nevyznám.

Apollón: Niektoré veci spievali príliš vysoko, iné príliš nízko. Smrteľníci počujú veci krajšie ako bohovia, lebo nemajú božský sluch.

Hádes: To je zvláštne. Veľmi. Ale ak sa to páčilo aspoň smrteľníkom...bolo to dostatočné, nie?

*miestnosť ožiari zvláštne svetlo*

Hádes: *pritisne sa k Apollónovi* No to snáď nie...